Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/96/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ MUDr. Ľ. S.

a 2/ MUDr. M. S., bývajúcich v Z., v dovolacom konaní zastúpených JUDr. S. S., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v N., proti žalovanému Ing. J. C., správcovi konkurznej

podstaty úpadcu P. D. T. M., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. N. K., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v N., o náhradu za živý a mŕtvy inventár, vedenej

na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 2. decembra 2008 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom náhradu trov dovolacieho konania v sume

53,49 eur, do rúk ich zástupcu JUDr. S. S., advokáta Advokátskej kancelárie so sídlo v N.,

do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 3. júna 2008 č.k. -491 (v poradí už

tretím) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 442 261,-- Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšku zamietol.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 2. decembra 2008 sp.zn. pripustil

späťvzatie žaloby v rozsahu sumy 100 000,-- Sk, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti

zrušil a konanie zastavil. V ostatnej odvolaním napadnutej časti a v časti o náhrade trov

konania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanému náhradu trov konania

v zastavujúcej časti nepriznal a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/, ich zástupcovi,

náhradu trov odvolacieho konania v sume 16 680,-- Sk, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodnutie v časti, ktorou zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil,

odôvodnil čiastočným späťvzatím žaloby. V ostatnej časti sa stotožnil so skutkovým stavom

zisteným súdom prvého stupňa a jeho právnym posúdením.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť „Okresnému súdu Nitra“ na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil predovšetkým tým, že konanie súdov má vadu podľa Podľa

žalovaného táto vada spočíva v tom, že v dôsledku preklúzie práva žalobcov „súd vo veci

nemal rozhodovať, dôkazy posudzovať, ale bez ďalšieho (a-limine) vec zamietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci.“ Tvrdí, že súdy pochybili aj v tom, že uložili povinnosť subjektu,

ktorý nebol účastníkom právneho vzťahu. V odôvodnení dovolania žalovaný tiež uviedol, že

dovolanie podáva aj z dôvodu, že „v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie“ a že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred

súdom. Podľa žalovaného dovolanie je podané „tiež v súlade s a

Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli dovolanie žalovaného odmietnuť, pretože smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému zákon tento mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, resp. jeho

časť, ktorou bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti. Podľa

je ale dovolanie prípustné len proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutá zmeňujúca časť rozsudku

odvolacieho súdu, ale časť rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bolo rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdené. Odvolací súd ohľadne tejto časti svojho rozhodnutia nevyslovil, že

dovolanie je proti nej prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,

preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy nižších stupňov viazané. Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je

podľa až 3 procesne prípustné.

Za tohto stavu bolo by dovolanie žalovaného prípustné len vtedy, ak by konanie,

z ktorého pochádza napadnutá časť rozsudku odvolacieho súdu, bolo postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia a to bez

ohľadu na to, či dovolateľ takú vadu namieta. Dovolací súd sa preto neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Existenciu takýchto vád konania dovolací súd nezistil.

Podľa žalovaného, ktorého v dovolacom konaní zastupuje advokát, došlo v konaní

pred dovolacím súdom k vade v zmysle , t.j. k vade, že sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

Právomocou súdu sa rozumie vymedzenie okruhu vecí, ktoré súdy prejednávajú

a rozhodujú; je procesnou podmienkou konania, ktorej nedostatok nemožno odstrániť.

Právomoc súdu upravuje a Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku

právomoci súdu ( ) je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal

rozhodnúť iný orgán. Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku

konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí

konanie zastaviť a vec prípadne postúpiť inému orgánu.

Žalovaný ale nedostatok právomoci súdu nevyvodzuje z toho, že by súd rozhodol

vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán, ale z tvrdenia, že sa právo žalobcov prekludovalo

a tvrdí, že z tohto dôvodu „súd vo veci nemal rozhodovať, dôkazy posudzovať, ale

bez ďalšieho (a-limine) vec zamietnuť“. Preklúzia práva ale v žiadnom prípade nemá

za následok zánik právomoci súdov v občianskom súdnom konaní, ale zamietnutia žaloby

uplatňujúcej prekludované právo.

K tejto námietke dovolací súd iba stručne poznamenáva, že predmetom

preskúmavaného konania bol nárok na náhradu za odňatý živý a mŕtvy inventár (po upresnení

žalobného petitu žalobcami 1/ a 2/ podaním zo dňa 15. januára 2008). Rozhodovanie v tejto

veci nepochybne patrí do právomoci súdu ( ).

Žalovaný v dovolaní uvádza aj to, že dovolanie podáva aj z dôvodu podľa § 237

písm. d/ pretože „v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie“. V ďalšom ale ničím nekonkretizuje, v čom má spočívať táto vada

konania.

Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej

existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto

prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú

istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom

nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné

postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo

má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má

alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je

daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa

týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia

pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie).

Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd

po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka

veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol

po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

Prekážka prv začatého konania, ustanovená v , bráni tomu, aby na súde

(súdoch) v Slovenskej republike prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci.

Totožnosť vecí je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa

uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku začatého konania

nejde, ak chýba čo len jeden z vyššie uvedených znakov totožnosti vecí.

Ak azda žalovaný vyššie uvedené prekážky konania vidí v tom, že „po prieskumnom

pojednávaní konanom dňa 24. novembra 1999 konkurzná veriteľka - navrhovateľka S. J., Z.,

podala incidenčnú žalobu na Krajský súd v Bratislave, vedenú pod sp.zn. , proti

úpadcovi vo veci určenia pravosti prihlásenej pohľadávky (reštitúcia, nájomné ...), vo výške

1 107 553,60 Sk a trov konania“, tak treba uviesť, že uplatnenie pohľadávky v konkurze proti

dlžníkovi v úpadku nie je konaním v tej istej veci, o ktorej sa konalo v predmetnom

občianskoprávnom sporovom konaní.

Žalovaný, tiež bez bližšej konkretizácie, namieta tiež, že mu postupom súdu bola

odňatá možnosť konať pred súdom podľa ustanovenia

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie

ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom - § 41

, nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy - , vyjadriť sa k návrhom

na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali - , byť predvolaní na súdne

pojednávanie - , na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk -

ods. 2 ). Porušenie procesných ustanovení, majúcich za následok odňatie možnosti

konať pred súdom, dovolací súd nezistil.

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery,

na ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa ,

pretože právnym posudzovaním súd nemôže založiť žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená

v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže ustanovenia , – 3 dovolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 2. decembra 2008 sp.zn. nepripúšťajú, bolo potrebné

tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení s

ods. 5 Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť im trovy tohto konania v sume 53,49 eur za jeden úkon právnej služby. Dovolací súd

im priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu právnu službu, ktorú poskytol

žalobcom vypracovaním vyjadrenia z 20. marca 2009 k dovolaniu žalovaného (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb), iba v uplatnenej výške, pretože o povinnosti nahradiť trovy konania

rozhoduje súd na návrh ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková