Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/10/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej

v právnej veci žalobcu: M., s. r. o., so sídlom F.Ž., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. A.S.,

advokátkou so sídlom D.Ž. proti žalovanému: Ing. J., so sídlom P.N., IČO: X., právne

zastúpeného Mgr. R., advokátom so sídlom H., o zaplatenie 943 250 Sk s príslušenstvom,

vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -537 zo dňa 11. decembra

2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 16. apríla 2008, č. k. -477

žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 183 244 Sk náhrady trov

konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe zmluvy o obchodnom zastúpení

z 1. júna 2004 bol žalovaný uzavretím tejto zmluvy obchodným zástupcom žalobcu,

s náplňou činnosti hlavného manažéra pre marketing a organizáciu predaja pre celé územie

Slovenskej republiky. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 943 250 Sk,

z ktorej sumu 808 500 Sk tvorí náhrada škody spôsobenej nekalosúťažným využitím

obchodného tajomstva a 134 750 Sk tvorí náhrada nemajetkovej ujmy spočívajúcej

v znehodnotení povesti žalobcu nekalosúťažným konaním žalovaného. Konajúci súd

po rozsiahlom vykonaní dôkazov, najmä výpoveďami svedkov, dospel k záveru, že konanie

žalovaného nemá znaky nekalosúťažného konania. Dôvodí to tým, že medzi účastníkmi

konania nebol súťažný vzťah. Nezistil ani skutočnosti, ktoré by žalobcovi spôsobili ujmu

v súťaži, ani zneužitie know-how žalovaným. Nakoľko neboli naplnené znaky generálnej

klauzuly a ani konkrétnej skutkovej podstaty nekalej súťaže (§ 50, 51 Obchodného

zákonníka), ani porušené obchodné tajomstvo žalobcu, súd žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolací súd rozhodol tak,

že napadnutý rozsudok potvrdil, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 30 816 Sk a zároveň pripustil vo veci dovolanie.

Z odôvodnenia vyplýva, že odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom zistil,

že žalobca nepreukázal, že by konaním žalovaného došlo k porušeniu ust. § 44 ods. 1

a žalovaný žiadnym svojim konaním nenaplnil konkrétnu skutkovú

podstatu nekalosúťažného konania. Žalobcovi teda nevznikli žiadne nároky

z nekalosúťažného konania ani zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Odvolací súd

sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, rovnako i s jeho právnymi závermi,

preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách rozhodol podľa

ust. v spojení s ust. Podľa ust. pripustil

proti tomuto rozsudku dovolanie, pretože podľa názoru odvolacieho súdu riešenie otázky,

či sa obchodný zástupca, ktorý je podnikateľom môže dopustiť nekalosúťažného konania

v záujme dosiahnuť svoj vlastný prospech v inej konkurenčnej spoločnosti, je otázkou

zásadného právneho významu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote

dovolanie s odkazom na ustanovenie a z dôvodu podľa ust.

psím. c) , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť

žalobcovi 31 310,60 Eur (943 250 Sk) s 13% úrokom z omeškania ročne od 15. júla 2005

až do zaplatenia a nahradiť mu vzniknuté trovy konania a právneho zastúpenia alebo

alternatívne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil a ďalšie konanie. Svoje dovolanie

odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

nakoľko je toho názoru, že dostatočným spôsobom preukázal nekalosúťažné konanie

žalovaného, ako obchodného zástupcu žalobcu. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným

existoval súťažný vzťah na relevantnom trhu, tiež tvrdí, že žalovaný ako obchodný zástupca

konal v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a jednoznačne ponúka tovar, pri ktorom

môže vzniknúť konflikt o zákazníka na relevantnom trhu. Znaleckým posudkom č. 11/2005

zo dňa 24. mája 2005 preukázal opodstatnenosť žalovanej čiastky 943 250 Sk, z toho

808 500 Sk z titulu škody spôsobenej nekalosúťažným využitím obchodného tajomstva

zo strany žalovaného a 134 750 Sk z titulu nemateriálnej ujmy. Tvrdí, že všetky navrhované

dôkazy vo vzájomnej súvislosti dávajú presný obraz o konaní žalovaného v mesiaci október

2004.

K podanému dovolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že sa plne

stotožňuje so závermi okresného, ako aj krajského súdu, že sa žalovaný nedopustil

nekalosúťažného konania, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol

a žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Z dikcie ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p vyplýva, že proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu dovolanie nie je prípustné, iba ak by odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

V danej veci pripustil dovolanie vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku odvolací

súd ( ). Odvolací súd však v zmysle tohto ustanovenia v rozsudku,

a to ani v jeho výroku a ani len v jeho dôvodoch neuviedol, v akom smere považuje toto svoje

rozhodnutie za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a ani žiadnym iným

spôsobom dovolaciu otázku nešpecifikoval. Napriek uvedenému pochybeniu odvolacieho

súdu dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 238

ods. 3 písm. a) je daná. Tento záver zodpovedá aj doterajšej súdnej praxi. Tým,

že odvolací súd špecifikoval otázku zásadného právneho významu, avšak opomenul ju riešiť,

musel ju riešiť z obsahu rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd. Ak by odvolací súd

vo výroku potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania, potom dovolací súd

by ani nebol oprávnený skúmať, či inak ide o vec zásadného právneho významu (R 38/1993).

Odvolací súd v odôvodnení rozsudku na str. 3 konštatuje, že žalobca navrhol,

aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie, odvolací súd tomuto návrhu vyhovel a dovolanie

pripustil s poukazom na Žalobca požiadavku na pripustenie

dovolania predniesol na odvolacom pojednávaní (č. l. 533) s tým, že otázku zásadného

právneho významu špecifikoval na strane 19 svojho odvolania (č. l. 509). Žalobca požadoval

odpoveď na otázku, či obchodný zástupca, ktorý je podnikateľom, sa dopustil

nekalosúťažného konania, ktoré sa pričíta tomuto podnikateľovi, ktorý koná v záujme

dosiahnuť svoj vlastný prospech v podobe výhodnej zmluvy s konkurenčnou spoločnosťou

alebo výlučne konkurenčnej spoločnosti B.. Tvrdí, že tým by sa uprelo právo poškodeného

subjektu na reálnu vymožiteľnosť nárokov voči osobe obchodného zástupcu, ktorá ako

podnikateľ zodpovedá za porušenie právnych povinností, pretože tak ako to bolo v tomto

prípade - spoločnosť B., v prospech ktorej žalovaný činnosť vykonával, už má nového

spoločníka, nový názov: J., s. r. o. - spoločník E., následne druhá spoločnosť S., s. r. o. -

spoločník M. - a ďalej tvrdí, že je veľmi reálny predpoklad, že nároky voči uvedeným

spoločnostiam sú nevymožiteľné.

Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd pripustil dovolanie

na tú otázku, ktorú vymedzil vyššie uvedeným spôsobom sám žalobca. Aj keď pripustenie

dovolania odvolacím súdom nie je viazané na návrh účastníka konania a odvolací súd

v prípade existencie takéhoto návrhu nie je ním viazaný, citované ustanovenie § 238 ods. 3

písm. a) nevylučuje, aby odvolací súd takémuto návrhu účastníka v celom rozsahu vyhovel.

Zjavne v danej veci takto postupoval aj odvolací súd. Pokiaľ ide o dovolacie námietky

žalovaného, týkajúce sa skutkového stavu, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa, ako aj

odvolací súd, k tomu dovolací súd uvádza, že v dovolacom konaní nemožno preskúmavať

hodnotenie dôkazov vykonaných nižšími súdmi (R 42/1993). Výnimkou je prípad uvádzaný

žalovaným v jeho dovolaní, že rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní ( ). Dovolací

súd však túto námietku žalovaného nepovažuje za dôvodnú.

Súd prvého stupňa dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu a jeho rozhodnutie

aj dôsledne vychádza zo skutkového stavu, ktorý na základe tohto dokazovania zistil. Všetky

skutkové zistenia a závery súd prvého stupňa aj veľmi podrobne odôvodnil.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je podstatne stručnejšie, to však

neznamená, že toto rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne. Tým, že odvolací súd

potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa (v jeho napadnutej časti) a žiadne výhrady k jeho

obsahu neuviedol, je zrejmé, že aj v tejto časti sa s jeho obsahom v celom rozsahu stotožnil.

Dovolateľ poukazuje v dovolaní a podrobne rozoberá skutkový stav veci, najmä konanie

obchodného zástupcu, ktoré označil ako nekalosúťažné konanie. Odvolací súd však

v odôvodnení rozsudku, i keď stručne, rozvádza každý znak nekalosúťažného konania

uvedený v ustanovení a jednak tieto podmienky

s aplikáciou na danú vec veľmi podrobne rozvádza súd prvého stupňa. Tieto dva rozsudky

je nutné posudzovať v ich vzájomnej súvislosti.

Preto dovolací súd pristúpil k posúdeniu otázky zásadného právneho významu

v prejednávanej veci, ktorá podľa odvolacieho súdu je, či sa obchodný zástupca, ktorý je

podnikateľom, môže dopustiť nekalej súťaže preto, aby dosiahol vlastný prospech v inej

konkurenčnej spoločnosti.

Pre zodpovedanie otázky, či konanie žalovaného bolo konaním v hospodárskej súťaži,

je určujúcim zistenie, či v konkrétnom prípade išlo o súťažný vzťah. Vo vzťahu hospodárskej

súťaže podľa názoru dovolacieho súdu nie sú len priami súťažitelia, ale všetky subjekty, ktoré

pôsobia v podobných hospodárskych činnostiach. Pre posúdenie, či konanie konkrétneho

subjektu je konaním v hospodárskej súťaži ( ), nie je

rozhodné, či ide o podnikateľa, rozhodné je to, či ide o konanie uskutočnené za účelom

súťažného zámeru.

Žalovaný ako obchodný zástupca napádanú činnosť vykonával ako podnikateľ

- živnostník. Žalobca, v danom prípade zastúpený, tvrdí, že bol konaním obchodného

zástupcu - žalovaným poškodený, lebo mu jeho zamestnancov, zákazníkov a predajcov

odniesol k inému súťažiteľovi a svoje schopnosti a informácie, ktoré nadobudol v službe

u žalobcu využíva pre iného súťažiteľa (súťažiteľov) a tým mu spôsobuje značné škody.

Ochranu zastúpeného naša právna úprava explicitne neobsahuje, avšak ďalšie

podnikanie obchodného zástupcu v rovnakom obore by podľa názoru dovolacieho súdu bolo

možné kvalifikovať aj z titulu nekalej súťaže podľa .

Vzhľadom na uvedené, konanie žalovaného bolo uskutočnené za účelom súťažného

zámeru, preto bolo konaním v hospodárskej súťaži v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1

, čím bol preukázaný základný predpoklad prvej podmienky

generálnej klauzuly nekalej súťaže.

Aby boli naplnené znaky generálnej klauzuly, je potrebné splniť ďalšie jej podmienky,

na zistenie ktorých súd prvého stupňa, ako bolo už vyššie uvedené, vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu a vo svojom rozhodnutí aj dôsledne vyhodnotil. Vzhľadom na

vykonané dokazovanie na preukázanie ďalších podmienok generálnej klauzuly nekalej súťaže

nie je možné s istotou tvrdiť, že konanie žalovaného je možné považovať za konanie

v rozpore s dobrými mravmi súťaže (druhá podmienka generálnej klauzuly). V rozsiahlom

dokazovaní na súde prvého stupňa žalobca vôbec nepreukázal, že by žalovaný vo viacerých

prípadoch poskytoval zamestnancom žalobcu (bývalým) informácie o zlej ekonomickej

situácii žalobcu, ktoré by mu v súťaži spôsobili, resp. mohli spôsobiť ujmu. Len v jednom

prípade svedok túto informáciu dosvedčil, avšak tento svedok spoluprácu so žalobcom

neukončil. Nebolo preukázané ani, že by žalovaný organizoval hromadný odchod

zamestnancov pobočky vo Zvolene a nebolo preukázané ani zneužitie know-how žalovaným,

resp. že by poskytol tretej strane obchodné tajomstvo alebo jeho pričinením by sa inak stalo

prístupným tretím osobám.

Pokiaľ ide o spôsobilosť privodiť ujmu žalobcovi nekalou súťažou žalovaného (tretia

podmienka generálnej klauzuly), v danom prípade nebolo preukázané, že by konanie

žalovaného smerovalo k možnému úbytku spolupracovníkov, dodávateľov a klientov, nebol

preukázané ani akýkoľvek prospech alebo zvýhodnenie iného súťažiteľa. V konaní nebolo

preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k akejkoľvek nekalej obchodnej praktike, ktorá

by poškodila žalobcu.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol podľa § 243b ods. 1

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 v spojení

s a tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal,

nakoľko si ich nevyčíslil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.