Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b7e/369620.0d9c17.pdf
PDF · 106.53 KB
No categories available
3Cdo/152/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 152/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I., bývajúceho v B.,
zastúpeného Mgr. E., advokátkou so sídlom v B., 2/ J., bývajúcej v M., 3/ M., bývajúceho
v D., 4/ J., bývajúcej v D., 5/ R., bývajúceho v Z., 6/ I., bývajúceho v L., 7/ I., bývajúceho
v B., proti žalovanému L., štátny podnik, so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn 1 C 333/2007, o dovolaní žalobcu 1/ proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2009, sp. zn. 17 Co 336/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 2. októbra 2008 č.k. 1 C 333/2007-154
zamietol žalobu žalobcov 1/ až 7/, ktorou sa domáhali náhrady škody v celkovej výške
6 452,90 € (194 400 Sk). Žalobcom zároveň uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29. januára 2009 sp. zn. 17 Co 336/2008
odmietol odvolanie žalobcu 1/ proti rozsudku súdu prvého stupňa ako oneskorene podané
podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/
O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/, navrhol ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil
tým, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.), keď mal za to, že odvolanie podal v zákonnej 15 dňovej odvolacej lehote.
Ďalej namietal, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) ako i že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Zároveň uviedol, že „dôvodom zamietnutia
jeho odvolania odvolacím súdom môžu byť aj nadštandartné vzťahy odporcu L., a.s., so
sídlom v B., zastúpené JUDr. J., aby rozsudok Okresného súdu nadobudol právoplatnosť
a mohla byť od navrhovateľov vymáhaná povinnosť na plnenie.“
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu 1/ nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O.s.p. ), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danej veci je dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky uznesení, ktoré
sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania žalobcu 1/ preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád vedúcich k tzv. zmätočnosti, neobmedzil sa dovolací
súd len na skúmanie prípustnosti dovolania žalobcu 1/ podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania uvedené v § 237 a/ až e/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v dovolacom
konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. nemožno
vyvodiť.
Dovolanie obsahuje námietku žalobcu 1/, že postupom odvolacieho súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa názoru dovolateľa
k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom malo dôjsť tým, že odvolací súd nesprávne
odmietol jeho odvolanie ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keď za
začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania považoval nasledujúci deň po doručení
rozsudku súdu prvého stupňa právnej zástupkyni žalobcov 1/ až 7/, teda 18. október 2008
(§ 57 ods. 1 O.s.p.) a nie 23. október 2008, deň nasledujúci po doručení rozsudku
prvostupňového súdu priamo dovolateľovi, keď podľa jeho vyjadrenia sa s právnou
zástupkyňou dohodli na ukončení spolupráce po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa,
a preto sa domnieva, že odvolanie, ktoré podal osobne dňa 6. novembra 2008 podal
v zákonnej 15 dňovej odvolacej lehote.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by
inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu
súdu vylúčený.
Z obsahu spisu vyplýva, že na základe písomného plnomocenstva žalobca 1/
9. decembra 2007 a žalobcovia 2/ až 7/ 10. decembra 2007 splnomocnili advokátku Mgr. E.
na ich zastupovanie v konaní. Z obsahu spisu nevyplýva, že by po vyhlásení rozsudku
prvostupňovým súdom, bolo súdu oznámené, že došlo k odvolaniu plnomocenstva žalobcami
1/ až 7/, resp. k jeho vypovedaniu zo strany právnej zástupkyne.
Keďže odvolanie plnomocenstva účastníkom je v zmysle § 28 ods. 3 O.s.p. voči súdu
účinné len vtedy, ak mu ho účastník alebo zástupca oznámi, avšak táto skutočnosť v danom
prípade nenastala, odvolací súd správne vyhodnotil začiatok plynutia lehoty na podanie
odvolania dňom nasledujúcim po doručení rozsudku prvostupňového súdu právnej zástupkyni
žalobcov 1/ až 7/, a preto správne v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
odmietol odvolanie žalobcu 1/ ako oneskorene podané, keď lehota na podanie odvolania
uplynula 3. novembra 2008 a žalobca 1/ podal odvolanie až 6. novembra 2008, neberúc
pritom do úvahy skutočnosť, že rozsudok prvostupňového súdu bol doručovaný aj žalobcom
1/ až 7/, a to napriek tomu, že podľa § 49 ods. 1 prvej vety O.s.p. mal byť doručovaný iba
právnej zástupkyni žalobcov 1/ až 7/.
Obsahom dovolania žalobcu 1/ je námietka, že konanie je v danej veci postihnuté aj
vadou v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Táto námietka je vyjadrená v tej časti, v ktorej žalobca
1/ rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania dáva do súvislosti s údajne
nadštandartnými vzťahmi so zástupcom žalovaného JUDr. J..
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak
so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému
prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením,
zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za
právne relevantnú. Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (o takýto
vzťah ide vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania
a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň vtedy, ak sudca má osobný,
priateľský alebo iný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti)
a napokon k zástupcom účastníkov konania.
Pri posudzovaní nestrannosti a nezávislosti sudcov, ktorí v odvolacom konaní vo veci
rozhodovali, dovolací súd z vychádzal z obsahu spisového materiálu a nezistil dôvod, ktorý
by zakladal pochybnosť o nezaujatosti zákonných sudcov. Z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti tvrdenia žalobcu 1/ v dovolaní o nadštandartných vzťahoch sudcov
v odvolacom konaní vo veci rozhodujúcimi so zástupcom žalovaného JUDr. J. totiž nie je
rozhodujúci jeho osobný názor, domnienka alebo úvaha, ale len objektívne existujúce
zákonné dôvody relevantné z pohľadu § 14 ods. l O.s.p.; na nepreukázané a nedoložené
tvrdenia nemožno prihliadať.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu 1/ nevyplýva z § 239 ods. 1, 2
O.s.p., že tvrdenia dovolateľa o vade konania v zmysle § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. nie sú
opodstatnené, a že v dovolacom konaní neboli tvrdené ani zistené vady konania v zmysle
§ 237 písm. a/ až e/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalobcu 1/
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešnému
účastníkovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. októbra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková