Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)40e/362291.a791a5.pdf
PDF · 110.8 KB
No categories available
3To/9/2008
N a j v y š š í s ú d 3 To 9/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného
J. V. a spol. pre trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 247 ods. 2
písm. c/ Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 30. septembra 2009 v Bratislave
odvolanie krajského prokurátora v Nitre proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. marca
2008, sp. zn. 2T 6/2005 , a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.) Tr. por. ) odvolanie
krajského prokurátora s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 28. marca 2008, sp. zn. 2T 6/2005 , boli
obžalovaní J. V. a M. V. uznaní za vinných, obžalovaný J. V., v bodoch 1/, 2/ rozsudku
z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., v bode 1/ spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ samostatne, v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/ rozsudku z trestného
činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., v bodoch 1/, 3/, 4/ spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 Tr. zák., v bode 2/ samostatne. Obžalovaný M. V. bol uznaný za vinného v bodoch 3/,
4/ rozsudku z trestného činu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 202 ods. 1
Tr. zák. Obžalovaní sa trestných činov dopustili na skutkovom základe, že
1/
obžalovaný J. V., spolu s t.č. nebohým Z. V., voči ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené (ďalej len nebohý Z. V.), dňa 18. apríla 2005 v dobe od 20.15 hod. do 23.00 hod.
v L. pri moste cez rieku „P.“ medzi ulicami P. a Š. smerom k hotelu „R.“ fyzicky napadli
poškodeného E. V. tým spôsobom, že nebohý Z. V. sa pokúsil tomuto vytrhnúť z ruky
mobilný telefón, ktorý si práve poškodený vybral z vnútorného vrecka vesty a ktorý sa mu
podarilo vytrhnúť z rúk nebohého Z. V. späť, nato obžalovaný J. V. ho dvakrát udrel päsťou
do tváre a pri zošmyknutí ruky mu strhol z krku zlatú retiazku s príveskom v tvare kríža, v tej
dobe mu jeden z nich zo zadného vrecka nohavíc vytiahol kožené puzdro s finančným
obnosom 350 Sk ako i osobnými dokladmi, a keď po úderoch obžalovaného J. V. spadol
poškodený E. V. na zem, obžalovaný J. V. s nebohým Z. V. ho kopali do oblasti hlavy, krku
a chrbta; čím spôsobili poškodenému E. V. podvrtnutie – pomliaždenie krčnej chrbtice
ľahkého stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 5-7 dní a odcudzením
retiazky zo žltého kovu s príveskom v tvare kríža mu spôsobilí škodu vo výške 3 150 Sk,
2/
následne obžalovaný J. V. sotil spredu oboma rukami ďalšieho poškodeného Š. M.,
ktorý taktiež bol na mieste činu, pričom mu strhol z krku retiazku z bieleho kovu s príveskom
v tvare draka, sotil ho na zem, kopal do oblasti chrbta,a keď sa poškodený snažil ujsť,
obžalovaný J. V. ho chytil za bundu, ktorú mu strhol; čím mu spôsobil pomliaždenie líca
ľavej strany tváre a pomliaždenie driekovej a krížovej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali dobu
liečenia v trvaní 7-10 dní a odcudzením retiazky z bieleho kovu škodu vo výške 2 500 Sk,
3/
obžalovaný M. V., spolu s nebohým Z. V. napadli potom poškodeného M. K. tak,
že jeden z nich ho kopol zozadu do chrbta v dôsledku čoho spadol na zem, kde ho obaja bili
päsťami a kopali do tváre, hrudníka a rúk, dobehol tam i obžalovaný J. V., ktorý udrel
poškodeného päsťou do tváre a zlomil mu tým ľavý zub, a potom ho obžalovaní M. V., J. V.
a nebohý Z. V. kopali do chrbta; čím mu spôsobili pomliaždenie hornej pery úst s odreninou
a odlomenie horného ľavého očného zuba, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní
5-7 dní,
4/
obžalovaní J. V., M. V., spolu s nebohým Z. V. napadli poškodeného S. K. tak,
že nebohý Z. V. ho päsťou viackrát udrel po tvári a hovoril mu, že mu zoberie všetko, čo má
aj peniaze a obžalovaný M. V. ho opakovane kopal do oblasti krížov a rúk; čím mu spôsobili
pomliaždenie v oblasti ľavej očnice s podliatinou, pomliaždenie tváre s odreninami
a pomliaždenie hornej pery úst, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 7-10 dní.
Za to boli obžalovaní odsúdení, a to obžalovaný J. V. podľa § 247 ods. 2 Tr. zák.
s použitím § 35 ods. l Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2, písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovanému M. V. bol podľa § 202 ods. l Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 17 (sedemnásť) mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 bolo
obžalovanému M. V. uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 228 ods. l Tr. por. súd zaviazal obžalovaného J. V. nahradiť poškodenému E.
V., nar. X., bytom L., škodu vo výške 2 800 Sk, poškodenému Š. M., nar. X., bytom L.,
nahradiť škodu vo výške 2 500 Sk.
Obžalovaní J. V. a M. V. boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej
organizácii Z., pobočka N., škodu vo výške 466 Sk.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. boli poškodení E. V., Š. M., a Z., pobočka N.
so zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody odkázaní na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k obžalovanému M. V.
už nadobudol právoplatnosť.
Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k obžalovanému J. V. podal odvolanie krajský
prokurátor v Nitre. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že konanie obžalovaného J. V.,
v bodoch 1/, 2/ rozsudku malo byť právne kvalifikované ako trestný čin lúpeže podľa § 234
ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, v bode 1/ spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ samostatne aj s použitím § 43 ods. 1 Tr. zák. Vyslovil
názor, že pre správne posúdenie konania obžalovaného J. V. je podstatná okolnosť, či voči
poškodeným V. a M. použil fyzické násilie v úmysle zmocniť sa ich retiazok, alebo či použil
násilie až po tom, čo sa retiazok oboch poškodených zmocnil, resp. či retiazky z krku
poškodených boli strhnuté len nedopatrením v rámci fyzického napádania poškodených.
V tejto súvislosti poukázal na výpovede poškodených, ktorí ho podľa jeho názoru usvedčujú
z trestného činu lúpeže a nie z trestného činu krádeže. Z týchto dôvodov navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a v intenciách ustanovenia
§ 259 ods. 3 Tr. por. rozhodol o uznaní viny obžalovaného J. V. v súlade s obžalobou
podanou krajským prokurátorom v Nitre.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania
preskúmal v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré
rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
a dospel k záveru, že odvolanie krajského prokurátora v Nitre nie je dôvodné.
Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že všetky skutky boli súdom prvého
stupňa ustálené na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad
bezprostrednosti priamosti a ústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaných na obhajobu.
Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 5 , ods. 6 Tr. por.
Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé,
ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných, ale i s rozpornými výpoveďami samotných
poškodených a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke zavinenia. Najvyšší súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom krajského súdu.
V úvode je potrebné zdôrazniť, že k verbálnemu i fyzickému konfliktu medzi
obžalovanými - bratmi V. a poškodenými došlo v čase, keď všetci boli pod vplyvom
alkoholu, keďže predtým navštívili pohostinské zariadenie. Z uvedenej skutočnosti vyplýva,
že tak výpovede obžalovaných ako i výpovede poškodených boli v priebehu konania odlišné
a rozporné. Rozpornosť svojich výpovedí vysvetľovali práve požitím alkoholických nápojov.
Je nepochybné, aj keď to obžalovaný J. V. vo svojich výpovediach
i pri konfrontáciách s poškodenými poprel, že k fyzickému útoku obžalovaného J. V. voči
všetkým poškodených prišlo. Poškodeným boli konaním obžalovaného J. V. i konaním
už právoplatne odsúdeného M. V. a tiež konaním nebohého Z. V. spôsobené ľahšie zranenia
ale i majetková škoda. Tieto skutočnosti boli objektívne preukázané dôkazmi, ktoré
sú súčasťou spisu a tieto boli zadovážené zákonným spôsobom. Ide predovšetkým o lekárske
správy o ošetrení poškodených a vo vzťahu k majetkovej ujme poškodených najmä
o zápisnicu o ohliadke miesta činu a odborné vyjadrenia o výške spôsobenej škody.
Vina obžalovaného J. V. bola i podľa mienky odvolacieho súdu nepochybne
preukázaná, v tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na dôvody
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa ako je to už uvedené aj vyššie stotožnil.
Pokiaľ ide o posúdenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného J. V. je možné
sa stotožniť s názorom krajského prokurátora, že pre správne posúdenie jeho konania
je podstatná okolnosť či voči poškodeným V. a M. použil fyzické násilie v úmysle zmocniť
sa ich retiazok, alebo či použil násilie až po tom, čo sa retiazok oboch poškodených zmocnil,
resp. či retiazky z krku poškodených boli strhnuté len nedopatrením v rámci fyzického
napádania poškodených. Otázkou príčinnej súvislosti medzi fyzickým násilím obžalovaného
vo vzťahu k poškodeným a vzniknutou majetkovou ujmou, ako i motívom konania
obžalovaného J. V. sa zaoberal vo svojom rozhodnutí z 28. februára 2007, sp. zn.
3 To 4/2007 , už i Najvyšší súd Slovenskej republiky. Nariadil vzhľadom na ovplyvnenie
všetkých aktérov žalovaných skutkov alkoholickými nápojmi a z toho vyplývajúcu
rozpornosť ich výpovedí a naznačované konflikty medzi nimi už vo vinárni tesne
pred skutkom, opätovne poškodených vypočuť.
Poškodený Š. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný J. V. do neho
sotil, a pritom zakvačil o jeho retiazku, túto mu strhol a on padol na zem. Keď sa postavil
a chcel ujsť obžalovaný ho chytil zo zadu za bundu, ktorú mu strhol, ale podľa neho ho chcel
za bundu iba zachytiť.
Poškodený E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný ho udrel do tváre,
zošmykla sa mu ruka, a vtedy mu strhol retiazku.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že na mieste činu bola nájdená flísová
bunda, prívesok v tvare draka a prsteň z bieleho kovu.
Na základe týchto dôkazov sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,
že nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že obžalovaný J. V. fyzicky napadol
poškodených s úmyslom zmocniť sa ich vecí. Keby obžalovaný mal tento úmysel, bol by
odcudzil aj bundu, prívesok a prsteň, ktoré boli na mieste činu dodatočne nájdené.
Odcudzeniu vecí predchádzal fyzický konflikt a následne si obžalovaný prisvojil veci
(retiazky), ktoré mali poškodení na sebe a k ich strhnutiu prišlo pri údere do tváre
a následnom páde poškodených, keď sa ruka obžalovaného zachytila o tieto retiazky.
Krajský súd z týchto dôvodov správne konanie obžalovaného J. V. v bode 1/, 2/
rozsudku kvalifikoval ako trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ zák. č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov, čiastočne spolupáchateľstvom a čiastočne samostatne.
Právna kvalifikácia konania obžalovaného ohľadne skutkov v bode 1/, 2/, 3/, 4/ rozsudku
namietaná nebola, v tomto smere odvolací súd preto odkazuje na dôvody napadnutého
rozsudku.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste u obžalovaného J. V. dôsledne zvažoval
všetky kritéria významné pre voľbu druhu trestu a jeho výmery. Prihliadal najmä
na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného a v súlade so zákonom mu uložil trest
na hornej hranici trestnej sadzby určenej pre najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov.
Obžalovaný J. V. bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
pre iný úmyselný trestný čin, preto v súlade s ustanovením § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol
na výkon tohto trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Zákonu zodpovedá i výrok o uplatnených nárokoch na náhradu škody.
Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozsudku v žiadnom smere,
preto odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová