Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)f4d/370073.731533.pdf
PDF · 106.7 KB
No categories available
5Cdo/208/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 208/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S. P., bývajúceho v Š.,
Č., zastúpeného JUDr. K. P., advokátom, so sídlom v P., proti odporkyni A. B., bývajúcej
v L., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom
súde Považská Bystrica pod sp.zn. 4 C 109/2007, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne zo 7. októbra 2008, sp.zn. 17 Co 120/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 27. marca 2008, č.k. 4 C 109/2007-31
zastavil konanie v časti o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
týkajúceho sa hnuteľných vecí a to 3 ks mixérov, 2 ks súprav riadu, 2 ks prikrývok,
4 ks obliečok na prikrývky, 6 ks plachiet, 30 ks uterákov a osušiek, 3 ks príborov,
kuchynských hodín, čajovej súpravy, 3 ks kávových súprav, záclony a deky. Vo zvyšku návrh
zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že v priebehu prvostupňového konania navrhovateľ vzal svoj návrh späť, týkajúci sa
hnuteľných vecí, ktoré predstavovali svadobné dary, pretože ohľadne týchto vecí účastníci
konania uzavreli dohodu, týkajúcu sa ich vzájomného vyporiadania. Z dôvodu späťvzatia
návrhu ohľadom hnuteľných vecí, súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil.
Konštatoval, že počas prvostupňového konania nezistil ďalší majetok, ani iné finančné
prostriedky, ktoré by mohli byť považované za bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
a mohli by byť predmetom vyporiadania podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na svadobnej hostine bola vybraná
od svadobných hostí finančná hotovosť viac ako 40 000 Sk, avšak táto bola za trvania
manželstva spotrebovaná, pričom prvostupňový súd nezistil, že túto hotovosť spotrebovala
výlučne odporkyňa pre svoje osobné potreby alebo pre svoj osobný majetok. Ohľadom
finančnej hotovosti 35 000 Sk, ktorú odovzdala matka navrhovateľa navrhovateľovi
pred uzavretím manželstva, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že tieto peniaze ako
výlučný majetok jedného z manželov neboli použité a vynaložené na spoločný majetok
bývalých manželov alebo na majetok patriaci výlučne odporkyni. O trovách konania rozhodol
podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa (navrhovateľ napadol
rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti) rozsudkom zo 7. októbra 2008, sp.zn.
17 Co 120/2008 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil (§ 219 O.s.p.).
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V zhode so zistením súdu prvého
stupňa uviedol, že pre vyhovenie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželom a to takým spôsobom, že odporkyni by bolo uložené vyplatiť navrhovateľovi jeho
podiel v ½ zo sumy 40 000 Sk by bolo nevyhnutné, aby navrhovateľ preukázal, že finančné
prostriedky existovali v takejto výške v čase zániku manželstva, prípadne, že za trvania
manželstva ich odporkyňa vynaložila na svoj vlastný majetok alebo spotrebovala sama
v rozpore s účelom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takýto dôkaz nebol zo strany
navrhovateľa v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p. navrhnutý. Navrhovateľ ani
neposkytol súdu tvrdenie o takejto skutočnosti. Súd prvého stupňa preto dôvodne považoval
za opodstatnenú obranu odporkyne o tom, že finančné prostriedky boli spotrebované
účastníkmi za trvania manželstva. Správne prvostupňový súd prihliadol na celkové majetkové
osobné, zárobkové a majetkové pomery účastníkov, ktorí boli nemajetní, bývajúci
s maloletým dieťaťom v domácnosti rodičov odporkyne, pričom odporkyňa nemala žiadny
príjem a navrhovateľ len čiastočný. Ohľadne sumy 35 000 Sk, ktorá mala patriť do výlučného
vlastníctva navrhovateľa pri uzavretí manželstva konštatoval, že v konaní pred súdom prvého
stupňa vyplynulo z výpovedí svedkov, že pred uzavretím manželstva navrhovateľovi bola
zo strany jeho matky odovzdaná určitá finančná hotovosť, pričom ohľadne výšky boli
rozdiely vo svedeckých výpovediach. Žiadnym spôsobom však nebolo preukázané, ako
v prvostupňovom, tak ani v odvolacom konaní, že by tieto prostriedky odovzdal navrhovateľ
odporkyni a najmä, že by rozmnožili jej majetkovú sféru. Neboli preto splnené podmienky
pre uloženie povinnosti odporkyni vyplatiť takéto finančné prostriedky ani titulom
bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu
a namietal nesprávne hodnotenie dôkazov a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie
veci prvostupňovým i odvolacím súdom. Uviedol, že výpovede svedkov jednoznačne
potvrdzujú jeho tvrdenia o preukázaní finančných prostriedkov, ktoré obdržal od svojej matky
(rodičov) pred uzavretím manželstva s odporkyňou. V tejto súvislosti namietal aj nesprávnu
protokoláciu výpovede svedkyne M. P. do zápisnice o pojednávaní prvostupňovým súdom,
ktorá v tom období ešte nebola jeho švagrinou a „videla na vlastné oči, ako peniaze 35 000 Kč
a 40 000 Kč vybraných na svadbe, odporkyňa s matkou prepočítali, bez jeho prítomnosti, aby
nevedel o akú čiastku išlo“. Odovzdanie týchto finančných prostriedkov môžu potvrdiť
svedkovia, ktorí boli prítomní ako hostia na svadbe. Rozhodnutie je založené na dôkazoch,
ktoré boli nesprávne vyhodnotené.
Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Navrhovateľ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky
žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,
od ktorého by sa odvolací súd odchýlil (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti
potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle § 238 O.s.p.
procesne prípustné.
Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu
procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd
prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho
súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je
inak dovolanie vylúčené.
Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p.
netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či
postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecnými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou navrhovateľovi realizáciu jeho
procesných práv.
So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd
tiež zameral aj na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci konala
a rozhodovala zaujatá sudkyňa.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť
námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa § 15a ods. 3
O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť
sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia
dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne,
v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa § 15a ods. 5 O.s.p. ak sa
námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku
zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Dovolací súd poznamenáva, že navrhovateľ zaujatosť sudkyne Mgr. K. K. voči jeho
osobe uplatnil až v dovolaní, ktorú však bližšie nezdôvodnil. Z obsahu dovolania je zrejmé,
že navrhovateľ zaujatosť sudkyne vyvodzuje iba z jej procesného postupu v konaní.
Opakovane preto treba uviesť, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.), súd
na námietku zaujatosti vôbec neprihliada a v takom prípade sa vec nadriadenému súdu ani
nepredkladá. Argumentácia navrhovateľa, že v danej veci konala a rozhodovala zaujatá
sudkyňa, je preto neopodstatnená.
Dovolateľ tiež namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného
dokazovania. V zmysle § 132 O.s.p. súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Ak aj súd nesprávne
vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne
nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá. Nesprávne
hodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie
procesne prípustné [§ 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.].
Dovolanie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.] prvostupňovým i odvolacím súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by
v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia;
samo o sebe ale prípustnosť dovolania taktiež nezakladá (nemá základ vo vadách konania
podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili
správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových
záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
dovolanie nie je v prejednávanej veci procesne prípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa
nezaoberal.
V dovolacom konaní nebol navrhovateľ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo odporkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom
konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková