Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sža/63/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca

a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: V., nar. X., štátny príslušník

Vietnamu, naposledy bytom v zahraničí: S., zast. Centrom právnej pomoci, Námestie slobody

12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,

Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:

MU-80-17/PO-Ž/2009 zo dňa 12.3.2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -34 zo dňa 26. júna 2009 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -34 zo dňa 26. júna 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS: MU-80-17/PO-Ž/2009 zo dňa 12.3.2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12

ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. f/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle)

zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti

ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Krajský súd poukázal

na to, že dôvody jeho žiadosti o azyl spočívali v tom, že sa obáva vrátiť do krajiny pôvodu,

nakoľko, keď odchádzal z krajiny požičal si od svojich známych 10 000,- USD, doteraz

ešte nestačil na Slovensku zarobiť peniaze, takže zostal dlžníkom a mohol by byť odsúdený

za naplatenie dlhov. Obáva sa, že pri návrate do Vietnamu by polícia zastupovala práva

veriteľov.

Skutočnosti navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania

nasvedčujú podľa krajského súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľa a potvrdzujú záver,

že v jeho prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b

zákona o azyle.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že dôvodom

jeho obáv z návratu do krajiny je, že bude odsúdený za to, že si požičal a zatiaľ nevrátil

10 000,- USD svojim známym. Zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že väzenské podmienky

vo Vietname sú úbohé a predstavujú neprimerané zaobchádzanie vo vzťahu k väzňom.

Rovnako aj súdnictvo je pod vplyvom Komunistickej strany Vietnamu, a preto jedno

zo základných práv jednotlivca - právo na spravodlivé súdne konanie je upierané

a porušované.

Navrhovateľ zároveň súdu vyčítal, že nevenoval náležitú pozornosť vážnemu

bezpráviu, ktoré mu v prípade návratu do krajiny hrozí.

Navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľa ako

zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že existencia dlhu voči veriteľom v krajine pôvodu

a obava pred prípadným potrestaním nezakladá dôvod na udelenie azylu a nemožno hovoriť

ani o hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Odporca poukázal

na nedôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa, keď v konaní v roku 2004 uviedol, že peniaze

na cestu mu dali rodičia z celoživotných úspor.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. októbra 2009 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a

alebo § 13b a neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu

nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe,

Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie

azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a

alebo § 13b a predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne

hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená

(ods. 3).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a / a § 12

ods. 2 písm. f/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu zakladá na iných dôvodoch ako

sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a, alebo 13b/ zákona o azyle ako aj preto, že sa snaží

odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal

z pluralitných zdrojov: Správa Úradu pre demokraciu, ľudské práva a prácu Ministerstva

zahraničných vecí USA za rok 2007, ako aj správ z tlače - Lidové noviny z 2.12.2008, Sita

z 27.10.2008), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen

že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 26.2.2009 navrhovateľ uviedol,

že dôvodom jeho žiadosti o azyl je skutočnosť, že sa obáva vrátiť do krajiny pôvodu,

nakoľko, keď odchádzal z krajiny požičal si od svojich známych 10 000,- USD, doteraz ešte

nestačil na Slovensku zarobiť peniaze, takže zostal dlžníkom a mohol by byť odsúdený

za naplatenie dlhov. Obáva sa, že po návrate do Vietnamu by bol odsúdený za nezaplatenie

dlhu.

Na otázku či sa obáva aj vietnamských úradov, odpovedal, že do určitej miery sa ich

obáva, pretože by boli na strane veriteľov.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca

aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu

dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

najmä na ekonomických dôvodoch v snahe vyhnúť sa bezprostredne hroziacemu vyhosteniu

z krajiny pôvodu .

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie

azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,

§ 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch, v snahe vyhnúť sa bezprostredne

hroziacemu vyhosteniu z krajiny pôvodu, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto

dôvodov za zákonné.

Odvolacie námietky navrhovateľa, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje

na to, že v azylovom konaní je nutné rozlišovať medzi perzekúciou a trestom za porušenie

zákona. Utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou nespravodlivosť, za utečenca

nemožno považovať osobu, ktorá sa snaží spravodlivosti (prípadnému trestu za spáchanie

skutku, ktorý má povahu trestného činu) uniknúť.

Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľ odvoláva na všeobecné informácie o krajine

pôvodu, bez špecifikácie dopadu na samotného žiadateľa, pričom z vyjadrení navrhovateľa,

ktoré produkoval v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod jeho

žiadosti a s poukazom na skutočnosť, tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd

za nedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219

.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 8. októbra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová