Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/90/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Štefanku a sudkýň JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľakovej, v právnej veci

žalobcu: O., O., S., proti žalovanému: JUDr. I.B., advokát, Advokátska kancelária, B., V.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu R., „v konkurze“, so sídlom v J., o určenie pravosti

pohľadávky vo výške 16 596,96 Eur (500 000,– Sk), na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 02. júla 2009 č. k.

-181, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 02. júla 2009 č. k - 181 p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu odvolacích trov.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu a zaviazal

ho zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1 158,17 Eur (34 891,– Sk), keď proti

žalovanému v 1. rade R. v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti konanie zastavil.

Predmetom žaloby proti druhožalovanému správcovi konkurznej podstaty,

JUDr. I.B., B., V., bolo určenie pravosti pohľadávky

vo výške 16 596,96 Eur (500 000,– Sk), z titulu lokalizačného poplatku a daní

z nehnuteľnosti. V žalobe uviedol, že Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 47–24 K –38

svojim rozhodnutím zo dňa 22. 02. 2001, vyhlásil konkurz na majetok žalovaného

v rade 1. a za správcu konkurznej podstaty, ustanovil žalovaného v rade druhom.

V konkurznom konaní žalobca dňa 23. 04. 2001 prihlásil pohľadávku vo výške 25 524,85 Eur

(768 961,50 Sk), ktorej nárok, čo do pravosti a jej právneho dôvodu, poprel žalovaný

v rade 2. dňa 11. 05. 2001 na prieskumnom pojednávaní. Ako dôvod popretia časti

prihláseného nároku žalovaný v rade 2., uviedol skutočnosť, že uznanie dlhu je vyvrátiteľnou

právnou domnienkou a z toho titulu nebol podľa neho predložený dôkaz o pravosti časti

pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že R., bolo Obci S., dlžné za neplatenie lokalizačného

poplatku za rok 1991 a 1992 a za daň z nehnuteľnosti

za rok 1993 aj s penálmi sumu 33 405,83 Eur (,– Sk). Špecifikáciu tejto sumy

uviedol prvostupňový súd na strane 2 napadnutého rozsudku.

Dňa 08. 12. 1993 došlo k dohode medzi R. s Obcou S. a to takej, že sa odpustila časť

dlhu. Dlžníkovi – žalovanému zostala

na splatenie suma 16 596,96 Eur (500 000,– Sk), ktorá sa mala viesť ako bezúročná pôžička

v trvaní maximálne 10 rokov. Roľnícke družstvo ako záruku za dlžnú sumu, schválilo

uplatnenie záložného práva na pomernú časť nehnuteľnosti družstva – šesť b. j. S., čo je

doložené výpisom uznesenia č. 154/93 zo dňa 08. 12. 1993 predstavenstva R.. Keďže uvedená

pohľadávka sa nesplácala a družstvo chcelo ponúknuť byty na predaj, uzavrela starostka obce

M. dňa 04. februára 1998 s R., dohodu o zrušení záložného práva a splatení dlhu. Táto dohoda

sa dodatkom zmenila dňa 09. 02. 1998 a dlh mal byť splatený v lehote dvoch rokov. Dňa 30.

11. 2000 po zmene v osobe vedenia obce, požiadal zastupujúci starosta R. o odsúhlasenie

pohľadávok na sumu 25 443,45 Eur

(766 509,30 Sk) s tým, že Roľnícke družstvo malo lehotu 14 dní, aby písomne

zdokumentovalo prípadné rozdiely s upozornením, že ak v stanovenej lehote žalobca neobdrží

pripomienky, bude odsúhlasenie považovať za správne. V určenej lehote sa Roľnícke

družstvo k odsúhlaseniu nevyjadrili, a tak O., považuje svoju pohľadávku

za nespornú. Žalovaný JUDr. I.B., vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24. júna 2001 uviedol, že na

prieskumnom pojednávaní časť prihlásenej pohľadávky vo výške 8 525,61 Eur (256 842,50

Sk), uznal a zaradil do prvej triedy časť, vo výške 402,28 Eur (12 119,– Sk), tiež uznal a

zaradil ako pohľadávku proti podstate a časť vo výške 16 596,96 Eur (500 000,– Sk), poprel.

Právny titul časti pohľadávky vo výške 16 596,96 Eur (500 000,– Sk), nebol v rámci

prieskumného konania zdokladovaný a preukázaný. K prihláške pohľadávky neboli doložené

doklady, resp. rozhodnutia, na základe ktorých správca dane vyrubil predmetnú daň, resp.

lokalizačný poplatok. Je pravdou, že žalobca predložil dohodu o vysporiadaní záväzku zo dňa

04. februára 1998, avšak táto dohoda je len vyvrátiteľnou domnienkou, že záväzok v čase

jeho uznania trval, čo vlastne na prieskumnom pojednávaní správca namietol.

Súd uznesením č. k. –86 zo dňa 26. mája 2005 konanie voči

žalovanému v prvom rade R. zastavil, vzhľadom na späťvzatie žaloby v tejto časti.

Uznesením č. k. 54 Cbi/155/01–65 zo dňa 11. 06. 2002 súd nariadil znalecké

dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, ručné písmo, ktorého vykonaním poveril

znalkyňu P., bytom Z., A.. Súd uložil znalkyni, aby posúdila pravosť podpisu na dokumente

nazvanom „Dohoda o vysporiadaní záväzku podľa “ a „Dodatok

k dohode“, ktorý sa týka A.. Znalkyňa vypracovala posudok pod č. 3/2004 zo dňa 15. 03.

2004. V závere znaleckého posudku je uvedené, že podpis na dokumente nazvanom „Dohoda

o vysporiadaní záväzku podľa “ a „Dodatok k dohode“, zo dňa

04. 02. 1998, je vlastnoručným podpisom p. A., pričom ide o vykonštruovaný podpis

vymysleného znenia z voľnej ruky.

Uznesením č. k. 54 Cbi/155/2001–Že–95 zo dňa 21. novembra 2007, súd nariadil

kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo – ručné písmo, ktorého

vykonaním poveril znalca J., N., T.. Súd uložil znalcovi, aby posúdil, či podpisy v poradí

druhej osoby konajúcej za dlžníka umiestnené

na dokumentoch „Dohoda o vysporiadaní záväzku podľa “

zo dňa 04. februára 1998 a „Dodatok k dohode“ zo dňa 09. februára 1998 sú vlastnoručnými

podpismi p. A., X., bytom J.. Znalec J., vypracoval znalecký posudok č. 48/2008 zo dňa 27.

mája 2008. Znalec

I. v závere znaleckého posudku uviedol, že podpis „D.“

na „Dohode o vysporiadaní záväzku zo dňa 04. 02. 1998“, sporný podpis označený S-1, nie je

vlastnoručným podpisom svedkyne A.. Ide o falzifikát typu napodobeniny, vytvorený

neznámym pisateľom. Ďalej znalec uviedol, že podpis „D.“ na dodatku k dohode

o vysporiadaní záväzku zo dňa 09. 02. 1998, označený S – 2, je vlastnoručným podpisom

svedkyne A..

Svedkyňa A. uviedla, že v tejto veci už bola vypočúvaná na súde, ako aj na polícii

a z dôvodu časového odstupu si už bližšie okolnosti podpisovania „Dohody o vysporiadaní

záväzku“ zo dňa 04. februára 1998 a „Dodatku k dohode o vysporiadaní záväzku“ zo dňa 04.

februára 1998, nepamätá. V čase podpisovania dokumentov, bola členkou predstavenstva R.

a volala sa A.. K zmene priezviska, napríklad výdajom, nedošlo. Svedkyňa uviedla, že

podpísala ako členka predstavenstva Dohodu o vysporiadaní záväzku podľa § 407

, medzi dlžníkom R., zastúpené J., predsedkyňou predstavenstva, a A.,

členkou predstavenstva a veriteľom O., zastúpená M., starostkou, zo dňa 04. februára 1998

a taktiež podpísala

aj Dodatok k dohode o vysporiadaní záväzku, uzatvorenej medzi Obcou S. a R. dňa 04.

februára 1998. Nevedela vysvetliť súdu, prečo svedkyňa, ktorá sa volá R., podpísala Dohodu,

aj Dodatok k nej vymysleným menom „D.“. Podľa svedkyne sa obidva dokumenty

podpisovali v jeden deň súčasne.

Prvostupňový súd mal za preukázané, že žalobca si prihlásil pohľadávku v konkurze,

vyhlásenom na majetok úpadcu, kde žalovaný bol ustanovený za správcu konkurznej

podstaty. Žalovaný na prieskumnom pojednávam poprel časť prihlásenej pohľadávky žalobcu

a to vo výške 16 596,96 Eur (500 000,– Sk) z dôvodu, že pohľadávka v tejto výške nebola

preukázaná. Žalobca si preto svoj nárok na určenie pravosti pohľadávky uplatnil žalobou.

Prvostupňový súd skúmal, či pohľadávka žalobcu vo výške 16 596,96 Eur

(500 000,-- Sk), je pravá. Pohľadávka pozostávala z lokalizačného poplatku za rok 1991

(4 137,95 Eur /124 660,– Sk/), lokalizačného poplatku za rok 1992 (4 137,95 Eur

/124 660,-- Sk/), dane z /37 873,– Sk/), penále za rok 1991 (11 048.33 Eur /32 842,– Sk/)

a penále za rok 1992 (6 517,26 Eur /196 339,-- Sk/).

Žalobca so žalovaným sa v roku 1993 mali dohodnúť na výške dlžnej sumy

16 596,96 Eur (500 000,– Sk). Žalobca poukazoval na Dohodu o vysporiadaní záväzku podľa

, medzi dlžníkom R. a veriteľom O., kde bude v I. uvedené, že

veriteľ a dlžník odsúhlasili dňa 08. 12. 1993 pohľadávky obce v sume 33 405,83 Eur

(,– Sk). Po vzájomnej dohode určili výšku pohľadávky obce v sume 16 596,96 Eur

(500 000,– Sk) stým, že obec rozhodnutím uplatní svoje pohľadávky formou záložného práva

na šesť b. j. súp. č. 101 v k. ú. Obce S. podľa LV č. X. Na dohode je na druhej strane uvedený

dátum „V. dňa 4.2.98“, za O. je uvedený podpis M. a za R., sú uvedené dva podpisy. V závere

je uvedené, že strany podpisujú túto dohodu s pripojeným dodatkom, ktorý tvorí nedeliteľnú

súčasť tejto zmluvy (dohody). Na „Dodatku k dohode o vysporiadaní záväzku uzatvorenej

medzi Obcou S. a R. dňa “

sú uvedené dátumy „V J. “ a jeden nečitateľný podpis, druhý podpis „D.“ a „V. “

a podpis M..

Prvostupňový súd mal preukázané, že sa jedná o podpisy M., starostky Obce S., J.,

predsedkyne predstavenstva R. a A., členky predstavenstva, ktorá sa však podpísala

vymysleným menom „D.“. Preto tento právny úkon považoval podľa , za

neplatný.

Vzhľadom na to, že členka predstavenstva R. A., ktorej podpis sa vyžadoval spolu

s podpisom predsedkyne predstavenstva J., podpísala obidve listiny a to Dohodu

o vysporiadam záväzku podľa zo dňa 04. februára 1998

a Dodatok k dohode o vysporiadaní záväzku zo dňa 04. februára 1998, vymysleným menom

„D.“, ktoré nemalo a nemá žiadny vzťah k jej osobe, nemožno právny úkon posudzovať ako

urobený vážne v zmysle ust. .

Podľa ust. účinného v čase podpisu obidvoch listín, ak dlžník

písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa

uznanie týka iba častí záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Žalobca preukazoval svoj nárok a to Dohodou o vysporiadaní záväzku podľa § 407

zo dňa 04. februára k dohode o vysporiadaní záväzku zo dňa

04. februára 1998, pričom urobenie týchto právnych úkonov zo strany žalovaného, nespĺňalo

základné podmienky platnosti právneho úkonu stanoveného . K uznaniu

záväzku zo strany žalovaného, nemohlo dôjsť ani konkludente, nakoľko ust. § 407 odsek 1

, predpokladá pre platné uznanie záväzku písomnú formu. Z uvedených dôvodov súd

žalobu zamietol.

Úspešnému žalovanému prvostupňový súd priznal aj náhradu trov konania (§ 142

ods. 1 ) pozostávajúce z hotových výdavkov a to náhrada znalečného.

Rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním žalobca.

Ako odvolateľ nesúhlasí s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom a je

presvedčený, že v danom konaní preukázal aj oprávnenosť našej pohľadávky, čo sme lidu

zdokumentovali rôznymi písomnosťami nachádzajúcimi sa v spise súdu. Oprávnenosť

pohľadávky a súhlas s jej výškou prejavil, bola potvrdená aj tým, že bolo zriadené záložné

právo, inak by predsa k založeniu nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností dôjsť nemohlo.

Záložné právo sa nezrušilo z dôvodu, že úpadca svoj dlh voči obci splatil, ale preto, aby sa

byty nachádzajúce v založenej nehnuteľnosti, mohli odpredať nájomníkom, ktorí úpadcovi

zložili už aj zálohy. Keďže vtedajšie vedenie obce nechcelo škodiť vlastným občanom,

súhlasilo so zrušením záložného práva za podmienky, že sa spíše dohoda o vysporiadaní

záväzku. Na základe tejto skutočnosti potom obecné zastupiteľstvo súhlasilo so zrušením

záložného práva. Existencia záložného práva však zdokumentovala oprávnenosť pohľadávky

obce a skutočnosť, z ktorej neskôr vychádzala aj samotná dohoda. Niet preto akýchkoľvek

pochýb o existencii pohľadávky a jej výšky, čo potvrdzujú nielen písomné doklady, ale aj

výpoveď svedkyne K. zo dňa 21. 11. 2001. Preto považuje nárok obce za oprávnený

a v súlade s predloženými dokladmi.

Tak svedkyňa K. ako predsedkyňa predstavenstva pred súdom vypovedali, že uvedené

písomnosti vlastnoručne podpísali. Ak svedok po dosť dlhom časovom úseku povie, že si

presne nepamätá obsah písomnosti, neznamená to, že tento právny úkon bol urobený nie

vážne. Štatutári družstiev podpisovali množstvo dokumentov a nie je ani fyzicky možné

pamätať si ich obsah do detailov. Svedkyne však pred súdom jasne vyjadrili, že dokumenty

podpísali bez nátlaku a dobrovoľne. Preto považujeme uvedené písomnosti za platné,

nesúhlasíme s rozhodnutím súdu v danej veci.

Krajský súd sa nevyporiadal v odôvodnení s dôkazným materiálom, ktorý žalobca

predložil, a ktorý odôvodňoval aj žalobu. Súd veľmi okrajovo odôvodnil svoje rozhodnutie

a z jeho odôvodnenia nie je jasné, že rozhodnutie súdu sa opiera o relevantné konštatovania

vychádzajúce z doložených písomností. Argumentácia súdu o neplatnosti právneho úkonu

z dôvodu, že úkon nebol urobený vážne, neobstojí. Svedkyňa R. okrem toho, že svoj podpis

uznala, nespochybnila svoje rozhodnutie uvedené dokumenty v tom čase podpísať. Svedkyňa

neuviedla, že konala v omyle, a že nepamätá, čo však neznamená, že listiny v minulosti

nepodpisovala ako členka predstavenstva, náležitou vážnosťou. Dokonca dňa

21. 11. 2001 vypovedala, že uvedené listiny podpisovala pred právnikom družstva. Preto

nie je známa skutočnosť, prečo sa súd domnieva, že daný úkon nebol urobený náležité s plnou

vážnosťou, keď vážnosť bola preukázaná priamo na pojednávaniach.

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. bol

vydaný na základe nesprávnych a neúplných skutkových zistení, aj keď mal v spisoch

dostatok relevantných dôkazov.

Na základe toho navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu

zmenil tak, že žalobe žalobcu v celo rozsahu vyhovie a prizná mu aj náhradu trov konania.

V odvolacej odpovedi žalovaný správca konkurznej podstaty uviedol, že s citovaným

rozsudkom krajského súdu súhlasí a plne sa sním stotožňuje a nemá žiadne pochybnosti

o správnosti tohto rozsudku. K dôvodom odvolania sa bližšie nevyjadruje, nakoľko tieto

považuje za bezpredmetné a irelevantné. Podľa jeho názoru súd správne poukázal

na ustanovenie , podľa ktorého právny úkon sa musí

urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z uvedeného ustanovenia

zákona vyplýva, že právny úkon nie je urobený vážne (slobodne), ak konajúci nechcel svojím

prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto

urobený právny úkon je zásadne neplatný. Súd pri svojom rozhodnutí správne aplikoval

citované ustanovenia zákona. V tomto prípade nemohlo ísť o platný právny úkon, keď

svedkyňa R. na predmetnej listine sa podpísala vymysleným menom D., keď

na iných listinách vždy a všade sa inak podpisovala, obvyklým spôsobom. Teda aj týmto

vymysleným podpisom žiadny. Teda týmto vymysleným podpisom prejavila, že uvedenej

listine neprikladá žiadnu vážnosť. Žiadny znalec nevedel, alebo by nevedel objektívne

posúdiť, či skutočne išlo o podpis svedkyne R. alebo nie. To nie je dôležité. Ide o to, že

pokiaľ to aj svedkyňa R. podpísala, pri tomto jej právnom úkone chýbala vážnosť, čo robí

tento právny úkon neplatným. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (, ), bez

pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia , ) dospel k záveru, že odvolanie nie je právne

dôvodné, prvostupňový súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219

).

V podstate odvolací súd sa odvoláva na správne dôvody napadnutého prvostupňového

rozsudku, ktoré v úvode jeho dôvodov zopakoval a na ne odkazuje aj účastníkov. K nim však

odvolací súd dodáva:

Odvolateľ nesúhlasí s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov (§ 132

) a to hodnotenie výpovede svedkov, hlavne svedkyne R.. Prvostupňový súd vykonal

rozsiahle dokazovanie aj znalecké, ktoré potvrdilo nezodpovedný postoj tejto svedkyne nielen

v tom, že jej právny úkon nie je vážny, ale aj nezodpovedný postoj k čestnému konaniu a

k najzákladnejším občianskym povinnostiam. Vedela a musela vedieť, že listina, ktorú

podpísala iným menom, sa stáva falzifikátom. Podpísala, či už vlastnoručne napísala kohosi

meno (či už existujúceho alebo neexistujúceho) v jasnom úmysle, aby takto podpísaný

dokument postrádal právnu silu, ktorú mu zákon dáva. Prvostupňový súd vyvodil absolútnu

neplatnosť právneho úkonu z , pričom rozsah tohto právneho úkonu plne

naplňuje aj znaky . Nie je úlohou súdu v občianskom súdnom konaní

hodnotiť skutok svedkyne z trestnoprávneho hľadiska, ale občianskoprávna zodpovednosť

za vzniknutú škodu tomu, kto ju utrpel, sa javí pravdepodobná.

Postup žalovaného správcu konkurznej podstaty, bol správny, tomu zodpovedá aj

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu, preto ho odvolací súd potvrdil.

Odvolacie trovy žalovanému nevznikli, preto mu nemohli byť prisúdené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. októbra 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková