Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d19/363178.cd58aa.pdf
PDF · 104.95 KB
No categories available
5Tdo/31/2009
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 31/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 8. októbra 2009 v Bratislave v trestnej veci obvineného
R. M. pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm.
c/ Tr. zák. a trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného zo dňa 10. augusta 2006
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 11. novembra 2005, sp. zn. 2 T 26/2004, uznal
obžalovaného R. M. za vinného z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 171 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
dňa 28. septembra 2003 okolo 22.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky
BMW ev. č. L. a to tak, že s vozidlom cúval na B. ulici v meste K. , kde pri cúvaní narazil
zadnou časťou vozidla do rohu budovy C., potom pokračoval v jazde v protismere po B. ulici
smerom do obce R. a vozidlo viedol i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Žilina, sp. zn. 3 T 283/01, z 25. mája 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. júna 2001
mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky a následne aj
napriek tomu, že na B. ulici v K. dával znamenie na zastavenie vozidla predpísaným
spôsobom červeným svetlom príslušník Mestskej polície K. M. J.. R. M. nereagoval
na znamenie M. J. na zastavenie vozidla a pokračoval v jazde, ešte zrýchlil a s vozidlom
smeroval na M. J., ktorý v dôsledku toho musel uskočiť za svoje služobné vozidlo, aby ho
R. M. nezrazil a následne potom, ako R. M. s vozidlom v katastri mesta K. v km 7300 cesty
III/50757 nezvládol riadenie a havaroval mimo cestu, odmietol na opakovanú výzvu z vozidla
vystúpiť, bol M. J. a ďalším členom hliadky Mestskej polície K. , B. D. vyťahovaný zo svojho
vozidla, počas čoho fyzicky napadol M. J. a to tak, že ho pravou rukou udrel do ramena
a následne po vytiahnutí z vozidla fyzicky napadol aj druhého člena hliadky M. D., ktorého
udrel pravou rukou do ramena, a pretože jeho agresívne správanie neprestávalo, členovia
hliadky mu založili putá, pričom ich R. M. slovne urážal a vyhrážal sa im fyzickou
likvidáciou.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 35 ods. 1
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol zaradený
podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zákona do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky. Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného C.
odkázal s náhradou škody na konanie v občianskoprávnych veciach.
Na základe odvolaní podaných obvineným ako aj okresným prokurátorom, Krajský súd
v Žiline rozsudkom zo dňa 11. júla 2006, sp. zn. 1 To/116/2006, zrušil podľa § 258 ods. 1
písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku o treste a náhrade škody. Na podklade správne zisteného skutkového stavu
bol krajský súd názoru, že obvinenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky je nedostatočný (vzhľadom na predošlé odsúdenia obvineného),
a preto mu uložil prísnejší trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Krajský súd zrušil
aj výrok o náhrade škody, a to z dôvodu, že poškodený si neuplatnil náhradu škody riadne
a včas, t.j. do skončenia vyšetrovania (§ 43 ods. 2, § 166 ods. 1, ods. 2 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006).
Rozsudok krajského súdu bol obvinenému doručený dňa 11. septembra 2006.
Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam krajského a okresného súdu podal obvinený R. M.
dňa 9. júna 2009, zastúpený obhajcom JUDr. J. K. dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1
písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v tom,
že do 19. februára 2004 neexistoval žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval podozrenie,
že sa dopustil aj trestného činu útoku na verejného činiteľa, a preto súdy nezákonne skúmali
a ukladali trest za tento trestný čin, pre ktorý mu ani nebolo vznesené obvinenie vecne
príslušným policajným orgánom. Súdy nie dôsledne aplikovali ustanovenie § 2 ods. 5 Tr. por.,
pretože pri výsluchu svedka G. by skúmali, prečo vec neodovzdal vecne príslušnému orgánu.
Rovnako postupovali súdy aj pri výsluchu svedkov J. a D., neskúmali skutočnosti svedčiace
v jeho prospech. Porušenie ustanovení Trestného poriadku nasvedčuje aj to, že na hlavnom
pojednávaní svedok J. neuviedol žiadnu takú skutočnosť, že by obvinený vykonal útok proti
jeho osobe autom. V konaní pred súdmi obidvoch stupňov bolo zrejmé, že existovali
pochybnosti o priebehu dokazovania v prípravnom konaní, najmä o pravdivosti
a hodnovernosti výpovedí svedkov J. a D.. Preto mali súdy precíznejšie aplikovať ustanovenie
§ 2 ods. 5 Tr. poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov došlo k nesprávnemu posúdeniu jeho
konania, ako aj jeho stíhaniu za trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie v rozpore
v Trestným poriadkom. Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj okresného súdu a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril okresný prokurátor v Čadci, ktorý uviedol,
že dovolacie námietky obvineného boli predmetom konania pred súdmi prvého a druhého
stupňa a sú nedôvodné. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.) a ak je rozhodnutie založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).
Obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno
úspešne uplatniť za predpokladu, že dôkazy, na ktorých je rozhodnutie súdu založené neboli
vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi postup orgánov činných
v trestnom konaní a súdu pri ich vykonávaní v prípravnom konaní alebo konaní pred súdom.
Vykonanie dôkazu je proces získania konkrétnych poznatkov a skutočností dôležitých
pre trestné konanie prostredníctvom dôkazných prostriedkov.
Nemožno sa však úspešne dovolať tohto porušenia tým, že sa spochybnia poznatky
a skutočnosti získané vykonaným dokazovaním, že sú neúplné alebo, že dokazovanie malo
preukázať aj skutočnosti svedčiace v prospech obvineného.
Rovnaký záver platí aj pri uplatnenom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
keď obvinený takmer totožným spôsobom ako pri vyššie uvedenom dovolacom dôvode
spochybňuje skutkové okolnosti, ktoré v dovolacom konaní nemožno skúmať ani meniť.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je totiž určené k náprave v zákone výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani
naprávať.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom
konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom
zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné
ustanovenia upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace
mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa
Dovolacie námietky obvineného R. M. sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia
zisteného skutku alebo skutočností, že rozhodnutie súdu bolo založené na dôkazoch, ktoré
neboli vykonané zákonným spôsobom, ale naopak, priamo a konkrétne spochybňovali
skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, preto so zreteľom na viazanosť
dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por. a pre uvedené nesplnenie podmienok dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. odmietol na neverejnom
zasadnutí bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. októbra 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová