Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/162/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Petra Melichera, v právnej

veci navrhovateľa Ing. V. S., zastúpeného JUDr. J. L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni,

ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o zvýšenie starobného dôchodku, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. júna 2008, č.k.

-34, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. júna

2008, č.k. -34, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo 4.

septembra 2007 – ktorým podľa a o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „“) a podľa §

259 ods. 1 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

2

„“) bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného

dôchodku z dôvodu zaradenia zamestnania v období od 12. augusta 1974

do 11. januára 1980 a od 13. septembra 1988 do 28. februára 1989 do zvýhodnenej

pracovnej kategórie – pretože v období od 12. augusta 1974 do 11. januára 1980 pracoval

v Alžírsku ako poradca rozvoja elektroinštalácií a v dobe od 13. septembra 1988

do 28. februára 1989 v Maroku ako profesor, pričom nakoľko podľa § 1 ods. 4 nariadenia

vlády ČSSR č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely

dôchodkového zabezpečenia (ďalej v texte len „“) sú

do II. pracovnej kategórie zahrnuté zamestnania expertov v zahraničí vykonávané

v tropických alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach Afriky s výnimkou Alžírska,

Juhoafrickej republiky, Maroka a Tunisu, nebolo možné dobu jeho pôsobenia v Alžírsku

a v Maroku hodnotiť v II. pracovnej kategórii – a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal v konaní na súde, že

zamestnanie, ktoré vykonával v čase od 12. augusta 1974 do 11. januára 1980 v Alžírsku

a od 13. septembra 1988 do 28. februára 1989 v Maroku, malo byť zaradené do zvýhodnenej

pracovnej kategórie, a preto krajský súd nemohol odporkyni vytýkať, že napadnutým

rozhodnutím jeho žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zamietla.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie,

ktoré odôvodnil tým, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaného dokazovania

k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože v konaní na súde i listinnými dôkazmi bolo

preukázané, že odporca ho mal zaradiť do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Taktiež namietal

nesprávne právne posúdenie veci, keďže nepresným výkladom nariadenia vlády ČSSR

č. krajský súd rozhodol nesprávne. Navrhovateľ zdôraznil, že ťažiskom jeho

práce bolo vypracovanie štúdie na zásobovanie elektrických odberov na Sahare a kvôli

návšteve každej lokality – ťažobných miest, oáz, voľby trás prenosových vedení

a s oboznamovaním sa s obtiažnosťou terénu – podstatnú časť trávil v teréne, miestami

vo veľmi obtiažnych podmienkach, pričom tieto skutočnosti podľa P. a nariadenia vlády

ČSSR č. oprávňujú jeho zaradenie do II. pracovnej kategórie. Navrhovateľ tiež

uviedol, že vykonával aj funkciu poradcu, ktorá činnosť pozostávala z účasti na rokovaní

s generálnym riaditeľom spravidla dvakrát mesačne a z príležitostného vyjadrenia sa

o vhodnosti použitia ponúknutého materiálu v miestnych podmienkach, pričom tieto

skutočnosti súdu preukázal aj listinnými dôkazmi, a zmluvou s P. a ním, žiadosťou

3

o predĺženie pracovnej zmluvy, potvrdením S. z Alžírska o vykonávanej práci (Certificat de

Travail). Navrhovateľ k vyňatiu Alžírska a Maroka z predmetného vládneho nariadenia

poznamenal, že Alžírsko je obrovská krajina s dvoma úplne odlišnými klimatickými pásmami

– severnou prímorskou oblasťou s relatívne prijateľnými teplotami a vzdialenou

vnútrozemskou oblasťou Saharou, životné podmienky na ktorej nepopierateľne spĺňajú

všetky podmienky na zaradenie do extrémnych klimatických a zdravotne náročných oblastí,

ktoré v zmysle nariadenia vlády č. oprávňujú jeho zaradenie

do II. pracovnej kategórie. Poukázal aj na skutočnosť, že má vedomosť o tom, že geológovia,

ktorí pracovali v Alžírsku, sú v II. pracovnej kategórii. Ako doklad o tom, že v Maroku mal

trvalé bydlisko aj pracovisko hlboko na Sahare v Beni Mellal, predložil súdu kópiu jeho

tamojšieho osobného preukazu a zároveň poznamenal, že ani v škole, ani v byte nemal

klimatizáciu, pričom teploty v tieni často presahovali aj 52°C, preto sa musel vrátiť predčasne

do Československa a bol 2 mesiace práceneschopný. Z uvedených dôvodov navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že jeho návrhu v plnom rozsahu

vyhovie a zaviaže odporkyňu na náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody navrhovateľa

nepovažuje za opodstatnené, a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s

ods. 2 ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2

a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Z podkladov administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že odporkyňa rozhodnutím

z 2. decembra 1996 podľa o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) priznala navrhovateľovi starobný

dôchodok od 1. novembra 1996. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že starobný

dôchodok, mu bol vymeraný ako pracujúcemu III. pracovnej kategórie a bol vypočítaný

z priemerného mesačného zárobku za roky 1995, 1994, 1993, 1992, 1991. Celková započítaná

doba zamestnania u navrhovateľa bola 44 rokov, pričom pre výpočet výšky dôchodku bolo

rozhodných 42 rokov v III. pracovnej kategórii.

4

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým

zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku z dôvodu zaradenia

zamestnania v období od 12. augusta 1974 do 11. januára 1980 a od 13. septembra 1988

do 28. februára 1989 do zvýhodnenej pracovnej kategórie.

Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd po zistení, že zamestnanie,

ktoré vykonával navrhovateľ v čase od 12. augusta 1974 do 11. januára 1980 v Alžírsku

a od 13. septembra 1988 do 28. februára 1989 v Maroku, nebolo zaradené do zvýhodnenej

pracovnej kategórie, napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci neboli splnené zákonné

podmienky pre zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľa, ktorý v konaní nepreukázal, že

postupom a rozhodnutím odporkyne bol ukrátený na svojich právach. Odporkyňa

postupovala pri posudzovaní nároku navrhovateľa zákonne, pre svoje rozhodnutie si

zadovážila dostatočné skutkové podklady, na základe ktorých vyvodila správny právny záver.

Nepochybil preto krajský súd, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je

v súlade so zákonom.

Námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní - ktoré sú v podstate totožné

s námietkami vznesenými v priebehu konania pred krajským súdom – sú skutkovo a právne

bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci.

Odvolací súd v súlade s konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožnil

s argumentáciou krajského súdu, ktorý sa vecou dôsledne zaoberal, pričom svoje skutkové,

ako aj právne závery v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému

navrhovateľovi nepriznal ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

5

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová