Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/53/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci žalobcu Ing. J. R., zastúpeného Mgr. S. F., advokátom so sídlom v P.,

proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie

rozhodnutia žalovanej číslo:322-2492-GC04/2007 z 20. júna 2007 a rozhodnutia Sociálnej

poisťovne, pobočky Poprad číslo: X. z 20. februára 2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo 7.mája 2009, č.k. -68, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo 7. mája 2009, č.k. -68, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovanej

číslo:322-2492-GC04/2007 z 20. júna 2007 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie

konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu a účastníkom nepriznal náhradu

trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pobočka Sociálnej poisťovne Poprad

(ďalej len „pobočka“) rozhodnutím číslo:X. z 20.februára 2007 predpísala žalobcovi poistné

na nemocenské poistenie za obdobie od 1.apríla 1997 do 6.marca 1998 a od 9. marca 1998 do

30. júna 1998 v sume 6 738 Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1. apríla

1997 do 6. marca 1998 a od 9. marca 1998 do 30. júna 1998 v sume 38 588 Sk, spolu v sume

45 326 Sk. V konaní o odvolaní žalovaná rozhodnutím číslo: 322-2492-GC04/2007 z 20. júna

2007 zmenila rozhodnutie pobočky a žalobcovi predpísala poistné na nemocenské poistenie

v sume 6 738 Sk za obdobie 1. apríla 1997–6. marca 1998, 9. marca 1998–30. júna 1998,

poistné na dôchodkové zabezpečenie v sume 38 586 Sk za obdobie 1. apríla 1997–6. marca

1998, 9.marca 1998–30.júna 1998, spolu v sume 45 322 Sk“ s odôvodnením, že od 31.marca

1993 je žalobca oprávnený na výkon činnosti audítora, oprávnenie na výkon tejto činnosti mu

nezaniklo ani z titulu vyčiarknutia zo zoznamu audítorov ani z titulu pozastavenia výkonu

činnosti audítora ( o audítoroch a Slovenskej komore

audítorov), preto sa žalobca aj po 27. septembri 1996 považoval za samostatne zárobkovo

činnú osobu a bol ďalej zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.

Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí dospela k záveru, že aj keď žalobca bol od 18.

septembra 1996 do 6. marca 1996 a od 9. marca 1996 do 31. októbra 2001 zamestnaný

v trvalom pracovnom pomere, vzhľadom na čiastkový základ dane z príjmov uvedených v §

7 v znení neskorších predpisov za rok 1995 vo výške 183 372 Sk a za

rok 1996 vo výške 240 858 Sk pomerná časť základu dane pripadajúca na jeden

kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom

období bola vyššia ako minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere

odmeňovaných mesačnou mzdou, a preto žalobca bol povinný platiť poistné na

nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie aj ako samostatne

zárobkovo činná osoba(audítor).

Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutí oboch správnych orgánov namietajúc, že

od 28.septembra 1996 bol zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení

samostatne zárobkovo činných osôb len ako osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie

činnosti podľa osobitných predpisov ( o sociálnom

zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období). Od 18. septembra 1996 do 31. októbra

2001 bol súbežne aj osobou zúčastnenou na poistení z iného dôvodu - ako zamestnanec.

Za obdobie od 1. apríla 1997 do 30. júna 1997 žalovaný nesprávne použil ako vymeriavací

základ pre výpočet poistného čiastkový základ dane z príjmov uvedených v § 7 zákona

č. v znení neskorších predpisov. Namietol, že v období od 1 .apríla 1997

do 30. júna 1998 bol zúčastnený na poistení už z iného dôvodu (zamestnanec) a v rozhodnom

období nebol povinný platiť poistné ako osoba podľa

Z.z. v znení , lebo príjem z činnosti audítora v rozhodnom období

nebol vyšší ako minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných

mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca v rozhodnom období bol samostatne

zárobkovo činnou osobou a ako taký bol povinný plniť si odvodové povinnosti vyplývajúce

pre neho zo zákona, pričom považoval za právne bezvýznamné, či žalobca v tomto období

vykonával audítorskú činnosť alebo nie, ak mu táto činnosť nezanikla a dobrovoľné

pozastavenie licencie nebolo v tom čase podľa zákona možné; správne orgány postupovali

správne, keď predpísali žalobcovi poistné za rozhodné obdobie z vymeriavacieho

základu za rok 1995 a 1996 v súlade § 16 ods. 4, § 17 ods. 2 a § 14 ods. 8 a ďalších

v znení účinnom do 31. decembra 2000 z príjmu žalobcu

z podnikania v tomto období ako celku.

Rozsudok krajského súd napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietol, že

krajský súd vo svojom rozhodnutí postupoval nesprávne, keď sa vôbec nezaoberal posúdením

podstatnej otázky v predmetnej vecí a to posúdením relevantnej aplikácie právnej úpravy

platenie či neplatenie odvodov na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zo strany

žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a to v prípadoch, ak je samostatne

zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už

z iného dôvodu. Od 18. septembra 1996 do 30. júna 1998, t.j. počas sporného obdobia bol

zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, t.j. ako

zamestnanec, čo v doterajšom konaní preukázal a správny orgán ani súd túto skutočnosť

nespochybnili. Okrem príjmu zo závislej činnosti (zamestnanec) mal príjem z činnosti

audítora v roku 1996 vo výške 16 739 Sk, v roku 1997 vo výške 10 983 Sk a v roku 1998

vo výške 0 Sk. Príjem z činnosti audítora v spornom období nebol ani v jednom roku vyšší,

ako bola v rozhodnom období výška ročnej minimálnej mzdy (32 400 Sk.). Preto v období

od 1. júla 1997 do 30.júna 1998 podľa Zz. nebol povinný

platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu tejto činností.

Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej ako

i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie

konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach žaloby bez nariadenia

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o poistnom

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1. apríla 1997

do 6. marca 1998 a od 9. marca 1998 do 30. júna 1998.

Nebolo sporné, že žalobca bol v rozhodnej dobe zúčastnený na nemocenskom poistení

a dôchodkovom zabezpečení ako zamestnanec aj ako samostatne zárobkovo činná osoba

z titulu jeho oprávnenia na výkon činnosti audítora.

Žalovaná povinnosť žalobcu zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie odvodila od jeho účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení

z titulu trvania oprávnenia na výkon činnosti audítora, a zo skutočnosti, že vzhľadom

na čiastkový základ dane za rok 1995 vo výške 183 372 Sk a za rok 1996 vo výške

240 858 Sk pomerná časť základu dane za jeden kalendárny mesiac prevádzkovania

samostatnej zárobkovej činnosti v období od 1. apríla 1997 do 6. marca 1998 a od 9. marca

1998 do 30. júna 1998 bola vyššia ako minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere

odmeňovaných mesačnou mzdou.

Podľa § 14 ods. 1 zák.č.274/1944 Z.z. v znení účinnom do 31. marca 1999, poistné

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sú povinní platiť

a) zamestnanci,

b) samostatne zárobkovo činné osoby,

c) spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len "spolupracujúce

osoby"),

d) zamestnávatelia,

e) štát,

f) Fond zamestnanosti Slovenskej republiky.

Podľa v znení účinnom do 31.decembra 2000

vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb je polovica

pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období

v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu

dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej

zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije

od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje

vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, je predchádzajúci

kalendárny rok.

Z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že za príjem žalobcu z výkonu samostatnej

zárobkovej činnosti považovala v zmysle za čas od 1. apríla

1997 do 30.júna 1997 vymeriavací základ, t.j. polovicu pomernej časti základu dane z príjmov

fyzických osôb (183 372 Sk : 2) dosiahnutých v kalendárnom roku 1995 a za čas od 1.júna

1997 do 30.júna 1998 vymeriavací základ, t.j. polovicu pomernej časti základu dane z príjmov

fyzických osôb (240 858 Sk : 2) dosiahnutých v kalendárnom roku 1996.

Podľa v znení účinnom do 31.marca 1999 osoby

uvedené v odseku 1 písm. b) a c), ktoré sú zúčastnené na nemocenskom poistení

a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, nie sú povinné platiť poistné

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu samostatnej zárobkovej

činnosti a z činnosti spolupracujúcej osoby, ak ich príjem z tejto činnosti nie je vyšší, ako

je výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou

mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny

mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za seba je splatné do ôsmeho dňa

po uplynutí tohto mesiaca ( v znení účinnom do 31.decembra

2000).

Aplikácia ustanovenia je nesporná v prípadoch, ak

samostatne zárobkovo činná osoba nebola zúčastnená na nemocenskom poistení

a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu.

Pokiaľ však samostatne zárobkovo činná osoba bola zúčastnená na nemocenskom

poistení a dôchodkovom zabezpečení aj z iného dôvodu, t.j. ako zamestnanec (§ 14 ods. 1

písm.a/), jej povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie

(ďalej len „poistné“) v spornom období bolo potrebné posudzovať podľa § 14 ods. 8 zák.č.

v znení účinnom do 31.marca 1999, ktoré povinnosť platiť poistné viaže

na splnenie podmienky, že príjem dosiahnutý zo samostatnej zárobkovej činnosti

v jednotlivých kalendárnych mesiacoch sporného obdobia nebol vyšší ako výška

minimálnej mzdy, ktorá patrila k prvému dňu každého kalendárneho mesiaca, za ktorý sa

platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Za taký príjem sa považuje

skutočne dosiahnutý príjem v spornom období a preto pri posudzovaní povinnosti platiť

poistné nemožno vychádzať z vymeriavacieho základu podľa § 16 ods. 4 zákona.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, aká bola výška príjmov

žalobcu z audítorskej činnosti v jednotlivých kalendárnych mesiacoch sporného obdobia

a či v jednotlivých kalendárnych mesiacoch taký príjem presiahol výšku minimálnej mzdy

( o minimálnej mzde) a či žalobcovi vôbec vznikla

povinnosť platiť poistné za aspoň niektorý z kalendárnych mesiacov sporného obdobia.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že právny názor žalovanej

ohľadom povinnosti platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného podľa § 16 ods. 4

zákona nie je správny a že za príjem na určenie povinnosti platiť poistné na účely § 14. ods. 8

zákona treba považovať skutočne dosiahnutý príjem z činnosti samostatne zárobkovo činnej

osoby. Žalovaná podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne zistila skutočný stav veci,

z toho dôvodu jej rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a preto odvolací súd podľa § 250ja

ods. 3 rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní žalovaná doplní dokazovanie v naznačenom smere, t.j. zistí, aké

príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti žalobca dosiahol v jednotlivých kalendárnych

mesiacoch sporného obdobia, na tom základe posúdi jeho povinnosť platiť poistné

v jednotlivých kalendárnych mesiacoch sporného obdobia, vysporiada sa i s námietkou

žalobcu, že činnosť audítora v spornom období nevykonával a o odvolaní žalobcu proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodne znovu, pričom je viazaná právnym

názorom odvolacieho súdu ( ).

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku, lebo v konaní úspešný žalobca tieto trovy nevyčíslil ani v lehote troch dní

od vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom, pričom okrem trov právneho zastúpenia iné trovy

zo spisu nevyplývajú (250k ods. 1 v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová