Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/46/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. Š., proti žalovanému

Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. /OISS zo dňa 14. januára 2009,

o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. -18 zo dňa 3.

júna 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

z 3. júna 2009, č.k. -18, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením podľa § 104 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „OSP“) zastavil konanie o žalobe

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej

Novej Vsi č.k. zo dňa 9. októbra 2008 z dôvodu, že ide o rozhodnutie, ktoré

podľa , a nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.

O trovách rozhodol tak, že právo na ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že vychádzajúc z dispozičnej

zásady, ktorou je ovládané konanie podľa druhej hlavy piatej časti , žalobca svojim

označením rozhodnutia a postupu vymedzil predmet súdneho prieskumu. Ako žalovaného

označil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi a domáhal sa zrušenia

rozhodnutia č. zo dňa 9. októbra 2008, ktoré je však rozhodnutím v prvom

stupni, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v rámci ktorého žiadal

uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že v žalobe

urobil chybu a označil prvostupňové rozhodnutie, hoci sa domáhal preskúmania rozhodnutia

ústredia č. /OISS. Vyslovil názor, že už okresný súd mal zistiť, že jeho

podanie bolo chybné a až po zistení podmienok vec postúpiť krajskému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení § 10 ods. 2

) po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie

krajského súdu treba zrušiť.

Odvolací súd zo spisu krajského súdu zistil, že žalobca podal dňa 13. februára 2009

na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi návrh označený ako „preskúmanie rozhodnutia“,

ktorým žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie č. zo dňa 9. októbra 2008

a k žalobe pripojil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov – úradu i ústredia.

Prvostupňovým rozhodnutím č.k. zo dňa 9. októbra 2008 úrad vyradil

žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 2 písm. d/, ods. 3, ods. 5 písm.

a/ o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov. Ústredie svojim rozhodnutím č. /OISS

zo dňa 14. januára 2008 (správne má byť zjavne 14. januára 2009, keďže ide o rozhodnutie

o odvolaní proti rozhodnutiu úradu zo dňa 9. októbra 208), rozhodnutie úradu na odvolanie

žalobcu potvrdil.

Okresný súd uznesením č.k. -8 zo dňa 17. februára 2009 vyslovil svoju

vecnú nepríslušnosť a vec postúpil krajskému súdu, ktorý bez ďalšieho konanie o žalobe

zastavil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd pochybil, keď

konanie zastavil. V predmetnej právnej veci žalobca k svojej žalobe doložil rozhodnutia

správnych orgánov oboch stupňov. Hoci v žalobe nesprávne uviedol, že sa domáha

preskúmania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, bolo podľa odvolacieho súdu

zrejmé, že žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia vydaného Ústredím práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktoré k žalobe aj pripojil. Táto skutočnosť je zrejmá aj

z jeho odvolania proti zastavujúcemu uzneseniu krajského súdu. Navyše, ak mal krajský súd

pochybnosti o petite žaloby, mal postupovať v súlade s v spojení s

a žalobcu vyzvať na spresnenie petitu svojej žaloby a až v prípade márneho uplynutia lehoty

za podmienky, že by bol žalobca o tom riadne poučený, by mohol konanie o žalobe zastaviť

podľa , ak by dospel k záveru, že žaloba trpí vadami brániacimi jej

vecnému vybaveniu. Treba zdôrazniť, že v predmetnej právnej veci žalobca nie je zastúpený

advokátom, a keďže ide o rozhodnutie o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov

o zamestnanie, povinné zastúpenie advokátom zákon v ani nevyžaduje. Krajský

súd mal vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( ).

Ak teda krajský súd konanie o žalobe zastavil, napriek skutočnosti, že na takýto

postup neboli dané podmienky, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.

1, písm. f/ ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (, ) treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať zastavenie konania v prípade, že

podmienky pre takýto postup súdu neboli splnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie

krajského súdu postupom podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1

krajský súd v ďalšom konaní.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Ida Hanzelová , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová