Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sža/61/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca

a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: Y., nar. X. v K., naposledy

bytom v zahraničí: K., t. č. P.T. R., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU–858-29/PO-Ž-2008 zo dňa 30.3.2009, na odvolanie

navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -28 zo dňa 17.

júna 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -28 zo dňa 17. júna 2009 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS: MU–858-29/PO-Ž-2008 zo dňa 30.3.2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13

ods. 1 a o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľke

neudelil azyl na území Slovenskej republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle

navrhovateľke neposkytol doplnkovú ochranu .

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že u navrhovateľky neboli splnené

podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a rozhodnutie odporcu

o neudelení azylu je vecne správne a v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o azyle.

Podľa krajského súdu v prejednávanej veci v správnom konaní odporca dostatočne

zistil skutkový stav vo veci, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými

navrhovateľkou počas azylového konania a stotožnil sa so záverom odporcu, že v prípade

navrhovateľky nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných, náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov

alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru

z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle.

Vo vzťahu k humanitným dôvodom krajský súd uviedol, že ide o správne uváženie

správneho orgánu, či danú situáciu žiadateľa o azyl subsumuje pod humanitný dôvod

aplikovateľný v súlade so zákonom o azyle.

Krajský súd uviedol, že odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu

nenašiel dôvod ani pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľke podľa § 13a zákona

o azyle, pretože nepovažoval dôvody navrhovateľky za dôvody, pre ktoré by bola

navrhovateľka v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená reálnej hrozbe vážneho

bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Odporca nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by navrhovateľke v súvislosti s týmito

dôvodmi hrozilo nebezpečenstvo prenasledovania v prípade jej návratu do krajiny pôvodu.

Preto možno podľa krajského súdu predpokladať, že ani po návrate do krajiny pôvodu jej

žiadne prenasledovania nehrozí, pripadne nehrozí jej, že by mala byť mučená alebo

podrobená krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa krajského súdu rozhodnutie odporcu nie je spôsobilé zasiahnuť do práva

na súkromný a rodinný život ani podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, lebo nie je právnym titulom na vyhostenie.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní

navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že navrhla rozhodnutie odporcu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolaní uviedla, že rozhodnutie krajského súdu je podľa jej názoru

nepreskúmateľné, pretože odporca sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, ktoré uvádzala ako

humanitné dôvody pre udelenie azylu v súlade s § 9 zákona o azyle. Vyjadrila presvedčenie,

že v jej prípade sú reálne zákonné dôvody pre udelenie azylu. Zdôraznila, že v Rusku nikoho

nemá, celá jej rodina žije na Slovensku. Má už len dcéru a dve vnučky, ktoré sú slovenskými

štátnymi občiankami. Uviedla, že nevie žiť sama, je odkázaná na pomoc tretej osoby, má

podlomené zdravie, vysoký krvný tlak. Poukázala na lekársku správu z psychologického

vyšetrenia zo dňa 14.4.2009, ktorá potvrdzuje, že je vo veku, keď sa musí o ňu niekto starať.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. októbra 2009 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon

o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,

ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí.

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1) ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť

preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľke na území SR, o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach odvolania

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného

rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľky a obsahom správ

o krajine pôvodu („Súhrnná teritoriálna informácia o Ruskej federácii spracovanej

Zastupiteľským úradom ČR v Moskve ku dňu 14.10.2008, ako aj z článkov slovenských

denníkov z roku 2008 a 2009), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu

v krajine pôvodu so zameraním na posúdenie žiadosti navrhovateľky v súvislosti dôvodmi,

pre ktoré žiadala o udelenie azylu a na možné riziká návratu navrhovateľky do krajiny

pôvodu.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 22.1.2009 navrhovateľka uviedla,

že z Ruska odišla legálne, aby mohla žiť so svoju dcérou. O azyl požiadala preto, lebo si

myslela, že jej pomôže získať dlhodobý pobyt. Chce byť so svoju dcérou a vnučkami. Prišla

legálne, ale nestihla si predĺžiť vízum v cestovnom doklade, preto ju poslali do Medveďova.

Doma nikoho nemá, nemôže sa vrátiť do Ruska, má podlomené zdravie a potrebuje, aby

sa dcéra o ňu postarala. Na otázku, prečo nepodala odvolanie proti rozhodnutiu

o administratívnom vyhostení, odpovedala, že všetky záležitosti s jej pobytom vybavuje

dcéra. Na otázku, či sa niečoho obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, uviedla,

že sa ničoho neobáva, chce opäť získať dlhodobý pobyt na území SR a žiť tu legálne.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľke azyl, poukázal na to,

že navrhovateľka nesplnila zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu, jej jediným

dôvodom je zlúčenie rodiny, jej dcéra a vnučky sú však občiankami SR. Na základe

uvedeného odporca dospel k záveru, že navrhovateľka nepatrí ani do jednej zo skupín

definovaných v § 10 písm. a/, b/, c/ zákona o azyle. Otázky svojho pobytu mala riešiť

prostredníctvom zákona o pobyte cudzincov.

Odporca v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že ako navrhovateľka sama uviedla,

nepovažuje sa za utečenca, prišla legálne a legálne tu chce žiť so svoju dcérou. Z jej výpovede

bol zrejmé, že nemá v krajine opodstatnené dôvody pre udelenie azylu v zmysle zákona

o azyle. Súčasne odporca poukázal na to, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov niet

právneho nároku. Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine

pôvodu navrhovateľky s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal, pričom

poukazuje na to, že nezistil existenciu zákonných dôvodov ani pre udelenie doplnkovej

ochrany.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom

udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania

ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto

skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe

bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľke bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľka požiadala o udelenie azylu z rodinných dôvodov, prejavila vôľu žiť

s dcérou a vnučkami na území SR, za ktorými pricestovala legálne.

Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľka nenaplnila podmienky

pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, keď

jeho rozhodnutie potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval odvolacie námietky

navrhovateľky ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

K odvolacej námietke navrhovateľky ohľadne nesprávneho posúdenia žiadosti

o udelenie azylu z humanitných dôvodov, považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť,

že krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje. Zákon

výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie

o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže nejde o nárok,

o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia

správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa, že správny

orgán sa možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal neobstojí aj z toho

dôvodu, že odporca v rozhodnutí uviedol, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov niet

právneho nároku.

Pokiaľ teda odporca napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie

azylu (v zmysle § 8 zákona o azyle) nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce

tvrdenie navrhovateľky o ich existencii žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala

sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a v dôvodoch rozhodnutí

uviedol, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov niet právneho nároku,

nepochybil.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné

považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny podľa .

Odvolací súd tiež považuje za dôležité zdôrazniť, že otázku pobytu navrhovateľky

na území SR nie je možné riešiť v rámci azylového konania, pretože to by presahovalo rámec

tohto konania a samotného účelu zákona o azyle. Nemožno sa na dôvody rodinného

charakteru, pokiaľ sa nejedná o niektorý z prípadov uvedených v § 10 zákona o azyle

odvolávať v konaní o azyle za účelom dosiahnutia legalizácie pobytu v cudzej krajine,

pretože by to znamenalo popretie účelu tohto zákona a obchádzanie na to určenej zákonnej

úpravy pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 8. októbra 2009

JUDr. Igor Belko v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová