Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fac/369616.6d4b99.pdf
PDF · 100.96 KB
No categories available
3Cdo/313/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 313/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ D., bývajúceho v B.,
2/ I., bývajúceho v T., zastúpených JUDr. P., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej S., so
sídlom v B., o náhradu škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 14 C 117/2005, na dovolanie žalobcov 1/, 2/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2008 sp. zn. 17 Co 172/2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 26. augusta 2008 sp. zn. 17 Co 172/2008 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 3. apríla 2008 č.k. 14 C 117/2005-194
žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. augusta 2008 sp. zn. 17 Co 172/2008
odvolanie žalobcov 1/, 2/ odmietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že súdna zásielka obsahujúca rozsudok súdu prvého stupňa bola
doručovaná advokátovi žalobcov JUDr. P. prostredníctvom pošty. Vychádzajúc z § 47 ods. 2
O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa považoval za doručený právnemu zástupcovi žalobcov
21. apríla 2008, bez ohľadu k tomu, že splnomocnenec adresáta zásielku prevzal 2. mája
2008, preto odvolanie žalobcov z 15. mája 2008 ako oneskorene podané odmietol (§ 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Uviedol, že písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež
advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril
ich prijímaním zásielok. V čase advokátovej neprítomnosti (od 11. apríla 2008 do 4. mája
2008) boli v jeho advokátskej kancelárii určené dve pracovníčky na prijímanie pošty.
Odvolací súd nepovažoval za podstatnú okolnosť, že počas neprítomnosti advokáta poverené
pracovníčky nemali preberať tie súdne zásielky, pri ktorých by advokát nemohol podať riadne
a včas opravné prostriedky. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo rozhodujúce, ak v
označení adresáta nebol údaj, že sa jedná o advokáta a za miesto doručenia bola uvedená
pôvodná adresa advokáta - H.
Uvedené uznesenie napadli žalobcovia dovolaním, v ktorom uviedli, že v konaní im
bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to tým, že odvolací súd ich
opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
hoci podmienky pre postup podľa tohto ustanovenia neboli dané. Právny zástupca žalobcov
v čase od 11. apríla 2008 do 4. mája 2008 bol na zahraničnej dovolenke, preto sa v mieste
doručenia v čase doručovania nezdržiaval. Administratívne pracovníčky advokáta počas jeho
neprítomnosti mali prevziať zásielky (obsahujúce rozsudky súdov) tak, aby nedošlo k ich
vráteniu a zároveň, aby advokát mohol po svojom návrate pripraviť kvalifikované odvolanie.
Boli toho názoru, že pokiaľ údaje o adresátovi uvedené na zásielke ju znemožnili
identifikovať ako písomnosť určenú advokátovi s neaktuálnou adresou – H. (aktuálne - H.)
a tak došlo k jej uloženiu na pošte, neboli splnené predpoklady pre postup vedúci k doručeniu
náhradným spôsobom (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Nesúhlasili so záverom odvolacieho súdu, že mali
záujem predlžovať lehotu na odvolanie. Z uvedených dôvodov navrhli, aby dovolací súd
zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo
ako oneskorene odmietnuté odvolanie smerujúce proti rozsudku súdu prvého stupňa. Opravný
prostriedok dovolateľov smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených
v ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (nenapáda sa ním zmeňujúce uznesenie odvolacieho
súdu, odvolací súd nerozhodoval o postúpení návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev, nenapáda sa ním ani potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorým by
odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, ani potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia alebo
o uznaní či neuznaní cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné alebo
nevykonateľné na území Slovenskej republiky). Prípustnosť ich dovolania preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
prihliadnuť na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť, skúmal
dovolací súd, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, nie je postihnuté
niektorou z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolatelia v dovolaní
nenamietali a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolatelia namietali, že postupom odvolacieho súdu, ktorý nedôvodne odmietol ich
odvolanie ako oneskorene podané, im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O takúto vadu ide tiež vtedy, keď odvolací súd
ako oneskorene odmietne odvolanie, hoci podmienky pre tento postup nie sú dané (R 23/94).
Postup súdu pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý
nebol zastihnutý, je upravený v ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia v znení
účinnom do 15. októbra 2008 (v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa) platilo, že ak
nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde
doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom
vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne,
považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení
nedozvedel.
Úpravou tzv. náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. (účinnou do
15. októbra 2008) zákonodarca sledoval cieľ odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej
bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám účastníkov spôsobiť
prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej
v citovanom ustanovení ("... považuje sa posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je
predpísané súčasné splnenie nasledovných podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia nie
je zákonom vylúčená (viď napr. § 114 ods. 4 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008), b/ adresát
písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, c/ adresát sa zdržuje v mieste doručovania,
d/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil, kedy príde
písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), e/ druhý pokus o doručenie zostal
taktiež bezvýsledný, f/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uložení
písomnosti na pošte alebo orgáne obce, g/ adresát si zásielku do 3 dní od uloženia
nevyzdvihol. Tieto podmienky sú stanovené kumulatívne, preto ak z nich nie je splnená čo
i len jedna, neuplatní sa fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. Miestom doručenia je
spravidla miesto (obec alebo mesto), kde má adresát bydlisko alebo sídlo. V odôvodnených
prípadoch môže byť miestom doručenia aj iné miesto pobytu, ktoré sám určí na doručovanie
adresát (napríklad v podaniach adresovaných súdu).
V prejednávanej veci bolo preukázané, že právny zástupca žalobcov s plnou mocou
udelenou pre celé konanie v čase doručovania súdnej zásielky obsahujúcej rozsudok súdu
prvého stupňa (od 16. apríla 2008 do 2. mája 2008) nemal sídlo advokátskej kancelárie
v mieste doručenia zásielky (H.,) a nezdržiaval sa ani v sídle advokátskej kancelárie na adrese
H., z dôvodu jeho pobytu na zahraničnej dovolenke. Z podania právneho zástupcu žalobcov
z 10. októbra 2007 (č.l. 160-164) vyplýva, že Advokátska kancelária JUDr. P. v čase
doručovania zásielky mala sídlo v B. na ulici H.. Z doručenky zásielky obsahujúcej rozsudok
súdu prvého stupňa založenej na č.l. 200 spisu súd ako adresáta označil JUDr. P., Vzhľadom
na obsah súdnej doručenky, ktorá nevzbudzuje pochybnosti o jej správnosti, je zrejmé, že
predmetná zásielka nebola doručovaná na adresu sídla advokátskej kancelárie právneho
zástupcu žalobcov, ktorá bola súdu známa, a preto v danom prípade bez ďalšieho nebola
splnená základná podmienka vzniku fikcie doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. (viď vyššie
písm. c/), t.j. aby sa adresát zdržiaval v mieste doručenia. Tento predpoklad nie je daný len
vtedy, ak sa adresát nezdržuje na inak aktuálnom mieste, ale tiež vtedy, ak je zásielka
doručovaná na miesto, na ktorom sa už adresát nezdržiava. Účelom je totiž nie teoretická ale
faktická možnosť si zásielku vyzdvihnúť, a to či už osobne účastníkom konania, prípadne
právnym zástupcom alebo jeho splnomocnencom. Vzhľadom na uvedené nebolo rozhodujúce,
či a koho (resp. v akom rozsahu a akým spôsobom) advokát splnomocnil na preberanie
zásielok počas jeho neprítomnosti v sídle advokátskej kancelárie na ulici H. v B..
Keďže sa v danom prípade neuplatnila uvedená fikcia doručenia v zmysle § 47 ods. 2
O.s.p. v znení do 15. októbra 2009, začala odvolacia lehota plynúť až v nadväznosti na
faktické prevzatie zásielky splnomocnencom určeným právnym zástupcom žalobcov na pošte
2. mája 2008; odvolanie žalobcov podané prostredníctvom ich právneho zástupcu 15. mája
2008 bolo preto podané v odvolacej lehote. Pokiaľ odvolací súd napriek tomu odmietol
opravný prostriedok ako oneskorene podaný podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odňal im
možnosť pred súdom konať, lebo podmienky pre tento postup neboli splnené.
Výskyt niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. zakladá v každom prípade
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v takto postihnutom konaní; zároveň je ale
tiež samostatným dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť,
lebo takéto rozhodnutie nemožno považovať za správne. So zreteľom na túto vadu Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému
súdu v B. na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. októbra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková