Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f6d/370269.a722e3.pdf
PDF · 184.1 KB
No categories available
9Sžso/53/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci žalobcu Ing. J. R., zastúpeného Mgr. S. F., advokátom so sídlom v P.,
proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie
rozhodnutia žalovanej číslo:322-2492-GC04/2007 z 20. júna 2007 a rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočky Poprad číslo: X. z 20. februára 2007, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo 7.mája 2009, č.k. 2S 41/07-68, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo 7. mája 2009, č.k. 2S 41/07-68, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovanej
číslo:322-2492-GC04/2007 z 20. júna 2007 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie
konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu a účastníkom nepriznal náhradu
trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pobočka Sociálnej poisťovne Poprad
(ďalej len „pobočka“) rozhodnutím číslo:X. z 20.februára 2007 predpísala žalobcovi poistné
na nemocenské poistenie za obdobie od 1.apríla 1997 do 6.marca 1998 a od 9. marca 1998 do
30. júna 1998 v sume 6 738 Sk a poistné na dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1. apríla
1997 do 6. marca 1998 a od 9. marca 1998 do 30. júna 1998 v sume 38 588 Sk, spolu v sume
45 326 Sk. V konaní o odvolaní žalovaná rozhodnutím číslo: 322-2492-GC04/2007 z 20. júna
2007 zmenila rozhodnutie pobočky a žalobcovi predpísala poistné na nemocenské poistenie
v sume 6 738 Sk za obdobie 1. apríla 1997–6. marca 1998, 9. marca 1998–30. júna 1998,
poistné na dôchodkové zabezpečenie v sume 38 586 Sk za obdobie 1. apríla 1997–6. marca
1998, 9.marca 1998–30.júna 1998, spolu v sume 45 322 Sk“ s odôvodnením, že od 31.marca
1993 je žalobca oprávnený na výkon činnosti audítora, oprávnenie na výkon tejto činnosti mu
nezaniklo ani z titulu vyčiarknutia zo zoznamu audítorov ani z titulu pozastavenia výkonu
činnosti audítora (§ 21 ods. 3 zák.č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore
audítorov), preto sa žalobca aj po 27. septembri 1996 považoval za samostatne zárobkovo
činnú osobu a bol ďalej zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.
Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí dospela k záveru, že aj keď žalobca bol od 18.
septembra 1996 do 6. marca 1996 a od 9. marca 1996 do 31. októbra 2001 zamestnaný
v trvalom pracovnom pomere, vzhľadom na čiastkový základ dane z príjmov uvedených v §
7 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov za rok 1995 vo výške 183 372 Sk a za
rok 1996 vo výške 240 858 Sk pomerná časť základu dane pripadajúca na jeden
kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom
období bola vyššia ako minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere
odmeňovaných mesačnou mzdou, a preto žalobca bol povinný platiť poistné na
nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie aj ako samostatne
zárobkovo činná osoba(audítor).
Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutí oboch správnych orgánov namietajúc, že
od 28.septembra 1996 bol zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení
samostatne zárobkovo činných osôb len ako osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitných predpisov (§ 4a ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období). Od 18. septembra 1996 do 31. októbra
2001 bol súbežne aj osobou zúčastnenou na poistení z iného dôvodu - ako zamestnanec.
Za obdobie od 1. apríla 1997 do 30. júna 1997 žalovaný nesprávne použil ako vymeriavací
základ pre výpočet poistného čiastkový základ dane z príjmov uvedených v § 7 zákona
č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Namietol, že v období od 1 .apríla 1997
do 30. júna 1998 bol zúčastnený na poistení už z iného dôvodu (zamestnanec) a v rozhodnom
období nebol povinný platiť poistné ako osoba podľa § 14 ods. 8 písm. a/ zákona č. 274/1994
Z.z. v znení zákona č. 374/1994 Z.z., lebo príjem z činnosti audítora v rozhodnom období
nebol vyšší ako minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných
mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.
Krajský súd dospel k záveru, že žalobca v rozhodnom období bol samostatne
zárobkovo činnou osobou a ako taký bol povinný plniť si odvodové povinnosti vyplývajúce
pre neho zo zákona, pričom považoval za právne bezvýznamné, či žalobca v tomto období
vykonával audítorskú činnosť alebo nie, ak mu táto činnosť nezanikla a dobrovoľné
pozastavenie licencie nebolo v tom čase podľa zákona možné; správne orgány postupovali
správne, keď predpísali žalobcovi poistné za rozhodné obdobie z vymeriavacieho
základu za rok 1995 a 1996 v súlade § 16 ods. 4, § 17 ods. 2 a § 14 ods. 8 a ďalších
zákona č. 274/1998 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2000 z príjmu žalobcu
z podnikania v tomto období ako celku.
Rozsudok krajského súd napadol žalobca včas podaným odvolaním. Namietol, že
krajský súd vo svojom rozhodnutí postupoval nesprávne, keď sa vôbec nezaoberal posúdením
podstatnej otázky v predmetnej vecí a to posúdením relevantnej aplikácie právnej úpravy
platenie či neplatenie odvodov na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zo strany
žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, a to v prípadoch, ak je samostatne
zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení už
z iného dôvodu. Od 18. septembra 1996 do 30. júna 1998, t.j. počas sporného obdobia bol
zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, t.j. ako
zamestnanec, čo v doterajšom konaní preukázal a správny orgán ani súd túto skutočnosť
nespochybnili. Okrem príjmu zo závislej činnosti (zamestnanec) mal príjem z činnosti
audítora v roku 1996 vo výške 16 739 Sk, v roku 1997 vo výške 10 983 Sk a v roku 1998
vo výške 0 Sk. Príjem z činnosti audítora v spornom období nebol ani v jednom roku vyšší,
ako bola v rozhodnom období výška ročnej minimálnej mzdy (32 400 Sk.). Preto v období
od 1. júla 1997 do 30.júna 1998 podľa § 14 ods. 8 zákona č. 274/1994 Zz. nebol povinný
platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu tejto činností.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej ako
i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie
konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach žaloby bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o poistnom
na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 1. apríla 1997
do 6. marca 1998 a od 9. marca 1998 do 30. júna 1998.
Nebolo sporné, že žalobca bol v rozhodnej dobe zúčastnený na nemocenskom poistení
a dôchodkovom zabezpečení ako zamestnanec aj ako samostatne zárobkovo činná osoba
z titulu jeho oprávnenia na výkon činnosti audítora.
Žalovaná povinnosť žalobcu zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie odvodila od jeho účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení
z titulu trvania oprávnenia na výkon činnosti audítora, a zo skutočnosti, že vzhľadom
na čiastkový základ dane za rok 1995 vo výške 183 372 Sk a za rok 1996 vo výške
240 858 Sk pomerná časť základu dane za jeden kalendárny mesiac prevádzkovania
samostatnej zárobkovej činnosti v období od 1. apríla 1997 do 6. marca 1998 a od 9. marca
1998 do 30. júna 1998 bola vyššia ako minimálna mzda zamestnancov v pracovnom pomere
odmeňovaných mesačnou mzdou.
Podľa § 14 ods. 1 zák.č.274/1944 Z.z. v znení účinnom do 31. marca 1999, poistné
na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sú povinní platiť
a) zamestnanci,
b) samostatne zárobkovo činné osoby,
c) spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len "spolupracujúce
osoby"),
d) zamestnávatelia,
e) štát,
f) Fond zamestnanosti Slovenskej republiky.
Podľa § 16 ods. 4 zák.č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.decembra 2000
vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb je polovica
pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých v rozhodujúcom období
v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu
dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej
zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije
od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 274/1994 Z.z. rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje
vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, je predchádzajúci
kalendárny rok.
Z rozhodnutia žalovanej je zrejmé, že za príjem žalobcu z výkonu samostatnej
zárobkovej činnosti považovala v zmysle § 16 ods. 4 zák.č. 274/1994 Z.z. za čas od 1. apríla
1997 do 30.júna 1997 vymeriavací základ, t.j. polovicu pomernej časti základu dane z príjmov
fyzických osôb (183 372 Sk : 2) dosiahnutých v kalendárnom roku 1995 a za čas od 1.júna
1997 do 30.júna 1998 vymeriavací základ, t.j. polovicu pomernej časti základu dane z príjmov
fyzických osôb (240 858 Sk : 2) dosiahnutých v kalendárnom roku 1996.
Podľa § 14 ods. 8 zák.č. 274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.marca 1999 osoby
uvedené v odseku 1 písm. b) a c), ktoré sú zúčastnené na nemocenskom poistení
a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu, nie sú povinné platiť poistné
na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z výkonu samostatnej zárobkovej
činnosti a z činnosti spolupracujúcej osoby, ak ich príjem z tejto činnosti nie je vyšší, ako
je výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou
mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné
na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny
mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za seba je splatné do ôsmeho dňa
po uplynutí tohto mesiaca (§ 21 ods.2 zák.č. 274/1999 Z.z. v znení účinnom do 31.decembra
2000).
Aplikácia ustanovenia § 16 ods. 4 zák.č.274/1994 Z.z. je nesporná v prípadoch, ak
samostatne zárobkovo činná osoba nebola zúčastnená na nemocenskom poistení
a dôchodkovom zabezpečení už z iného dôvodu.
Pokiaľ však samostatne zárobkovo činná osoba bola zúčastnená na nemocenskom
poistení a dôchodkovom zabezpečení aj z iného dôvodu, t.j. ako zamestnanec (§ 14 ods. 1
písm.a/), jej povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie
(ďalej len „poistné“) v spornom období bolo potrebné posudzovať podľa § 14 ods. 8 zák.č.
274/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.marca 1999, ktoré povinnosť platiť poistné viaže
na splnenie podmienky, že príjem dosiahnutý zo samostatnej zárobkovej činnosti
v jednotlivých kalendárnych mesiacoch sporného obdobia nebol vyšší ako výška
minimálnej mzdy, ktorá patrila k prvému dňu každého kalendárneho mesiaca, za ktorý sa
platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Za taký príjem sa považuje
skutočne dosiahnutý príjem v spornom období a preto pri posudzovaní povinnosti platiť
poistné nemožno vychádzať z vymeriavacieho základu podľa § 16 ods. 4 zákona.
Z pripojeného administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, aká bola výška príjmov
žalobcu z audítorskej činnosti v jednotlivých kalendárnych mesiacoch sporného obdobia
a či v jednotlivých kalendárnych mesiacoch taký príjem presiahol výšku minimálnej mzdy
(§ 2 ods. 1 písm. b/ zák.č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde) a či žalobcovi vôbec vznikla
povinnosť platiť poistné za aspoň niektorý z kalendárnych mesiacov sporného obdobia.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že právny názor žalovanej
ohľadom povinnosti platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného podľa § 16 ods. 4
zákona nie je správny a že za príjem na určenie povinnosti platiť poistné na účely § 14. ods. 8
zákona treba považovať skutočne dosiahnutý príjem z činnosti samostatne zárobkovo činnej
osoby. Žalovaná podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne zistila skutočný stav veci,
z toho dôvodu jej rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a preto odvolací súd podľa § 250ja
ods. 3 OSP rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní žalovaná doplní dokazovanie v naznačenom smere, t.j. zistí, aké
príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti žalobca dosiahol v jednotlivých kalendárnych
mesiacoch sporného obdobia, na tom základe posúdi jeho povinnosť platiť poistné
v jednotlivých kalendárnych mesiacoch sporného obdobia, vysporiada sa i s námietkou
žalobcu, že činnosť audítora v spornom období nevykonával a o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodne znovu, pričom je viazaná právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP).
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, lebo v konaní úspešný žalobca tieto trovy nevyčíslil ani v lehote troch dní
od vyhlásenia rozsudku odvolacím súdom, pričom okrem trov právneho zastúpenia iné trovy
zo spisu nevyplývajú (250k ods. 1 v spojení s § 151 ods.1 a 2 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2009
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová