Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/230/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., bývajúceho v R.,

zastúpeného JUDr. P. B., advokátom v R., proti žalovanému S. M. Z., a.s., J., so sídlom v J.,

IČO: X., za účasti vedľajšieho účastníka S. P. B., pobočka R., o náhradu škody

z pracovného úrazu, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2009, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Revúca čiastočným rozsudkom z 19. novembra 2008, č.k. 6 C 61/2008-

212 zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 379 700,-- Sk, z toho bolestné v sume

20 700,-- Sk a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane zvýšenia v sume

1 359 000,-- Sk a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy

88 200,-- Sk a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy

1 282 500,-- Sk. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v tejto časti

nepriznal. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného

súdu Revúca trovy konania v sume 15 230,-- Sk do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku. Rozhodol tak vzhľadom na žalovaným a vedľajším účastníkom dôvodne vznesenú

námietku premlčania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 22. apríla 2009,

sp.zn. čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola

zamietnutá žaloba o zaplatenie 45 797,65 € a vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba

o úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2 927,70 € a úroky z omeškania vo výške

8 % ročne zo sumy 42 571,20 € ako vecne správny v zmysle potvrdil, keď mal

za to, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav a vyvodil z neho

správne skutkové aj právne závery. Vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalovanému

a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal čiastočnú náhradu trov konania, čiastočný rozsudok

zrušil a v tomto rozsahu vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do potvrdzujúceho výroku, podal

dovolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ a § 237 písm. f/

, tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Za takú vadu označil skutočnosť, že odvolací súd napriek jeho nesúhlasu rozhodol vo veci

bez nariadenia pojednávania. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Žalovaný považoval napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny

a navrhol ho potvrdiť.

Vedľajší účastník navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť, pretože tu nie sú dané dôvody

dovolania, predchádzajúce konania boli bez vady a vychádzali zo správneho právneho

posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde.

K odňatiu možnosti žalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

že odvolací súd rozhodol vo veci dňa 22. apríla 2009 bez nariadenia pojednávania.

Podľa (účinného od 15.10.2008) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, a c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch možno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia , , vyplýva, že bez pojednávania

nemôže odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak

- zistí, že je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, teda mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci

samej aj správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní

a nejde tu ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach

väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor

o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách

pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní

odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť

pojednávanie, ak to považuje za potrebné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k právnemu záveru, že tým, že

odvolací súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1, 2

nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

písm. f/ Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že za postup súdu odnímajúci účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je

možné považovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo

preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa žalobcovi znemožnila realizácia

jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

Skutočnosť, že by konanie bolo prípadne postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

im však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že si žiadne neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková