Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa

Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobkyne

Ing. K., bytom v G. zastúpenej JUDr. P., advokátom so sídlom v B, B., proti žalovanému

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, so sídlom v Galante, Staničná 5,

zastúpenému spoločnosťou H., s. r. o., so sídlom v B, V., IČO: X., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -119 zo dňa 28. augusta 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-119 zo dňa 28. augusta 2008 z m e ň u j e tak, že žalobu

zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s.

p. rozhodnutie žalovaného č. KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007 a rozhodnutie sp. č.

156/2007 zo dňa 15. januára 2007 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutím č.

KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007 vedúci služobného úradu Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Galante podľa o štátnej službe a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) potvrdil

prvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Galante č. 156/2007 zo dňa 15. januára 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

služobným úradom a odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu zamietol. O trovách

konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ich

náhradu v sume 10.865,50 Sk na účet jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prisvedčil námietke žalobkyne, že v zmysle

prechodného ustanovenia § 165g ods. 2 zákona o štátnej službe bolo potrebné v konaní

o odvolaní žalobkyne z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante

postupovať v zmysle § 10 ods. 9 tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2006, a nie

podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,

rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č.

“) platnom v čase odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky Vládou Slovenskej

republiky, t. j. 10. januára 2007. Za dôvodné však nepovažoval námietky žalobkyne týkajúce

sa neposkytnutia časového priestoru na jej vyjadrenie sa k ponuke voľného

štátnozamestnaneckého miesta, neochoty žalovaného pristúpiť k inej dohode okrem ponuky

voľného štátnozamestnaneckého miesta, absencie úkonu vo veci začatia konania o zmene

štátnozamestnaneckého pomeru, odlišnosti dvoch funkcií, a síce riaditeľa a vedúceho

služobného úradu, a nedostatkov týkajúcich sa náležitostí stanovených správnym poriadkom

pre rozhodnutia správneho orgánu považujúc tieto za dostatočne odôvodnené a obsahujúce

všetky náležitosti v zmysle o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Za zásadné považoval

krajský súd vyriešenie otázky, či odvolacie konanie prebehlo zákonom stanoveným

postupom. Poukázal na to, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie boli vydané

Mgr. V., vedúcim služobného úradu a riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

v Galante. Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že prvostupňové rozhodnutie vydal v rámci

svojej právomoci príslušný orgán v zmysle ustanovenia ,

avšak mal za to, v odvolacom konaní bolo postupované na základe priamej aplikácie

ustanovenia § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe bez zohľadnenia skutočnosti, že osobitný

upravujúci systém a kompetencie orgánu štátnej správy v oblasti

sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v § 4 ods. 6 písm. c/ustanovuje, že štátnu správu vo

veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje príslušný úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny, vykonáva v druhom stupni ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Postup žalovaného bol podľa názoru krajského súdu v rozpore s úpravou

Z. z. a aj v logickom rozpore s úpravou jedenástej hlavy zákona o štátnej službe, z ktorých

vyplýva, že prvostupňový a odvolací orgán sú dva odlišné orgány. Nie je podľa neho možné,

aby tá istá osoba, vedúci úradu, rozhodovala ako prvostupňový orgán a aj o odvolaní. Krajský

súd uviedol, že ustanovenia § 126 a § 138 zákona o štátnej službe pripúšťajú aj výklad, podľa

ktorého tak prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom je vedúci príslušného úradu,

čo by sa mohlo považovať za osobitnú úpravu odlišnú od všeobecnej úpravy správneho

poriadku, avšak takýto výklad by bol podľa jeho názoru v rozpore so všeobecne platnými

zásadami správneho konania a v rozpore s právom účastníka správneho konania na riadne

preskúmanie jeho veci. Krajský súd preto uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec

vrátená na ďalšie konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu,

Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že právo na

ich úplnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni s poukazom na .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie podľa § 250ja ods.

1 z dôvodov podľa a navrhujúc, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže

žalobkyňu na náhradu trov konania žalovaného. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý

rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko neboli

použité správne ustanovenia právneho predpisu, v dôsledku čoho sa žalovaný nestotožnil

s jeho odôvodnením. Poukázal na to, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante Vládou Slovenskej republiky na základe jej

uznesenia č. 28 zo dňa 10. januára 2007 bolo vykonané v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5

, avšak predmetom konania na krajskom súde bolo preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne po tom, čo bola

odvolaná z funkcie riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante Vládou

Slovenskej republiky, a nie preskúmanie zákonnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky,

preto sa krajský súd podľa názoru žalovaného nemohol zaoberať zákonnosťou odvolania

žalobkyne z funkcie riaditeľky. Ohľadne názoru krajského súdu na nedodržanie zásady

dvojinštančnosti správneho konania žalovaný namietal, že krajský súd nesprávne pri svojom

rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia zákona o štátnej službe,

a správneho poriadku. Poukázal na to, že konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru

upravuje zákon o štátnej službe vo svojej jedenástej hlave, pričom výslovne a jednoznačne

upravuje problematiku týkajúcu sa odvolacieho orgánu v konaniach vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru v ustanovení § 138 ods. 1 v spojení s ustanovením § 10 ods.

1. Podľa názoru žalovaného aplikácia ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku v danom

prípade neprichádza do úvahy, pretože osobitným zákonom, ktorý upravuje postavenie

odvolacieho orgánu v konaniach vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru voči zákonu

o správnom konaní je zákon o štátnej službe, ktorý ustanovuje iný odvolací orgán ako

všeobecný predpis o správnom konaní. Odôvodnenie krajského súdu týkajúce sa porušenia

zásady dvojinštančnosti správneho konania s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 6 písm. c/

je podľa právneho názoru žalovaného nesprávne, nakoľko Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých

v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom § 5

ods. 7 vymedzuje, v ktorých prípadoch vykonáva príslušný úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny štátnu správu v prvom stupni - štátnu správu v oblasti

sociálnych vecí služieb a zamestnanosti, kam patria úseky štátnych sociálnych dávok,

sociálnej pomoci, evidencie nezamestnaných, sprostredkovanie vhodného zamestnania

a ďalšie. Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru nie je takýmto úsekom.

Žalovaný mal preto za to, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané

rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

žalobkyne, sa postupovalo zákonom stanoveným spôsobom, v súlade so všeobecne platnými

zásadami správneho konania a s uplatnením práva žalobkyne ako účastníčky správneho

konania na riadne preskúmanie jej veci pri dodržaní zásad dvojinštančnosti správneho

konania, a že odvolacím orgánom voči rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru bol riaditeľ a vedúci služobného úradu žalovaného vymenovaný vládou, a nie vedúci

služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Záverom poukázal na obdobný

právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 6Sžo

15/2008 zo dňa 6. augusta 2008.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s §

246c ods. 1 veta prvá ) prejednal odvolanie žalovaného súc viazaný jeho rozsahom

a dôvodmi ( s použitím veta prvá ) na odvolacom

pojednávaní nariadenom podľa veta druhá a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného je potrebné priznať úspech.

Žalovaný na odvolacom pojednávaní namietol aj zmätočnosť napadnutého rozsudku,

nakoľko krajský súd vo výroku rozsudku zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho

orgánu, avšak v odôvodnení uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec súdom vrátená

na ďalšie konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu, Ústrediu

práce, sociálnych vecí a rodiny.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom

súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,

orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických

osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie

správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo

dotknuté (, , ).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

V zmysle citovaného ustanovenia treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj

konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu,

ktoré musia byť v žalobe konkretizované.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania na základe žaloby podanej žalobkyňou

bolo rozhodnutie vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante

č. KR 2007/00156 zo dňa 19. marca 2007, ktorým ako orgán príslušný podľa § 138 ods. 1

zákona o štátnej službe na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie rozhodol

o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Galante o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 15. januára 2007

spisové č. 156/2007, osobné č. 5086, tak, že jej odvolanie zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 138 ods. 6 zákona o štátnej službe. Vyššie označeným

prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa podľa ustanovenia § 10 ods. 8, § 40 ods. 2 písm.

b/ zákona o štátnej službe odvolaná zo štátnozamestnaneckého miesta odborný radca v odbore

1.01 Riadenie štátnej správy v stálej štátnej službe v služobnom úrade žalovaného, a to dňom

15. januára 2007. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa bola na základe

uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 28/2007 zo dňa 10. januára 2007 odvolaná z funkcie

riaditeľky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante dňom 10. januára 2007, a po

odvolaní ju služobný úrad nemohol zaradiť na vykonávanie štátnej služby na

štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu, nakoľko

takéto miesto nemá, a žalobkyňa neprijala ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesto

v odbore štátnej služby 1.05 informatika funkcia samostatný radca.

Podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase začatia konania o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne (ďalej len „zákon o štátnej službe“) vedúci úradu v

služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c/ (orgán miestnej štátnej správy) a d/ (iný

orgán štátnej správy) je jeho štatutárny orgán.

V zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ zákona o štátnej službe služobný úrad po odvolaní

vedúceho úradu postupuje podľa § 40 ods. 2 písm. b/, ak ide o štátneho zamestnanca v stálej

štátnej službe.

Podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v

dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj

z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie

štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú

funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym

zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške

dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný

podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu.

Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je predmetom úpravy Jedenástej

hlavy zákona o štátnej službe (§ 125 až § 144).

Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe konanie vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku,

zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 126 zákona o štátnej službe orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie

v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku

štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru.

Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom

rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní

od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom poradnej odvolacej

komisii (§ 137 ods. 7 zákona o štátnej službe).

Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý

rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať

prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii.

Predmetom úpravy o orgánoch štátnej správy v oblasti

sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov je podľa jeho ustanovenia § 1 zriadenie a postavenie orgánov

štátnej správy v oblasti

a) sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "sociálne veci") a

b) služieb zamestnanosti.

Postavenie a pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny upravuje § 5 zákona č.

.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia je úrad služobným úradom zamestnancov úradu a

zamestnancov pracoviska zriadeného úradom.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2007 úrad riadi a

za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky

na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia úrad vykonáva v prvom stupni štátnu správu v

oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti.

Postavenie a pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny je predmetom úpravy

ustanovenia .

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ústredie je služobným úradom zamestnancov ústredia a

zamestnancov pracoviska zriadeného ústredím.

Podľa ústredie vykonáva v druhom stupni

štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny.

Podľa v znení účinnom od 1. januára 2007riaditeľ

úradu, ktorý bol vymenovaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, sa považuje za

riaditeľa úradu vymenovaného podľa tohto zákona.

Podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak,

odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu

orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Krajský súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že v súlade so všeobecnou

zásadou dvojinštantnosti správneho konania malo o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu

vedúceho služobného úradu žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

rozhodnúť Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a to v súlade s ustanovením § 4 ods. 6

písm. c/ .

Podľa odvolacieho súdu tento právny záver krajského súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Zásada dvojinštantnosti zakotvená v ustanovení § 58 správneho poriadku, ktorý je

všeobecným predpisom o správnom konaní, neznamená nevyhnutne podmienku, aby bol vždy

odvolacím orgánom inštančne nadriadený orgán. Toto všeobecné pravidlo býva často

prelomené ustanovením osobitného zákona, ktoré špeciálnym spôsobom upravuje odvolací

orgán v situácii, keď vzhľadom na existujúcu štruktúru verejnej správy takýto nadriadený

orgán neexistuje. To inými slovami znamená, že osobitný zákon prelamuje zásadu vertikálnej

dvojinštančnosti a ustanovuje horizontálnu dvojinštančnosť.

V prejednávanom prípade išlo o konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru. Osobitný zákon upravujúci právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby, zákon

o štátnej službe, v § 138 ods. 1 jednoznačne a presne ustanovuje, ktorý orgán je odvolacím

orgánom príslušným rozhodnúť o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Expressis

verbis je ním vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej

komisie. Ide o striktné ustanovenie, neposkytujúce orgánu aplikácie práva priestor na

uváženie alebo na prihliadnutie okolnosti konkrétne riešeného prípadu, nakoľko toto

ustanovenie zaväzuje jednoznačne.

Aplikácia ustanovenia vo vzťahu ku

konaniu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru nemôže prichádzať do úvahy, nakoľko

predmetom úpravy je zriadenie a postavenie orgánov štátnej správy

a ich kompetencie v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti. § 5 ods. 7

zákona vymedzuje kompetencie úradu pri výkone štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a

služieb zamestnanosti. Konanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako služobného úradu

vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je predmetom samostatnej právnej úpravy,

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd na rozdiel od krajského súdu

k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané orgánom na to oprávneným,

vedúcim služobného úradu, a preto považoval odvolaciu námietku žalovaného v tomto smere

za opodstatnenú a výklad krajského súdu o tejto otázke urobený nad rámec zákona.

Dôvodná je i námietka žalovaného vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti odvolania

žalobkyne z funkcie riaditeľky žalovaného uznesením Vlády Slovenskej republiky, pretože aj

podľa názoru odvolacieho súdu toto odvolanie z funkcie nebolo predmetom rozhodovania

žalovaného, nakoľko o tom rozhodla Vláda Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 5

ods. 5 , podľa ktorého úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá

riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva Vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce,

sociálnych vecí a rodiny, v spojení s (Riaditeľ úradu, ktorý bol

vymenovaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, sa považuje za riaditeľa úradu

vymenovaného podľa tohto zákona.).

Taktiež je potrebné vytknúť krajskému súdu, že neodôvodnil, z akého dôvodu zrušil aj

prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Okolnosť, že krajský súd vo výroku

napadnutého rozsudku zrušil aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, avšak v jeho

odôvodnení uložil žalovanému, aby po tom, čo mu bude vec súdom vrátená na ďalšie

konanie, predložil ju na rozhodnutie o odvolaní druhostupňovému orgánu, ktorým je Ústredie

práce, sociálnych vecí a rodiny, spôsobuje zmätočnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax

v obdobných právnych veciach – a .

Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že

rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby bol v súlade so zákonom, a preto

s ohľadom na to, nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého

rozsudku ( v spojení s vety druhej ), odvolací súd zmenil

tento rozsudok tak, že žalobu zamietol ( v spojení s ).

O trovách konania (odvolacieho a aj prvostupňového) rozhodol odvolací súd v zmysle

a v spojení s tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni

náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému správnemu orgánu napriek jeho úspechu

v konaní právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave, dňa 14. októbra 2009

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth