Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c0a/369623.c1c08b.pdf
PDF · 108.01 KB
No categories available
3Cdo/175/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 175/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkýň 1/ R., bývajúcej v B.,
2/ M., bývajúcej v B., 3/ A., bývajúcej v B., 4/ P., bývajúcej v B., všetkých zastúpených
JUDr. A., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ H., so sídlom v B., 2/ S., so sídlom
v B., o určenie neplatnosti uznesenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
7 C 28/2006, na dovolanie žalobkýň 1/ až 4/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 18. septembra 2008 sp. zn. 8 Co 183/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 5. decembra 2006 č.k. 7 C 28/2006-32 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobkyne 1/ až 4/ domáhali určenia neplatnosti uznesenia Národného
výboru v Bratislave z X. č. X., V., ktorým bol konfiškovaný majetok ich právnych
predchodcov, a to dom s dvomi dvormi nachádzajúci sa v B., zapísaný v pozemnoknižnej
vložke č. X. ako parcela č. X., keďže bolo vydané v rozpore s dekrétom prezidenta republiky
č. 108/1945 Sb., nakoľko boli slovenskej a nie nemeckej národnosti. Žalovaným nepriznal
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil neopodstatnenosťou žaloby, ktorá spočíva
v tom, že predmetné uznesenie nie je právnym úkonom, nedostatkom aktívnej legitimácie
žalobkýň na podaní danej žaloby, ako i nedostatkom naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
-2-3 Cdo 175/2009
Na odvolanie žalobkýň 1/ až 4/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. septembra
2008 sp. zn. 8 Co 183/2007 napadnutý rozsudok potvrdil a žalovaným nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Preskúmaním veci v odvolacom konaní dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolanie nie je opodstatnené, lebo aj podľa jeho
názoru žalobkyne nepreukázali naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe
v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil odvolací
súd poukazom na § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a skutočnosť, že žalovaní
sa práva na náhradu trov konania výslovne vzdali.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobkyne 1/ až 4/ dovolaním a žiadali napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom v otázke naliehavosti právneho záujmu na požadovanom
určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., v dôsledku čoho im bola aj odňatá možnosť konať pred
súdom.
Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpené advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti takému rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
-3-3 Cdo 175/2009
Dovolaním žalobkýň 1/ až 4/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,
ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,
že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,
preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkýň nie je podľa § 238 ods. 1
až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobkýň by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej
z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významný subjektívny názor účastníka, že v konaní
došlo k niektorej z nich, ale len jednoznačné a všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že
konanie je skutočne postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
Žalobkyne 1/ až 4/ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/
a g/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalobkyne namietajú, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný
(zákonu nezodpovedajúci) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
-4-3 Cdo 175/2009
odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za
účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci
v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách
stanovených zákonom - § 41 O.s.p., nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy - § 44 O.s.p.,
vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali - § 123 O.s.p.,
byť predvolaní na súdne pojednávanie - § 115 O.s.p., na to, aby im bol rozsudok doručený do
vlastných rúk - § 158 ods. 2 O.s.p.).
Podľa obsahu dovolania žalobkyne zastávajú názor, v zmysle ktorého im súdy odňali
možnosť pred súdmi konať tým, že vec nesprávne právne posúdili, keď „napriek dokázaniu
naliehavosti právneho záujmu na veci, súdy rozhodli v rozpore s uvedenými okolnosťami,
čím porušili prísl. zákonnosť“. Treba preto uviesť, že ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p.
odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu
a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym
posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu
na zistený skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma
možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného ustanovenia (viď aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003
a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je
v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky síce všeobecne považované za
relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné)
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť
rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným)
nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu
žiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať (viď
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn.
2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003).
Súčasťou (výsledkom a zavŕšením) právneho posúdenia veci bol v danom prípade
záver súdov, že žalobkyne neosvedčili naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení
-5-3 Cdo 175/2009
práva alebo právneho vzťahu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Výklad dovolacieho súdu, ktorý je
podaný v predchádzajúcom odseku, opodstatňuje aj v prejednávanej veci záver, že i keby bol
(prípadne) nesprávny právny záver súdov nižších stupňov o tom, že žalobkyne nemajú
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia, nemala by táto skutočnosť za
následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Táto skutočnosť bola
v dovolacom konaní rozhodujúca .
Pokiaľ žalobkyne v dovolaní uvádzajú, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a že napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že oba relevantné dovolacie
dôvody môžu byť úspešne uplatnené iba v procesne prípustnom dovolaní, avšak ani
predmetná procesná vada ani samotné nesprávne právne posúdenie veci ale nezakladajú
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Keďže prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 až
3 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania (z procesných
dôvodov) sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní boli (procesne) úspešnými žalovaní a vzniklo im právo na
náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyniam, ktoré úspech nemali (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. októbra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
-6-3 Cdo 175/2009