Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/160/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M., bývajúcej vo Z.,

zastúpenej JUDr. R., advokátkou so sídlom vo Z., proti žalovanej S., s.r.o., so sídlom vo Z.,

IČO: X., o nahradenie prejavu vôle s uzavretím kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom

súde Zvolen pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 2.oktobra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 16. augusta 2006 č.k. -33 zamietol

žalobu o nahradenie vôle žalovanej s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1

s príslušenstvom, nachádzajúcim sa vo Z., zapísaného na liste vlastníctva. č. X., katastrálne

územie M. a žalovanej priznal náhradu trov konania 3 327 Sk. Z odôvodnenia vyplýva, že

žalovaná úspešne vzniesla námietku premlčania práva o nahradenie prejavu vôle na uzavretie

právneho úkonu, vychádzajúc zo zistenia, že nebohý manžel žalobkyne a žalobkyňa ako

nájomníci bytu najneskôr 21. februára 1997 požiadali podľa

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej tiež ) o prevod

vlastníctva bytu spoločnosť B., s.r.o., k prevodu bytu v dvojročnej lehote od podania žiadosti

nedošlo, a preto 22. februára 1999 začala plynúť všeobecná 3 ročná premlčacia doba, v ktorej

mala žalobkyňa možnosť domáhať sa pred súdom nahradenia prejavu vôle žalovanej

s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žaloba o nahradenie prejavu vôle bola podaná

30. decembra 2005, potom čo márne uplynula premlčacia doba (22. februára 2002), žalovaná

sa premlčania účinne dovolala, preto súd žalobu zamietol podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka a . O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 2. októbra 2008

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako

i s jeho právnym posúdením veci. K odvolacím dôvodom uviedol, že ustanovenie § 100

ods. 2, 3 stanovuje výnimky z práv, ktoré sa premlčujú. Nepremlčujú

sa vlastnícke právo ako aj práva, ktoré z vlastníckeho práva vyplývajú, alebo s ním súvisia.

Žalobkyňa sa ale domáhala nahradenia prejavu vôle žalovanej k prevodu vlastníctva bytu, na

ktorý sa vzťahuje špeciálna právna úprava (), ktorá určuje lehotu na

usporiadanie právnych vzťahov dotknutých subjektov z hľadiska vybavenia žiadosti o prevod

vlastníctva bytu s možnosťou súdnej ochrany v konaní o nahradenie prejavu vôle

predávajúceho. Nepremlčateľnosťou práva na nahradenie prejavu vôle predávajúceho by sa

nenaplnil účel vyššie uvedenej špeciálnej právnej úpravy. Výrok o náhrade trov odvolacieho

konania odôvodnil v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom navrhla

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že

odvolací súd pri posúdení otázky premlčania uplatneného nároku konal v rozpore s platným

právom, a svojím postupom jej odňal možnosť konať pred súdom. Bola toho názoru, že na

prevod vlastníctva bytu sa premlčanie nevzťahuje, a preto nemohla začať plynúť premlčacia

doba. Ďalej uviedla, že predmetný byt prešiel do vlastníctva obce – Mesta Zvolen, a preto sa

nemohol stať predmetom privatizácie štátneho podniku B., š.p. a následne byť prevedený do

majetku spoločnosti B., a.s. a v konečnom dôsledku prejsť do vlastníctva žalovanej.

Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu.

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je pritom významný subjektívny názor

účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti

vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných

vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalobkyňa vlastnou interpretáciou právnych noriem (najmä § 29b ods. 3 zákona

č. ) v dovolaní dospela k záveru, že právo na prevod bytu jej zostalo zachované

(t.j. nedošlo k jeho premlčaniu), a preto rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo

o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne

odmietol podľa v spojení s , lebo smerovalo

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd však žalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, lebo nepodala návrh na uloženie tejto povinnosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková