Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4a5/370085.c78774.pdf
PDF · 106.06 KB
No categories available
5Cdo/96/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 96/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ MUDr. Ľ. S.
a 2/ MUDr. M. S., bývajúcich v Z., v dovolacom konaní zastúpených JUDr. S. S., advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v N., proti žalovanému Ing. J. C., správcovi konkurznej
podstaty úpadcu P. D. T. M., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. N. K., advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v N., o náhradu za živý a mŕtvy inventár, vedenej
na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 18 C 138/1994, na dovolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 2. decembra 2008 sp.zn. 6 Co 199/2008 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov dovolacieho konania v sume
53,49 eur, do rúk ich zástupcu JUDr. S. S., advokáta Advokátskej kancelárie so sídlo v N.,
do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 3. júna 2008 č.k. 18 C 138/1994-491 (v poradí už
tretím) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 442 261,-- Sk do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšku zamietol.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 2. decembra 2008 sp.zn. 6 Co 199/2008 pripustil
späťvzatie žaloby v rozsahu sumy 100 000,-- Sk, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti
zrušil a konanie zastavil. V ostatnej odvolaním napadnutej časti a v časti o náhrade trov
konania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanému náhradu trov konania
v zastavujúcej časti nepriznal a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/, ich zástupcovi,
náhradu trov odvolacieho konania v sume 16 680,-- Sk, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodnutie v časti, ktorou zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil,
odôvodnil čiastočným späťvzatím žaloby. V ostatnej časti sa stotožnil so skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa a jeho právnym posúdením.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť „Okresnému súdu Nitra“ na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil predovšetkým tým, že konanie súdov má vadu podľa § 237 písm. a/ O.s.p. Podľa
žalovaného táto vada spočíva v tom, že v dôsledku preklúzie práva žalobcov „súd vo veci
nemal rozhodovať, dôkazy posudzovať, ale bez ďalšieho (a-limine) vec zamietnuť z dôvodu
nedostatku právomoci.“ Tvrdí, že súdy pochybili aj v tom, že uložili povinnosť subjektu,
ktorý nebol účastníkom právneho vzťahu. V odôvodnení dovolania žalovaný tiež uviedol, že
dovolanie podáva aj z dôvodu, že „v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie“ a že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred
súdom. Podľa žalovaného dovolanie je podané „tiež v súlade s § 238 ods. 1 a 2 O.s.p.
Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalovaného odmietnuť, pretože smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému zákon tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, resp. jeho
časť, ktorou bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je ale dovolanie prípustné len proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutá zmeňujúca časť rozsudku
odvolacieho súdu, ale časť rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdené. Odvolací súd ohľadne tejto časti svojho rozhodnutia nevyslovil, že
dovolanie je proti nej prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,
preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy nižších stupňov viazané. Z týchto
dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je
podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Za tohto stavu bolo by dovolanie žalovaného prípustné len vtedy, ak by konanie,
z ktorého pochádza napadnutá časť rozsudku odvolacieho súdu, bolo postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je
zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a to bez
ohľadu na to, či dovolateľ takú vadu namieta. Dovolací súd sa preto neobmedzil len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Existenciu takýchto vád konania dovolací súd nezistil.
Podľa žalovaného, ktorého v dovolacom konaní zastupuje advokát, došlo v konaní
pred dovolacím súdom k vade v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p., t.j. k vade, že sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
Právomocou súdu sa rozumie vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú
a rozhodujú; je procesnou podmienkou konania, ktorej nedostatok nemožno odstrániť.
Právomoc súdu upravuje § 7 a § 8 O.s.p. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku
právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O.s.p.) je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal
rozhodnúť iný orgán. Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku
konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí
konanie zastaviť a vec prípadne postúpiť inému orgánu.
Žalovaný ale nedostatok právomoci súdu nevyvodzuje z toho, že by súd rozhodol
vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán, ale z tvrdenia, že sa právo žalobcov prekludovalo
a tvrdí, že z tohto dôvodu „súd vo veci nemal rozhodovať, dôkazy posudzovať, ale
bez ďalšieho (a-limine) vec zamietnuť“. Preklúzia práva ale v žiadnom prípade nemá
za následok zánik právomoci súdov v občianskom súdnom konaní, ale zamietnutia žaloby
uplatňujúcej prekludované právo.
K tejto námietke dovolací súd iba stručne poznamenáva, že predmetom
preskúmavaného konania bol nárok na náhradu za odňatý živý a mŕtvy inventár (po upresnení
žalobného petitu žalobcami 1/ a 2/ podaním zo dňa 15. januára 2008). Rozhodovanie v tejto
veci nepochybne patrí do právomoci súdu (§ 20 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb.).
Žalovaný v dovolaní uvádza aj to, že dovolanie podáva aj z dôvodu podľa § 237
písm. d/ O.s.p. pretože „v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie“. V ďalšom ale ničím nekonkretizuje, v čom má spočívať táto vada
konania.
Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto
prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú
istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom
nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné
postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo
má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má
alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je
daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa
týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia
pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie).
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd
po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol
po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).
Prekážka prv začatého konania, ustanovená v § 83 O.s.p., bráni tomu, aby na súde
(súdoch) v Slovenskej republike prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci.
Totožnosť vecí je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa
uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku začatého konania
nejde, ak chýba čo len jeden z vyššie uvedených znakov totožnosti vecí.
Ak azda žalovaný vyššie uvedené prekážky konania vidí v tom, že „po prieskumnom
pojednávaní konanom dňa 24. novembra 1999 konkurzná veriteľka - navrhovateľka S. J., Z.,
podala incidenčnú žalobu na Krajský súd v Bratislave, vedenú pod sp.zn. 66 Cbi 108/00, proti
úpadcovi vo veci určenia pravosti prihlásenej pohľadávky (reštitúcia, nájomné ...), vo výške
1 107 553,60 Sk a trov konania“, tak treba uviesť, že uplatnenie pohľadávky v konkurze proti
dlžníkovi v úpadku nie je konaním v tej istej veci, o ktorej sa konalo v predmetnom
občianskoprávnom sporovom konaní.
Žalovaný, tiež bez bližšej konkretizácie, namieta tiež, že mu postupom súdu bola
odňatá možnosť konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie
ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom - § 41
O.s.p., nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy - § 44 O.s.p., vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali - § 123 O.s.p., byť predvolaní na súdne
pojednávanie - § 115 O.s.p., na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk - § 158
ods. 2 O.s.p.). Porušenie procesných ustanovení, majúcich za následok odňatie možnosti
konať pred súdom, dovolací súd nezistil.
Vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli spôsobilé založiť ani právne závery,
na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho
rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p.,
pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená
v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 – 3 O.s.p. dovolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 2. decembra 2008 sp.zn. 6 Co 199/2008 nepripúšťajú, bolo potrebné
tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť im trovy tohto konania v sume 53,49 eur za jeden úkon právnej služby. Dovolací súd
im priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú poskytol
žalobcom vypracovaním vyjadrenia z 20. marca 2009 k dovolaniu žalovaného (§ 14 ods. 1
písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb), iba v uplatnenej výške, pretože o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková