Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e6c/368800.50c30d.pdf
PDF · 117.82 KB
No categories available
8Sža/63/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sža/63/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca
a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: V., nar. X., štátny príslušník
Vietnamu, naposledy bytom v zahraničí: S., zast. Centrom právnej pomoci, Námestie slobody
12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,
Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS:
MU-80-17/PO-Ž/2009 zo dňa 12.3.2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 10Saz 16/2009-34 zo dňa 26. júna 2009 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 10Saz 16/2009-34 zo dňa 26. júna 2009 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie
č. ČAS: MU-80-17/PO-Ž/2009 zo dňa 12.3.2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12
ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. f/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle)
zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené
podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti
ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Krajský súd poukázal
na to, že dôvody jeho žiadosti o azyl spočívali v tom, že sa obáva vrátiť do krajiny pôvodu,
nakoľko, keď odchádzal z krajiny požičal si od svojich známych 10 000,- USD, doteraz
ešte nestačil na Slovensku zarobiť peniaze, takže zostal dlžníkom a mohol by byť odsúdený
za naplatenie dlhov. Obáva sa, že pri návrate do Vietnamu by polícia zastupovala práva
veriteľov.
Skutočnosti navrhovateľom uvádzané v priebehu celého azylového konania
nasvedčujú podľa krajského súdu ekonomickým pohnútkam navrhovateľa a potvrdzujú záver,
že v jeho prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8, alebo 10, 13a a 13b
zákona o azyle.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že dôvodom
jeho obáv z návratu do krajiny je, že bude odsúdený za to, že si požičal a zatiaľ nevrátil
10 000,- USD svojim známym. Zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že väzenské podmienky
vo Vietname sú úbohé a predstavujú neprimerané zaobchádzanie vo vzťahu k väzňom.
Rovnako aj súdnictvo je pod vplyvom Komunistickej strany Vietnamu, a preto jedno
zo základných práv jednotlivca - právo na spravodlivé súdne konanie je upierané
a porušované.
Navrhovateľ zároveň súdu vyčítal, že nevenoval náležitú pozornosť vážnemu
bezpráviu, ktoré mu v prípade návratu do krajiny hrozí.
Navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, prečo zamietol žiadosť navrhovateľa ako
zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že existencia dlhu voči veriteľom v krajine pôvodu
a obava pred prípadným potrestaním nezakladá dôvod na udelenie azylu a nemožno hovoriť
ani o hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Odporca poukázal
na nedôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa, keď v konaní v roku 2004 uviedol, že peniaze
na cestu mu dali rodičia z celoživotných úspor.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. októbra 2009 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008)
ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a
alebo § 13b a neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu
nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe,
Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a
alebo § 13b a predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne
hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky.
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená
(ods. 3).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a / a § 12
ods. 2 písm. f/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu zakladá na iných dôvodoch ako
sú dôvody uvedené v § 8, 10, 13a, alebo 13b/ zákona o azyle ako aj preto, že sa snaží
odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal
z pluralitných zdrojov: Správa Úradu pre demokraciu, ľudské práva a prácu Ministerstva
zahraničných vecí USA za rok 2007, ako aj správ z tlače - Lidové noviny z 2.12.2008, Sita
z 27.10.2008), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen
že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto
okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.
Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 26.2.2009 navrhovateľ uviedol,
že dôvodom jeho žiadosti o azyl je skutočnosť, že sa obáva vrátiť do krajiny pôvodu,
nakoľko, keď odchádzal z krajiny požičal si od svojich známych 10 000,- USD, doteraz ešte
nestačil na Slovensku zarobiť peniaze, takže zostal dlžníkom a mohol by byť odsúdený
za naplatenie dlhov. Obáva sa, že po návrate do Vietnamu by bol odsúdený za nezaplatenie
dlhu.
Na otázku či sa obáva aj vietnamských úradov, odpovedal, že do určitej miery sa ich
obáva, pretože by boli na strane veriteľov.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca
aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu
dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,
že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
najmä na ekonomických dôvodoch v snahe vyhnúť sa bezprostredne hroziacemu vyhosteniu
z krajiny pôvodu .
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť
azyl na území Slovenskej republiky, nemožno považovať za relevantný dôvod pre udelenie
azylu na území Slovenskej republiky a jeho žiadosť je založená na iných dôvodoch ako v § 8,
§ 10, § 13a alebo 13b, najmä na ekonomických dôvodoch, v snahe vyhnúť sa bezprostredne
hroziacemu vyhosteniu z krajiny pôvodu, takýto záver nachádza oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval rozhodnutie z týchto
dôvodov za zákonné.
Odvolacie námietky navrhovateľa, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na to, že v azylovom konaní je nutné rozlišovať medzi perzekúciou a trestom za porušenie
zákona. Utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou nespravodlivosť, za utečenca
nemožno považovať osobu, ktorá sa snaží spravodlivosti (prípadnému trestu za spáchanie
skutku, ktorý má povahu trestného činu) uniknúť.
Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľ odvoláva na všeobecné informácie o krajine
pôvodu, bez špecifikácie dopadu na samotného žiadateľa, pričom z vyjadrení navrhovateľa,
ktoré produkoval v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačný ekonomický dôvod jeho
žiadosti a s poukazom na skutočnosť, tieto námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd
za nedôvodné a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219
OSP.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 8. októbra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová