Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5d3/370072.54b9aa.pdf
PDF · 112.22 KB
No categories available
5Cdo/230/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 230/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., bývajúceho v R.,
zastúpeného JUDr. P. B., advokátom v R., proti žalovanému S. M. Z., a.s., J., so sídlom v J.,
IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka S. P. B., pobočka R., o náhradu škody
z pracovného úrazu, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 6 C 61/2008, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2009, sp.zn.
17 Co 7/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca čiastočným rozsudkom z 19. novembra 2008, č.k. 6 C 61/2008-
212 zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 379 700,-- Sk, z toho bolestné v sume
20 700,-- Sk a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane zvýšenia v sume
1 359 000,-- Sk a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy
88 200,-- Sk a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
1 282 500,-- Sk. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v tejto časti
nepriznal. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného
súdu Revúca trovy konania v sume 15 230,-- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Rozhodol tak vzhľadom na žalovaným a vedľajším účastníkom dôvodne vznesenú
námietku premlčania.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 22. apríla 2009,
sp.zn. 17 Co 7/2009 čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola
zamietnutá žaloba o zaplatenie 45 797,65 € a vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba
o úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2 927,70 € a úroky z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 42 571,20 € ako vecne správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, keď mal
za to, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav a vyvodil z neho
správne skutkové aj právne závery. Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalovanému
a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal čiastočnú náhradu trov konania, čiastočný rozsudok
zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do potvrdzujúceho výroku, podal
dovolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ a § 237 písm. f/
O.s.p., tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Za takú vadu označil skutočnosť, že odvolací súd napriek jeho nesúhlasu rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.
Žalovaný považoval napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny
a navrhol ho potvrdiť.
Vedľajší účastník navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť, pretože tu nie sú dané dôvody
dovolania, predchádzajúce konania boli bez vady a vychádzali zo správneho právneho
posúdenia veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.
K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,
že odvolací súd rozhodol vo veci dňa 22. apríla 2009 bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti
rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,
ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 115a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v ostatných prípadoch možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. vyplýva, že bez pojednávania
nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak
- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať
(zopakovať) dôkazy,
- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,
- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu
prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci
samej aj správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní
a nejde tu ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach
väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor
o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách
pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní
odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť
pojednávanie, ak to považuje za potrebné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že tým, že
odvolací súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1, 2
O.s.p. nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p. Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je
možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo
preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa žalobcovi znemožnila realizácia
jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Skutočnosť, že by konanie bolo prípadne postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho
prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo
na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
im však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si žiadne neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková