Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/47/2009

9

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej

veci žalobcu: Mgr. M. S., zastúpený JUDr. R. L., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného č. SLV-811/PK/2008 zo dňa 6. októbra 2008, rozhodnutie č. LVK-812/PK/2008

zo dňa 6. októbra 2008 v spojitosti s Rozhodnutím riaditeľky odboru sociálneho zabezpečenia

a zdravotníctva Sekcie riadenia ľudských zdrojov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.

SRLZ-41.811-1/SZ-2008 zo dňa 11. júla 2008 a rozhodnutia č. SRLZ-41.811-2/SZ-2008 zo

dňa 11. júla 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S

232/2008-38 z 2. júna 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

2. júna 2009, č.k. -38, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba podaná žalobcom proti

rozhodnutiam žalovaného, ktorými boli potvrdené rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánu o priznaní a výške výsluhového dôchodku od 1. júna 2008 v sume 15.758 Sk

a odchodného vo výške 329 805 Sk (rozhodnutia sú identifikované v záhlaví tohto rozsudku).

29

Krajský súd dôvodil tým, že správny orgán prvého aj druhého stupňa postupoval správne pri

výpočte dôchodkových dávok a podľa v tom čase platných predpisov. Krajský súd

konštatoval, že v úplnom znení v nie je znenie tohto

ustanovenia v súlade s V prípade, ak dôjde pri vyhlasovaní

úplného znenia viackrát novelizovaného zákona legislatívnotechnickou chybou k rozporu

medzi pôvodným znením zákona, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky a jeho

úplným vyhlásením predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, musí mať prednosť

autentický text zákona, ktorý sa stal legislatívnym aktom zákonodarného zboru súčasťou

právneho poriadku Slovenskej republiky.

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že podľa ustanovenia § 84 ods. 1 zák.č.

platného a účinného v danom čase, policajtovi v stálej štátnej službe patrí

služobný príjem, ktorý tvoria zložky uvedené pod písmenom a/ až t/. Pod písmenom s/

uvedeného ustanovenia od nadobudnutia jeho účinnosti, t.j.

od 1. apríla 1998 je uvedený ďalší služobný plat (13. a 14) ako jedna zo zložiek služobného

príjmu policajta. Podľa ustanovenia § 84 ods. 2 citovaného zákona, služobný plat tvoria

zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až m/ a o/ až r/; to neplatí, ak ide

o príplatok podľa § 98 až 101 a peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa § 103, keď

služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až m/. Ďalší

služobný plat uvedený pod písmenom s/ § 84 ods. 1 citovaného zákona, nie je súčasťou

služobného platu a teda sa nezaratáva do priemerného služobného platu rozhodného

na zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku a odchodného.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

zmenil prvostupňový rozsudok a žalobe vyhovel zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí.

Dôvodil tým, že v danom prípade nepochybne pri vydaní úplného znenia zákona došlo ku

chybe. Táto až do súčasnosti nebola odstránená. S prípadnými vadami pri uverejňovaní

zákonov však počíta priamo zákon, a to vo svojom

§ 9 ods. 2, podľa ktorého tlačové chyby sa v Zbierke zákonov odstraňujú bezodkladne

uverejnením redakčného oznámenia o ich oprave v Zbierke zákonov. Preto jednoznačne platí,

že až do uverejnenia opravy je účinný zákon v uverejnenom znení. Teda je platný a účinný

z.č. , ktorým bolo vyhlásené úplné znenie z.č. , podľa ktorého bol

žalovaný povinný postupovať pri rozhodovaní o žalobcových nárokoch. Navyše, podľa jeho

názoru možno použiť zásadu – neskorší zákon neguje predchádzajúci – lex posterior derogat

39

priori. Podľa z.č. , zákony Národnej rady Slovenskej republiky sa vyhlasujú

uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V Zbierke sa uverejňujú aj úplné

znenia zákonov. O všetkom, čo bolo uverejnené v Zbierke zákonov, platí domnienka, že

dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Domnienka o znalosti

vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Všeobecne záväzné

právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov a účinnosť

pätnástym dňom po ich vyhlásení, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia

účinnosti. Tlačové chyby sa v Zbierke zákonov odstraňujú bezodkladne uverejnením

redakčného oznámenia o ich oprave v Zbierke zákonov. Podľa žalobcovho názoru, práve

úplné znenie zákona predpokladá, že boli splnené všetky náležitosti legislatívneho procesu.

Tomuto nasvedčuje aj zákonná formulácia z.č. , podľa ktorého o všetkom, čo

bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym

každému, koho sa to týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych

predpisov je nevyvrátiteľná. Preto žalobca tvrdí, že žalovaný bol povinný postupovať podľa

uverejneného úplného znenia z.č.

Vzhľadom na tieto skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že pokiaľ nebola v Zbierke

zákonov uverejnená oprava úplného znenia zákona, v tomto prípade z.č. , tento

platí v uverejnenom znení. Nič na tom nemení skutočnosť, ktorú uvádza vo svojom

odôvodnení žalovaný a ktoré prevzal do svojho rozhodnutia aj krajský súd, že tento zákon

neprešiel legislatívnym procesom.

S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že krajský súd nepostupoval

správne, keď jeho žalobu zamietol. Žalobca sa pri odchode do výsluhového dôchodku

dôvodne spoliehal na to, že sa bude postupovať podľa platnej právnej úpravy, a síce podľa

z.č. , t.z. zákona v úplnom znení, uverejnenom v Zbierke zákonov, pretože jeho

nerešpektovanie je v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý je základným princípom

právneho štátu.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to,

že bol do dňa 31. mája 2008, kedy bol ukončený služobný pomer

žalobcu, novelizovaný viacerými zákonmi, ani v jednej však nedošlo k takej zákonnej úprave,

aby ďalší služobný plat tvoril zložku služobného platu. V zmysle

Z.z. služobný príjem policajta tvoria zložky uvedené pod písm. a/ až t/. Pod písm. s/

49

uvedeného ustanovenia zákona je uvedený ďalší služobný plat ako jedna zo zložiek

služobného príjmu. Podľa žalovaného z hľadiska aplikácie ustanovenia § 84 ods. 1 a ods. 2

je prioritné znenie obsiahnuté v a jeho

novelách. , ktorým bolo predsedom Národnej rady Slovenskej

republiky vyhlásené úplné znenie neprešiel „legislatívnym procesom“

(tzn., že uvedený zákon nebol schválený Národnou radou Slovenskej republiky tak, ako to

vyžaduje / a legislatívne pravidlá tvorby zákonov

boli schválené Národnou radou Slovenskej republiky uznesením č. 519 zo dňa 18. decembra

1996 uverejnené v Zbierke ) a z uvedeného

dôvodu žalovaný má za to, že má len „informatívny“ charakter.

Zmeny uverejnené v neboli vykonané v rámci legislatívneho procesu

schválením zákona, ktorý by zmenil znenie

Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky nebola daná ústavná ani zákonná

možnosť meniť svojim aktom zákon schválený Národnou radou Slovenskej republiky.

Poukázal tiež na to, že je „vyhlásený predsedom Národnej rady

Slovenskej republiky tak, ako vyplýva zo zmien a doplnení“, pričom v žiadnej

z vymenovaných novelizácií nedošlo k takej zákonnej úprave, aby „ďalší služobný plat tvoril

zložku služobného platu.“ Vzhľadom na to, že ďalší služobný plat uvedený pod písm. s/ nie je

súčasťou služobného platu, nezaratáva sa do priemerného služobného platu rozhodného

na zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku a odchodného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel

k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je dôvodné ako vecne správne podľa § 219

v spojitosti s potvrdiť, pričom podľa sa odvolací súd

stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku a považuje ich za svoje vlastné.

Odvolací súd nad rámec týchto dôvodov poukazuje na to, že žalobca v samotnej

žalobe a ani v odvolaní netvrdil, že by došlo riadnym legislatívnym postupom –schválením

v Národnej rade Slovenskej republiky – k zmene vecného obsahu úpravy obsiahnutej v § 84

ods. 2 v tom zmysle, že by zákonodarný orgán kedykoľvek bol

rozhodol o tom, že ďalší služobný plat ako zložka služobného príjmu bol pre účely výpočtu

výsluhového dôchodku relevantný. Odvolací súd poukazuje na to, že obsah ustanovenia § 84

59

ods. 1 uvedený v úplnom znení zákona nemožno odvodiť od noviel predmetného zákona

a preto nepochybil žalovaný a ani prvostupňový súd, ak vychádzal zo znenia ustanovenia § 84

ods. 1 písm. s/, ods. 2 v znení rozhodnom pre právne posúdenie veci

tak, ako bolo v zákonodarnom zbore prijaté.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa a contr.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Ida. Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová