Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/38/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. októ-

bra 2009, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu

a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému P. G. , pre trestný čin lúpeže podľa

§ 234 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa

§ 197a ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1

Tr. zák. (zákon číslo 140/1961 Zbierky v znení neskorších predpisov, účinný do 1. janu-

ára 2006 – v ďalšom len Tr. zák.), o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 16. mája 2007, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného P. G. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, zo dňa 15. marca 2007, sp. zn.

, bol obvinený P. G. uznaný vinným zo spáchania trestného činu lúpeže podľa

§ 234 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu násilia proti skupine obyvateľova a proti jednotlivcovi

podľa § 197a ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202

ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe,

1/

že dňa 12. decembra 2003 v dobe od 22.05 hod. do 22.15 hod. v T. na D. ulici na

autobusovej zastávke pred bytovkou č. p..X, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, fyzicky

napadol poškodeného R. K. a poškodeného J. K. a to tým spôsobom, že chytil oboch za odev,

násilím ich zatlačil k plotu, takto im bránil v nástupe do autobusu, ktorým mienili poškodení

odcestovať, žiadal od nich finančnú hotovosť 100 Sk, neskôr 300 Sk, keď následne jeho

výzve nevyhoveli, dvakrát udrel poškodeného R. K. hlavou do oblasti nosa, po týchto úderoch

sa obvinený a poškodený R. K. presunuli na druhú stranu cesty, kde poškodený R. K.

v dôsledku vzájomného naťahovania spadol na zem, obvinený od neho opätovne vyžadoval

vydanie peňazí, neskoršie obvinený od svojho konania upustil a z miesta činu ušiel,

2/

dňa 12. decembra 2003 v dobe od 22.25 hod. do 22.30 hod. v T. na D. ulici v bistre

B. pristúpil k tam sediacemu poškodenému B. H., fyzicky ho napadol a to tým spôsobom,

že ho jedenkrát päsťou pravej ruky udrel do oblasti pravého spánku, následne vytiahol

lovecký nôž, ktorý na dobu asi 30 sekúnd priložil poškodenému ku krku, vyhrážal sa mu,

že ho zabije, podreže, a že z bistra neodíde živý, čím u neho vzbudil dôvodnú obavu, že svoje

vyhrážky uskutoční.

Podľa § 234 ods. 1 a § 35 ods. 2 Tr. zák. bol obvinenému uložený úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený zaradený

na výkon trestu do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: 1 ks pochrómovaného

loveckého noža, z časti s pochrómovanou a z časti drevenou rúčkou, o dĺžke čepele 15 cm,

pričom podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. súd vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd

v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zo dňa 16. mája 2007, sp.zn. , podľa

, ako nedôvodné zamietol.

Obvinený P. G. podal, prostredníctvom svojho obhajcu, proti tomuto uzneseniu

krajského súdu dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. i/ , teda tým, že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného

na obhajobu a že rozhodnutie krajského súdu bolo založené na nesprávnom právnom posúde-

ní zisteného skutku a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Konkrétne

namietal, že napáda nesprávne právne posúdenie skutku, tak ako ho zistil a ustálil Okresný

súd Rimavská Sobota, s ktorého závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Obvinený aj naďalej

zotrval na svojej obhajobe v tom zmysle, že konania, kladeného mu za vinu sa nedopustil

a trestný čin lúpeže ani násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi nespáchal a mal

byť uznaný vinným len zo spáchania trestného činu obmedzovania osobnej slobody. Okresný

súd neaplikoval správne a úplne zásadu „in dubio pro reo“, pretože samotný skutok lúpeže

sa nestal tak, ako to ustálil prvostupňový súd, pričom obvinený poukázal na rozporné

výpovede poškodených a rozhodne odmietal, že by si od poškodených pýtal peniaze a tým

sa dopustil lúpeže. Ďalej obvinený spochybnil, že by sa na poškodenom B. H. dopustil násilia,

pričom jeho výpoveď považuje obvinený P. G. za zavádzajúcu a vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že by došlo k spáchaniu trestných činov násilia proti skupine obyvateľov

a jednotlivcovi v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva. Obvinený ďalej vyjadril

názor, že okresný súd nepostupoval v súlade s , keď nevykonal výsluch

svedka J. T. (obvinený mal zrejme na mysli svedka J. T. – č.l.227), ktorý by jednoznačne

potvrdzoval nevinu obvineného. Súdy nižšej inštancie sa tiež dostatočne nezaoberali značným

stupňom opitosti poškodeného, na ktorého výpovedi je celý prípad založený.

Obvinený preto z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

predmetné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. mája 2007, sp. zn.

, podľa zrušil, a vec podľa vrátil

okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou, a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 16. mája 2007, ako súdu

odvolacieho, ktorým bolo podľa zamietnuté odvolanie obvineného proti

rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie

prípustné podľa Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom

obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2

písm. b/ a V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov

je predmetné rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané, pričom v predmet-

nom dovolaní sa konštatuje, že ide o dôvody uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným P. G. nie je dôvodné a preto ho podľa § 382 písm. c/

odmietol.

Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa, čo však nie je zákonný dovolací dôvod podľa Podľa

ods. 1 písm. i/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ),

je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Podľa

citovaného ustanovenia môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku

dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý

je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať len súd

odvolací (, ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštan-

ciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú

správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len toho dôvodu, že nie je

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol

podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie

potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací

súd v obmedzenom rozsahu len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu podľa § 379

ods. 2 Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým

uplatním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd je preto viazaný zisteným skutkového stavu veci ako ho zistil a ustálil

okresný súd, s ktorého závermi sa stotožnil aj krajský súd. V predmetnej trestnej veci

to znamená, že pre dovolací sú je rozhodujúce zistenie a záver oboch súdov, že obvinený

P. G. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu.

Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne

napádať skutkové okolnosti prípadu a na základe toho vyvodzovať nesprávnu kvalifikáciu

skutku. Zákon v ustanovení pripúšťa možnosť podania dovolania

len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité

nesprávne právne posúdenie skutku alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Podľa názoru dovolacieho súdu nie je možné sa stotožniť ani s názorom obvineného,

že v posudzovanej veci bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Počas

celého súdneho konania sa mohol obvinený, i jeho obhajca, vyjadrovať ku všetkých

skutočnostiam ktoré sa mu kládli za vinu a plne využívať svoje procesné práva zaručených

mu . Dovolací dôvod podľa nemožno

vyvodzovať, len zo skutočnosti, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol obvinený,

prípadne, že vykonané dôkazy súd nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Je výlučne na úvahe

súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Nie je pravdou, že by okresný súd nezabezpečil výsluch svedka J. T., nakoľko tento

vypovedal jednak v prípravnom konaní a tiež na hlavnom pojednávaní (č.l. 554), konanom

dňa 29.09.2005, kde tento uviedol, že trvá na svojich výpovediach z prípravného konania

(č.l. 227 až 242). Dovolací súd po dôkladnom preskúmaní tohto dovolacieho dôvodu

obvineného dospel k záveru, že v trestnom konaní boli vykonané všetky potrebné a dostupné

dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. c/ a i/ v posudzovanej veci nie sú dané a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie obvineného P. G. podľa odmietol na neverejnom

zasadnutí, bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 14. októbra 2009

JUDr. Pavol T o m a n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová