Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/208/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S. P., bývajúceho v Š.,

Č., zastúpeného JUDr. K. P., advokátom, so sídlom v P., proti odporkyni A. B., bývajúcej

v L., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom

súde Považská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo 7. októbra 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 27. marca 2008, č.k. -31

zastavil konanie v časti o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

týkajúceho sa hnuteľných vecí a to 3 ks mixérov, 2 ks súprav riadu, 2 ks prikrývok,

4 ks obliečok na prikrývky, 6 ks plachiet, 30 ks uterákov a osušiek, 3 ks príborov,

kuchynských hodín, čajovej súpravy, 3 ks kávových súprav, záclony a deky. Vo zvyšku návrh

zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že v priebehu prvostupňového konania navrhovateľ vzal svoj návrh späť, týkajúci sa

hnuteľných vecí, ktoré predstavovali svadobné dary, pretože ohľadne týchto vecí účastníci

konania uzavreli dohodu, týkajúcu sa ich vzájomného vyporiadania. Z dôvodu späťvzatia

návrhu ohľadom hnuteľných vecí, súd prvého stupňa konanie v tejto časti zastavil.

Konštatoval, že počas prvostupňového konania nezistil ďalší majetok, ani iné finančné

prostriedky, ktoré by mohli byť považované za bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

a mohli by byť predmetom vyporiadania podľa . Na základe

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na svadobnej hostine bola vybraná

od svadobných hostí finančná hotovosť viac ako 40 000 Sk, avšak táto bola za trvania

manželstva spotrebovaná, pričom prvostupňový súd nezistil, že túto hotovosť spotrebovala

výlučne odporkyňa pre svoje osobné potreby alebo pre svoj osobný majetok. Ohľadom

finančnej hotovosti 35 000 Sk, ktorú odovzdala matka navrhovateľa navrhovateľovi

pred uzavretím manželstva, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že tieto peniaze ako

výlučný majetok jedného z manželov neboli použité a vynaložené na spoločný majetok

bývalých manželov alebo na majetok patriaci výlučne odporkyni. O trovách konania rozhodol

podľa veta prvá , za použitia ,

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa (navrhovateľ napadol

rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti) rozsudkom zo 7. októbra 2008, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ( ).

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V zhode so zistením súdu prvého

stupňa uviedol, že pre vyhovenie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželom a to takým spôsobom, že odporkyni by bolo uložené vyplatiť navrhovateľovi jeho

podiel v ½ zo sumy 40 000 Sk by bolo nevyhnutné, aby navrhovateľ preukázal, že finančné

prostriedky existovali v takejto výške v čase zániku manželstva, prípadne, že za trvania

manželstva ich odporkyňa vynaložila na svoj vlastný majetok alebo spotrebovala sama

v rozpore s účelom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takýto dôkaz nebol zo strany

navrhovateľa v súlade s ustanovením navrhnutý. Navrhovateľ ani

neposkytol súdu tvrdenie o takejto skutočnosti. Súd prvého stupňa preto dôvodne považoval

za opodstatnenú obranu odporkyne o tom, že finančné prostriedky boli spotrebované

účastníkmi za trvania manželstva. Správne prvostupňový súd prihliadol na celkové majetkové

osobné, zárobkové a majetkové pomery účastníkov, ktorí boli nemajetní, bývajúci

s maloletým dieťaťom v domácnosti rodičov odporkyne, pričom odporkyňa nemala žiadny

príjem a navrhovateľ len čiastočný. Ohľadne sumy 35 000 Sk, ktorá mala patriť do výlučného

vlastníctva navrhovateľa pri uzavretí manželstva konštatoval, že v konaní pred súdom prvého

stupňa vyplynulo z výpovedí svedkov, že pred uzavretím manželstva navrhovateľovi bola

zo strany jeho matky odovzdaná určitá finančná hotovosť, pričom ohľadne výšky boli

rozdiely vo svedeckých výpovediach. Žiadnym spôsobom však nebolo preukázané, ako

v prvostupňovom, tak ani v odvolacom konaní, že by tieto prostriedky odovzdal navrhovateľ

odporkyni a najmä, že by rozmnožili jej majetkovú sféru. Neboli preto splnené podmienky

pre uloženie povinnosti odporkyni vyplatiť takéto finančné prostriedky ani titulom

bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia a nasl.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu

a namietal nesprávne hodnotenie dôkazov a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie

veci prvostupňovým i odvolacím súdom. Uviedol, že výpovede svedkov jednoznačne

potvrdzujú jeho tvrdenia o preukázaní finančných prostriedkov, ktoré obdržal od svojej matky

(rodičov) pred uzavretím manželstva s odporkyňou. V tejto súvislosti namietal aj nesprávnu

protokoláciu výpovede svedkyne M. P. do zápisnice o pojednávaní prvostupňovým súdom,

ktorá v tom období ešte nebola jeho švagrinou a „videla na vlastné oči, ako peniaze 35 000 Kč

a 40 000 Kč vybraných na svadbe, odporkyňa s matkou prepočítali, bez jeho prítomnosti, aby

nevedel o akú čiastku išlo“. Odovzdanie týchto finančných prostriedkov môžu potvrdiť

svedkovia, ktorí boli prítomní ako hostia na svadbe. Rozhodnutie je založené na dôkazoch,

ktoré boli nesprávne vyhodnotené.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

až 3 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že

dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Navrhovateľ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Nejde o zmeňujúci rozsudok v zmysle

Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, teda ani nemohol vysloviť svoj právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd odchýlil ( ). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd prípustnosť dovolania nevyslovil

( ). Z tohto dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je v zmysle

procesne prípustné.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je

inak dovolanie vylúčené.

Navrhovateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecnými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou navrhovateľovi realizáciu jeho

procesných práv.

So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

tiež zameral aj na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci konala

a rozhodovala zaujatá sudkyňa.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa § 15a ods. 3

v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť

sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia

dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne,

v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa ak sa

námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku

zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Dovolací súd poznamenáva, že navrhovateľ zaujatosť sudkyne Mgr. K. K. voči jeho

osobe uplatnil až v dovolaní, ktorú však bližšie nezdôvodnil. Z obsahu dovolania je zrejmé,

že navrhovateľ zaujatosť sudkyne vyvodzuje iba z jej procesného postupu v konaní.

Opakovane preto treba uviesť, že ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ( ), súd

na námietku zaujatosti vôbec neprihliada a v takom prípade sa vec nadriadenému súdu ani

nepredkladá. Argumentácia navrhovateľa, že v danej veci konala a rozhodovala zaujatá

sudkyňa, je preto neopodstatnená.

Dovolateľ tiež namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania. V zmysle súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Ak aj súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť dovolania nezakladá. Nesprávne

hodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie

procesne prípustné [ až c/ ].

Dovolanie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdení veci [§ 241 ods. 2 písm. c/

] prvostupňovým i odvolacím súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho

nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by

v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia;

samo o sebe ale prípustnosť dovolania taktiež nezakladá (nemá základ vo vadách konania

podľa a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie nie je v prejednávanej veci procesne prípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní nebol navrhovateľ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo odporkyni ( v spojení s a

). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom

konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková