Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
499/370558.68840e.pdf
PDF · 98.09 KB
No categories available
4Sžso/46/2009
Najvyšší súd 4Sžso/46/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. Š., proti žalovanému
Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2009/769/3419/OISS zo dňa 14. januára 2009,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/36/2009-18 zo dňa 3.
júna 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach
z 3. júna 2009, č.k. 7S/36/2009-18, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením podľa § 104 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „OSP“) zastavil konanie o žalobe
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej
Novej Vsi č.k. SN/2008/87402 zo dňa 9. októbra 2008 z dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktoré
podľa § 247 ods. 1, 2 a § 249 ods. 2 OSP nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.
O trovách rozhodol tak, že právo na ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že vychádzajúc z dispozičnej
zásady, ktorou je ovládané konanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP, žalobca svojim
označením rozhodnutia a postupu vymedzil predmet súdneho prieskumu. Ako žalovaného
označil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi a domáhal sa zrušenia
rozhodnutia č. SN/2008/87402 zo dňa 9. októbra 2008, ktoré je však rozhodnutím v prvom
stupni, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v rámci ktorého žiadal
uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že v žalobe
urobil chybu a označil prvostupňové rozhodnutie, hoci sa domáhal preskúmania rozhodnutia
ústredia č. AA/2009/769/3419/OISS. Vyslovil názor, že už okresný súd mal zistiť, že jeho
podanie bolo chybné a až po zistení podmienok vec postúpiť krajskému súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení § 10 ods. 2
OSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
krajského súdu treba zrušiť.
Odvolací súd zo spisu krajského súdu zistil, že žalobca podal dňa 13. februára 2009
na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi návrh označený ako „preskúmanie rozhodnutia“,
ktorým žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie č. SN/2008/87402 zo dňa 9. októbra 2008
a k žalobe pripojil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov – úradu i ústredia.
Prvostupňovým rozhodnutím č.k. SN/2008/87402 zo dňa 9. októbra 2008 úrad vyradil
žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. d/, ods. 3, ods. 5 písm.
a/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Ústredie svojim rozhodnutím č. AA/2009/769/3419/OISS
zo dňa 14. januára 2008 (správne má byť zjavne 14. januára 2009, keďže ide o rozhodnutie
o odvolaní proti rozhodnutiu úradu zo dňa 9. októbra 208), rozhodnutie úradu na odvolanie
žalobcu potvrdil.
Okresný súd uznesením č.k. 1S 2/2009-8 zo dňa 17. februára 2009 vyslovil svoju
vecnú nepríslušnosť a vec postúpil krajskému súdu, ktorý bez ďalšieho konanie o žalobe
zastavil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd pochybil, keď
konanie zastavil. V predmetnej právnej veci žalobca k svojej žalobe doložil rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov. Hoci v žalobe nesprávne uviedol, že sa domáha
preskúmania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, bolo podľa odvolacieho súdu
zrejmé, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia vydaného Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré k žalobe aj pripojil. Táto skutočnosť je zrejmá aj
z jeho odvolania proti zastavujúcemu uzneseniu krajského súdu. Navyše, ak mal krajský súd
pochybnosti o petite žaloby, mal postupovať v súlade s § 43 ods. 1 v spojení s § 246c OSP
a žalobcu vyzvať na spresnenie petitu svojej žaloby a až v prípade márneho uplynutia lehoty
za podmienky, že by bol žalobca o tom riadne poučený, by mohol konanie o žalobe zastaviť
podľa § 250d ods. 3 OSP, ak by dospel k záveru, že žaloba trpí vadami brániacimi jej
vecnému vybaveniu. Treba zdôrazniť, že v predmetnej právnej veci žalobca nie je zastúpený
advokátom, a keďže ide o rozhodnutie o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov
o zamestnanie, povinné zastúpenie advokátom zákon v § 250a OSP ani nevyžaduje. Krajský
súd mal vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
Ak teda krajský súd konanie o žalobe zastavil, napriek skutočnosti, že na takýto
postup neboli dané podmienky, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.
1, písm. f/ OSP).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať zastavenie konania v prípade, že
podmienky pre takýto postup súdu neboli splnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie
krajského súdu postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1
OSP krajský súd v ďalšom konaní.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2009
JUDr. Ida Hanzelová , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová