Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/35/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.,

s. r. o., Š., S., IČO: X., zast. JUDr. J.B., advokátom, X., N., proti žalovanému: Ministerstvo

zdravotníctva SR, Bratislava, Limbova 2, Bratislava, o zaplatenie 100 000,– Sk

s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 10. 10. 2007 č. k. –118, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10. 10. 2007 č. k. -118 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislave. III rozsudkom z 01. 03. 2007 č. k. -98 rozhodol

tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania 125,– Sk.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že na základe konkludentne

uzatvorenej kúpnej zmluvy žalobca ako predávajúci dodal tovar odberateľovi – N., ktorej

zriaďovateľom bol žalovaný. Odberateľ tovar riadne prevzal, avšak nezaplatil cenu tovaru

vyúčtovanú faktúrou č. 293052002 v plnej výške, keď k úhrade zostala čiastka 100 000,-- Sk,

ktorý zostatok uznal dňa 25. 08. 2003 v rámci potvrdenia odsúhlasenia zostatkov, čo v zmysle

§ 407 ods. 1 Obchod. zák., treba považovať za uznanie záväzku. V súvislosti s otázkou

pasívnej legitimácie žalovaného, uviedol, že podľa

o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky

v znení neskorších predpisov, prešla zriaďovateľská funkcia k N. dňom 01. 01. 2003 zo

žalovaného

na B.. Ide však len o zmenu zriaďovateľskej funkcie a nie o zmenu pasívnej legitimácie N.,

ktorá je samostatnou právnickou osobou, ktorá zodpovedá za svoje záväzky, a teda aj za svoj

záväzok vyplývajúci z neuhradenia ceny tovaru dodaného žalobcom a vyúčtovaného faktúrou

č. 293052002. Tento záväzok neprešiel ani zákonom, a ani iným právnym úkonom na iný

právny subjekt, zostáva záväzkom N., za ktorý naďalej zodpovedá. Čiže v danom prípade išlo

o záväzok N. a nie o záväzok štátu, tak ako to má na mysli ust. § 55d ods. 6 písm. c) zák. č.

Pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, preto súd žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave. ako súd odvolací rozsudkom zo dňa

10. 10. 2007 č. k. -118, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi 100 000,– Sk s 18,25% úrokom z omeškania ročne

od 28. 06. 2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania sumu 21 400,– Sk. Odvolací súd

poukázal na ust. v spojení s , ust. uvedeného zákona

a a konštatoval, že zriaďovateľom N. v L. bol

žalovaný, čo je medzi účastníkmi nesporné, teda žalovaný ako zriaďovateľ, mal zákonom

uloženú povinnosť (§ 55) uhradiť tieto záväzky priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu,

resp. z prostriedkov F. poskytnutých v súlade s osobitným predpisom (zák.č. 92/91 Zb.

v znení ) alebo previesť na právnickú osobu založenú ústredným

orgánom štátnej správy SR alebo F., ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok

veriteľov, ktoré zodpovedajú týmto záväzkom. Zo samotného tvrdenia žalovaného vyplýva,

že za účelom oddlženia zdravotníckych zariadení bola založená akciová spoločnosť V. B. na

základe uznesenia vlády SR č. 262 z 02. 04. 2003 a celý proces oddlženia, sa realizoval na

základe uznesení vlády z finančných prostriedkov navýšeného základného imania spoločnosti.

Žalovaný žiadne finančné prostriedky tejto spoločnosti neposkytol. Z uvedeného teda vyplýva

záver, že v zmysle o rozpočtových pravidlách, v znení

neskorších predpisov v spojení s a nasl. o majetku vyšších územných

celkov, že záväzky za úhradu dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom

majetku Slovenskej republiky (t. j. zdravotníckym zariadením ako štátnou príspevkovou

organizáciou s právnym postavením správcu majetku štátu), ktoré sú po lehote splatnosti

alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu, sú záväzkami žalovaného ako

pôvodného zriaďovateľa. Odvolací súd tiež uviedol, že proces oddlžovania zdravotníckych

zariadení cestou a. s. V., ako i potvrdenie vydané likvidátorkou tejto spoločnosti, svedčí

o tom, že z majetku F. boli použité finančné prostriedky na splatenie dlhu zdravotníckych

zariadení vo výške cca 4 miliardy Sk. Podľa vyjadrenia likvidátorky spoločnosti V., a. s.

finančné prostriedky boli určené z dôvodu prechodu zdravotníckych zariadení z orgánov

štátnej správy na obec a vyššie územné celky. Do tohto procesu oddlženia patrí aj N. v L..

Vyjadrenie a. s. V. bolo odvolaciemu súdu známe z konania vo veci 289/05. Táto skutočnosť

však nič nemení na tom, že na žalovaného ako zriaďovateľa prešla zo zákona povinnosť

zaplatiť záväzok N. v L..

S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalovaný, ktorý podal dovolanie

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že odberateľ tovaru (N.) bol ku dňu

prechodu zriaďovateľskej funkcie (k 01. 01. 2003) z ministerstva na vyšší územný celok

štátnou príspevkovou organizáciou, zriadenou podľa Prechodom tejto

funkcie u existujúcich zdravotníckych zariadení (teda aj tejto N. v L.) podľa

Z. z. na vyššie územné celky (resp. obce) nedošlo automaticky k ich zániku a následnému

vzniku nových organizácií. V tomto smere je právne irelevantné, ak takejto organizácii bola

vyšším územným celkom napríklad vydaná zriaďovacia listina s novým názvom, ktorá však

neznamenala založenie novej organizácie, ale iba deklarovala zákonný prechod

zriaďovateľskej pôsobnosti. Žiadna iná právna skutočnosť zo

nevyplýva. V ust. ani v žiadnom inom ustanovení zákona nie

je upravené, že záväzky uvedené v rozsudku, sú záväzkami štátu – ministerstva (žalovaného),

alebo, že tieto záväzky prechádzajú na štát - ministerstvo. Takúto úpravu nemá ani zák.

č. Ust. sa výslovne vzťahuje na „záväzky štátu“, ktoré sa priamo

zo zákona stávajú záväzkami zriaďovateľa, alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa.

Ministerstvo neviedlo vo svojej evidencii žalované záväzky, ale ani žiadne iné záväzky

v súvislosti s dotknutou problematikou (zmena zriaďovateľa). Na podporu svojho tvrdenia,

poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré doložil do spisu počas konania. Pre úplnosť tiež

uviedol, že i staršia judikatúra rozlišovala a rozlišuje medzi pohľadávkami štátu (z ktorých je

oprávnený priamo štát) a pohľadávkami štátnych organizácií (z ktorých je oprávnená táto

organizácia), pričom uvedené závery je možné analogicky vzťahovať i na záväzky štátu

a záväzky štátnych príspevkových organizácií. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR č. . Má za to, že súd prvého stupňa náležite odôvodnil, že

žalované pohľadávky, nepredstavujú záväzky štátu. Naproti tomu odvolací súd neuviedol,

z akého dôvodu – na základe toho istého skutkového stavu – považoval pôvodne žalovaný

záväzok za záväzok štátu a následne za záväzky zriaďovateľa. Podľa názoru žalovaného ust. §

3 a a , nemožno vnímať ako

právnu úpravu zabezpečujúcu o. i. absolútne oddlženie zdravotníckych zariadení. Z týchto

zákonných ustanovení vyplýva o. i. i to, ktoré záväzky štátu prechádzajú na vyššie územné

celky, ktoré záväzky štátu na tieto neprechádzajú (a stávajú sa záväzkami pôvodného

zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa) a vymedzenie záväzkov, ktorých

pôvodný nositeľ sa nezmenil (čo je aj tento prípad). Žalovaný tiež namieta výšku úrokov

18,25%, ktorá nezodpovedá aktuálnej diskontnej sadzbe stanovenej Národnou bankou

Slovenska pre každý rok. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhuje preto

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.

Žalobca vo svojom stanovisku k dovolaniu uviedol, že pre posúdenie pasívnej

legitimácie žalovaného, je rozhodujúce, z ktorého obdobia pohľadávka pochádza, t. j. kedy

vznikla. V konaní nebolo sporné, že žalobca dodal N. dňa 22. 05. 2002 tovar, pričom faktúra,

ktorou bol tovar fakturovaný, bola splatná 27. 06. 2002. Nesporné teda je, že pohľadávka

vznikla pred 01. 01. 2003 a nesporné je i to, že podľa delimitačného protokolu táto

pohľadávka neprešla na nového zriaďovateľa t. j. Banskobystrický samosprávny kraj.

Zriaďovateľom N. bol žalovaný, preto s poukazom na ust. § 55 ods. 6 písm. c) zák. č.

na neho prešli záväzky kupujúceho, splatné do 01. 01. 2003. Z tohto dôvodu

považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. Nesúhlasí so žalovaným, že

záväzky štátu a záväzky štátnych príspevkových organizácií, možno analogicky vzťahovať

k pohľadávkam štátu. Navrhuje preto dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolania podal účastník konania včas, tieto prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu, bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa , nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil,

z ktorého dôvodu dovolanie je prípustné.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe o zaplatenie spornej

čiastky vyhovel.

Uviedol, že žalovaný v spore o zaplatenie ceny dodávky tovaru pre N. L., je pasívne

legitimovaný. Vychádzal zo skutočnosti, že zriaďovateľom uvedenej nemocnice

s poliklinikou, bol žalovaný, a preto mal podľa

uloženú povinnosť uhradiť záväzky štátu priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, resp.

z prostriedkov F. poskytnutých v súlade s osobitným predpisom (zák. č. 92/91 Zb. v znení

) alebo previesť na právnickú osobu založenú ústredným orgánom Š.

alebo F., ktorej predmetom činnosti je odkupovanie pohľadávok V., ktoré zodpovedajú týmto

záväzkom. Pretože žalovaný žiadne finančné prostriedky spoločnosti V., a. s., B., ktorá bola

založená zákonom za účelom oddlženia zdravotníckych zariadení, neposkytol, v zmysle § 55d

ods. 6 v spojení s a nasl. sú záväzky za úhradu

dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku S. (t. j. zdravotníckym

zariadením ako štátnou príspevkovou organizáciou s právnym postavením správcu majetku

štátu), ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu,

záväzkami žalovaného ako pôvodného zriaďovateľa.

Uvedený záver odvolacieho súdu či už vo všeobecnosti a tiež i v rovine konkrétneho

prípadu, nemožno považovať za nepochybne správny, pre ktorý dôvod je i jeho záver

o pasívnej legitimácii žalovaného predčasný.

Nespornou je skutočnosť, že tovar, zaplatenia ceny ktorej sa žalobca domáha, bol

dodaný N., ktorej zriaďovateľom bol žalovaný.

Nepochybným je tiež, že zo zákona zriaďovateľská funkcia k tejto právnickej osobe,

ako štátnej príspevkovej organizácii, prešla na vyšší územný celok.

Odvolací súd pri posudzovaní prechodu sporného záväzku, prevzatého uvedeným

zdravotníckym zariadením, správne vychádzal z ust. 4 ods. 2 v spojení

s , ktoré však v konkrétnom prípade nesprávne

vyložil.

Podľa ust. do vlastníctva vyššieho územného

celku neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté

správcom majetku štátu, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho

územného celku podľa § 3 ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu

prechodu majetku štátu na vyšší územný celok podľa tohto zákona.

Z citovaného ustanovenia zákona teda vyplýva, že tento rieši otázku prechodu iba

tých záväzkov právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší

územný celok, ktoré súvisia s majetkom prechádzajúcim do vlastníctva vyššieho územného

celku.

Pretože predmetom prechodu vlastníctva podľa tohto zákona je iba majetok štátu,

je tak možno vyvodiť, že v prípade uvedených záväzkov ide len o záväzky súvisiace s týmto

majetkom, teda o záväzky štátu, vo vzťahu ku ktorému majetku zdravotnícke zariadenie ako

príspevková organizácia bola v postavení správcu.

S uvedeným korešponduje i nadväzuje ust. ,

v zmysle ktorého záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa

osobitného predpisu, neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa

osobitného predpisu, sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu

zriaďovateľa.

Pretože odvolací súd prevzatý sporný záväzok v zmysle uvedeného neposudzoval,

vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia, pre ktorý dôvod je i jeho

záver o pasívnej legitimácii žalovaného predčasný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu žalovanej z tohto dôvodu vyhovel

a rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. rozhodne aj o trovách

pôvodného a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. októbra 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková