Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1d1/376541.819df8.pdf
PDF · 139.89 KB
No categories available
6Sžo/1/2009
Najvyšší súd 6Sžo/1/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa
Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobkyne
Ing. K., bytom v G. zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v B, B., proti žalovanému
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, so sídlom v Galante, Staničná 5,
zastúpenému spoločnosťou H., s. r. o., so sídlom v B, V., IČO: X., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/45/2007-119 zo dňa 28. augusta 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
14S/45/2007-119 zo dňa 28. augusta 2008 z m e ň u j e tak, že žalobu
zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s.
p. rozhodnutie žalovaného č. KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007 a rozhodnutie sp. č.
156/2007 zo dňa 15. januára 2007 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím č.
KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007 vedúci služobného úradu Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Galante podľa § 138 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) potvrdil
prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Galante č. 156/2007 zo dňa 15. januára 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
služobným úradom a odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu zamietol. O trovách
konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ich
náhradu v sume 10.865,50 Sk na účet jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prisvedčil námietke žalobkyne, že v zmysle
prechodného ustanovenia § 165g ods. 2 zákona o štátnej službe bolo potrebné v konaní
o odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante
postupovať v zmysle § 10 ods. 9 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2006, a nie
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č.
453/2003 Z. z.“) platnom v čase odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky Vládou Slovenskej
republiky, t. j. 10. januára 2007. Za dôvodné však nepovažoval námietky žalobkyne týkajúce
sa neposkytnutia časového priestoru na jej vyjadrenie sa k ponuke voľného
štátnozamestnaneckého miesta, neochoty žalovaného pristúpiť k inej dohode okrem ponuky
voľného štátnozamestnaneckého miesta, absencie úkonu vo veci začatia konania o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru, odlišnosti dvoch funkcií, a síce riaditeľa a vedúceho
služobného úradu, a nedostatkov týkajúcich sa náležitostí stanovených správnym poriadkom
pre rozhodnutia správneho orgánu považujúc tieto za dostatočne odôvodnené a obsahujúce
všetky náležitosti v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Za zásadné považoval
krajský súd vyriešenie otázky, či odvolacie konanie prebehlo zákonom stanoveným
postupom. Poukázal na to, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie boli vydané
Mgr. V., vedúcim služobného úradu a riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Galante. Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že prvostupňové rozhodnutie vydal v rámci
svojej právomoci príslušný orgán v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z.,
avšak mal za to, v odvolacom konaní bolo postupované na základe priamej aplikácie
ustanovenia § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe bez zohľadnenia skutočnosti, že osobitný
zákon č. 453/2003 Z. z. upravujúci systém a kompetencie orgánu štátnej správy v oblasti
sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v § 4 ods. 6 písm. c/ustanovuje, že štátnu správu vo
veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje príslušný úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny, vykonáva v druhom stupni ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Postup žalovaného bol podľa názoru krajského súdu v rozpore s úpravou zákona č. 453/2003
Z. z. a aj v logickom rozpore s úpravou jedenástej hlavy zákona o štátnej službe, z ktorých
vyplýva, že prvostupňový a odvolací orgán sú dva odlišné orgány. Nie je podľa neho možné,
aby tá istá osoba, vedúci úradu, rozhodovala ako prvostupňový orgán a aj o odvolaní. Krajský
súd uviedol, že ustanovenia § 126 a § 138 zákona o štátnej službe pripúšťajú aj výklad, podľa
ktorého tak prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom je vedúci príslušného úradu,
čo by sa mohlo považovať za osobitnú úpravu odlišnú od všeobecnej úpravy správneho
poriadku, avšak takýto výklad by bol podľa jeho názoru v rozpore so všeobecne platnými
zásadami správneho konania a v rozpore s právom účastníka správneho konania na riadne
preskúmanie jeho veci. Krajský súd preto uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec
vrátená na ďalšie konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu,
Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že právo na
ich úplnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni s poukazom na § 250k O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie podľa § 250ja ods.
1 O.s.p. z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. navrhujúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže
žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaného. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý
rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko neboli
použité správne ustanovenia právneho predpisu, v dôsledku čoho sa žalovaný nestotožnil
s jeho odôvodnením. Poukázal na to, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante Vládou Slovenskej republiky na základe jej
uznesenia č. 28 zo dňa 10. januára 2007 bolo vykonané v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5
zákona č. 453/2003 Z. z., avšak predmetom konania na krajskom súde bolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne po tom, čo bola
odvolaná z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante Vládou
Slovenskej republiky, a nie preskúmanie zákonnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky,
preto sa krajský súd podľa názoru žalovaného nemohol zaoberať zákonnosťou odvolania
žalobkyne z funkcie riaditeľky. Ohľadne názoru krajského súdu na nedodržanie zásady
dvojinštančnosti správneho konania žalovaný namietal, že krajský súd nesprávne pri svojom
rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia zákona o štátnej službe, zákona č. 453/2003 Z. z.
a správneho poriadku. Poukázal na to, že konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
upravuje zákon o štátnej službe vo svojej jedenástej hlave, pričom výslovne a jednoznačne
upravuje problematiku týkajúcu sa odvolacieho orgánu v konaniach vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru v ustanovení § 138 ods. 1 v spojení s ustanovením § 10 ods.
1. Podľa názoru žalovaného aplikácia ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku v danom
prípade neprichádza do úvahy, pretože osobitným zákonom, ktorý upravuje postavenie
odvolacieho orgánu v konaniach vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru voči zákonu
o správnom konaní je zákon o štátnej službe, ktorý ustanovuje iný odvolací orgán ako
všeobecný predpis o správnom konaní. Odôvodnenie krajského súdu týkajúce sa porušenia
zásady dvojinštančnosti správneho konania s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 6 písm. c/
zákona č. 453/2003 Z. z. je podľa právneho názoru žalovaného nesprávne, nakoľko Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom § 5
ods. 7 zákona č. 453/2003 Z. z. vymedzuje, v ktorých prípadoch vykonáva príslušný úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny štátnu správu v prvom stupni - štátnu správu v oblasti
sociálnych vecí služieb a zamestnanosti, kam patria úseky štátnych sociálnych dávok,
sociálnej pomoci, evidencie nezamestnaných, sprostredkovanie vhodného zamestnania
a ďalšie. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru nie je takýmto úsekom.
Žalovaný mal preto za to, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané
rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyne, sa postupovalo zákonom stanoveným spôsobom, v súlade so všeobecne platnými
zásadami správneho konania a s uplatnením práva žalobkyne ako účastníčky správneho
konania na riadne preskúmanie jej veci pri dodržaní zásad dvojinštančnosti správneho
konania, a že odvolacím orgánom voči rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru bol riaditeľ a vedúci služobného úradu žalovaného vymenovaný vládou, a nie vedúci
služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Záverom poukázal na obdobný
právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 6Sžo
15/2008 zo dňa 6. augusta 2008.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného súc viazaný jeho rozsahom
a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) na odvolacom
pojednávaní nariadenom podľa § 250ja ods. 2 veta druhá O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech.
Žalovaný na odvolacom pojednávaní namietol aj zmätočnosť napadnutého rozsudku,
nakoľko krajský súd vo výroku rozsudku zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu, avšak v odôvodnení uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec súdom vrátená
na ďalšie konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu, Ústrediu
práce, sociálnych vecí a rodiny.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických
osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie
správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.).
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
V zmysle citovaného ustanovenia treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj
konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu,
ktoré musia byť v žalobe konkretizované.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania na základe žaloby podanej žalobkyňou
bolo rozhodnutie vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante
č. KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007, ktorým ako orgán príslušný podľa § 138 ods. 1
zákona o štátnej službe na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie rozhodol
o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Galante o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 15. januára 2007
spisové č. 156/2007, osobné č. 5086, tak, že jej odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 138 ods. 6 zákona o štátnej službe. Vyššie označeným
prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa podľa ustanovenia § 10 ods. 8, § 40 ods. 2 písm.
b/ zákona o štátnej službe odvolaná zo štátnozamestnaneckého miesta odborný radca v odbore
1.01 Riadenie štátnej správy v stálej štátnej službe v služobnom úrade žalovaného, a to dňom
15. januára 2007. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa bola na základe
uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 28/2007 zo dňa 10. januára 2007 odvolaná z funkcie
riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante dňom 10. januára 2007, a po
odvolaní ju služobný úrad nemohol zaradiť na vykonávanie štátnej služby na
štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu, nakoľko
takéto miesto nemá, a žalobkyňa neprijala ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesto
v odbore štátnej služby 1.05 informatika funkcia samostatný radca.
Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia konania o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vedúci úradu v
služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c/ (orgán miestnej štátnej správy) a d/ (iný
orgán štátnej správy) je jeho štatutárny orgán.
V zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ zákona o štátnej službe služobný úrad po odvolaní
vedúceho úradu postupuje podľa § 40 ods. 2 písm. b/, ak ide o štátneho zamestnanca v stálej
štátnej službe.
Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v
dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj
z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie
štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú
funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym
zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške
dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný
podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.
Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je predmetom úpravy Jedenástej
hlavy zákona o štátnej službe (§ 125 až § 144).
Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe konanie vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku,
zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 126 zákona o štátnej službe orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie
v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku
štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.
Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom
rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní
od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom poradnej odvolacej
komisii (§ 137 ods. 7 zákona o štátnej službe).
Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý
rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať
prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii.
Predmetom úpravy zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov je podľa jeho ustanovenia § 1 zriadenie a postavenie orgánov
štátnej správy v oblasti
a) sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "sociálne veci") a
b) služieb zamestnanosti.
Postavenie a pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny upravuje § 5 zákona č.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia je úrad služobným úradom zamestnancov úradu a
zamestnancov pracoviska zriadeného úradom.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2007 úrad riadi a
za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky
na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.
Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia úrad vykonáva v prvom stupni štátnu správu v
oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti.
Postavenie a pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je predmetom úpravy
ustanovenia § 4 zákona č. 453/2003 Z. z..
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ústredie je služobným úradom zamestnancov ústredia a
zamestnancov pracoviska zriadeného ústredím.
Podľa § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z. ústredie vykonáva v druhom stupni
štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny.
Podľa § 11 zákona č. 453/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2007riaditeľ
úradu, ktorý bol vymenovaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, sa považuje za
riaditeľa úradu vymenovaného podľa tohto zákona.
Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak,
odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu
orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Krajský súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že v súlade so všeobecnou
zásadou dvojinštantnosti správneho konania malo o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu
vedúceho služobného úradu žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
rozhodnúť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a to v súlade s ustanovením § 4 ods. 6
písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z..
Podľa odvolacieho súdu tento právny záver krajského súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Zásada dvojinštantnosti zakotvená v ustanovení § 58 správneho poriadku, ktorý je
všeobecným predpisom o správnom konaní, neznamená nevyhnutne podmienku, aby bol vždy
odvolacím orgánom inštančne nadriadený orgán. Toto všeobecné pravidlo býva často
prelomené ustanovením osobitného zákona, ktoré špeciálnym spôsobom upravuje odvolací
orgán v situácii, keď vzhľadom na existujúcu štruktúru verejnej správy takýto nadriadený
orgán neexistuje. To inými slovami znamená, že osobitný zákon prelamuje zásadu vertikálnej
dvojinštančnosti a ustanovuje horizontálnu dvojinštančnosť.
V prejednávanom prípade išlo o konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru. Osobitný zákon upravujúci právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby, zákon
o štátnej službe, v § 138 ods. 1 jednoznačne a presne ustanovuje, ktorý orgán je odvolacím
orgánom príslušným rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Expressis
verbis je ním vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej
komisie. Ide o striktné ustanovenie, neposkytujúce orgánu aplikácie práva priestor na
uváženie alebo na prihliadnutie okolnosti konkrétne riešeného prípadu, nakoľko toto
ustanovenie zaväzuje jednoznačne.
Aplikácia ustanovenia § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z. vo vzťahu ku
konaniu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru nemôže prichádzať do úvahy, nakoľko
predmetom úpravy zákona č. 453/2003 Z. z. je zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy
a ich kompetencie v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti. § 5 ods. 7
zákona vymedzuje kompetencie úradu pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a
služieb zamestnanosti. Konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako služobného úradu
vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je predmetom samostatnej právnej úpravy,
zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od krajského súdu
k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané orgánom na to oprávneným,
vedúcim služobného úradu, a preto považoval odvolaciu námietku žalovaného v tomto smere
za opodstatnenú a výklad krajského súdu o tejto otázke urobený nad rámec zákona.
Dôvodná je i námietka žalovaného vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti odvolania
žalobkyne z funkcie riaditeľky žalovaného uznesením Vlády Slovenskej republiky, pretože aj
podľa názoru odvolacieho súdu toto odvolanie z funkcie nebolo predmetom rozhodovania
žalovaného, nakoľko o tom rozhodla Vláda Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 5
ods. 5 zákona č. 453/2003 Z. z., podľa ktorého úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá
riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny, v spojení s § 11 zákona č. 453/2003 Z. z. (Riaditeľ úradu, ktorý bol
vymenovaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, sa považuje za riaditeľa úradu
vymenovaného podľa tohto zákona.).
Taktiež je potrebné vytknúť krajskému súdu, že neodôvodnil, z akého dôvodu zrušil aj
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Okolnosť, že krajský súd vo výroku
napadnutého rozsudku zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, avšak v jeho
odôvodnení uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec súdom vrátená na ďalšie
konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu, ktorým je Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, spôsobuje zmätočnosť napadnutého rozsudku.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax
v obdobných právnych veciach – 6Sžo 5/2008 a 6Sžo 15/2008.
Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že
rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, a preto
s ohľadom na to, nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého
rozsudku (§ 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p.), odvolací súd zmenil
tento rozsudok tak, že žalobu zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).
O trovách konania (odvolacieho a aj prvostupňového) rozhodol odvolací súd v zmysle
§ 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni
náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému správnemu orgánu napriek jeho úspechu
v konaní právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave, dňa 14. októbra 2009
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth