Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/51/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jany Hullovej,

v právnej veci žalobcu G. so sídlom X., M. X. C., identifikačné číslo

H. zapísaného v registri Ministry of Commerce, Industry and Tourism,

Department of Registrar of Companies and Official Receiver, Nicossia, právne

zastúpeného JUDr. T. K. advokátom so sídlom Ú. proti žalovanej M. S. bytom V., právne

zastúpenej JUDr. M. K. advokátom so sídlom U., o zaplatenie sumy 418 11,72 Eur (

12 596 003,70 Sk ) s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo dňa 24. 01. 2007, č. k. -273, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

24. 01. 2007, č. k. -237 v napadnutej časti o zaplatenie sumy 12 596 003,70 Sk

so 17,88% úrokom z omeškania zo sumy 2 849 495,50 Sk od 18. 03. 2000 do 30. 06. 2000

a 20,18% úrokom z omeškania zo sumy zo sumy 2 150 000 Sk od 18. 03 2000

do 30. 06. 2000 s tým, že žalovaná má túto povinnosť spoločne a nerozdielne s Ľ. S. nar. X.

ktorý bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. -99 zo dňa 18. 12.

2000 v spojení s opravným uznesením č.k.2Cb 31/00-115 zo dňa 12. 09. 2002 p o t v r d

z u j e .

Vo zvyšku napadnutej časti rozsudok krajského súdu zrušuje a konanie z a s t a v u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 12 596 203,70 Sk so 17,88%-tným úrokom z omeškania zo sumy

2 849 495,50 Sk od 18. 03. 2000 do 30. 06. 2000 a 20,18%-tný úrok z omeškania zo sumy

2 150 000 Sk od 18. 03. 2000 do 30. 06. 2000 s tým, že žalovanej túto povinnosť uložil

spoločne a nerozdielne s Ľ. S. nar. X. ktorý bol k zaplateniu žalovanej sumy zaviazaný

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. 12. 2000,

č. k. -99 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. 09. 2002, č. k. -115.

V prevyšujúcej časti konanie zastavil.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že S., pobočka P. na základe úverovej zmluvy č. X.

zo dňa 25. 06. 1993 poskytla žalovanej a jej manželovi Ľ. S. úver na rekonštrukciu

nehnuteľnosti a kúpu zariadenia predajne vo výške 3 000 000 Sk pri úrokovej sadzbe 6,50%

nad základnú sadzbu ročne s lehotou splatnosti 25. 06. 1999 a na základe úverovej zmluvy č.

X. zo dňa 24. 05. 1994 investičný úver vo výške 5 150 000 Sk pri úrokovej sadzbe 5,50 %

nad základnú sadzbu ročne s lehotou splatnosti 16. 04. 1998. Podľa článku III. úverových

zmlúv sa žalovaná a jej manžel zaviazali úver splácať v dohodnutých mesačných splátkach,

vrátane dohodnutých úrokov formou trvalého príkazu z bežného účtu. Na úverovú zmluvu

č. X. zo dňa 25. 06. 1993 bola zaplatená posledná splátka dňa 09. 05. 1996 vo výške 21 600

Sk a na úverovú zmluvu č. X. zo dňa 24. 05. 1994 bola zaplatená posledná splátka vo výške

3 000 000 Sk dňa 28. 04. 1997. Z výpisu z knihy peňažného ústavu súd zistil, že pokiaľ ide

o úver X. tak ku dňu 17. 03. 2000 dlžná istina predstavovala 2 849 495,50 Sk, dlžné úroky

971 609,70 Sk a úroky z omeškania 3 035 707,70 Sk a pokiaľ ide o úver X. tak stav tohto

úveru ku dňu 17. 03. 2000 bol taký, že dlžná istina predstavovala 2 150 000 Sk, dlžné úroky

710 397,90 Sk a dlžné úroky z omeškania 2 878 792,90 Sk. Okrem zaplatenia dlžnej istiny

v celkovej výške 4 999 495,50 Sk, dlžných úrokov a úrokov z omeškania v celkovej výške

7 596 508,20 Sk veriteľ požadoval aj zaplatenie 17,88%-tného úroku z omeškania zo sumy

2 849 495,50 Sk od 18. 03. 2000 do zaplatenia a 20,18%-tného úroku z omeškania zo sumy

2 150 000 Sk

od 18. 03. 2000 do zaplatenia. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že Ľ. S.

ako žalovaný 1 bol k zaplateniu žalovanej sumy 12 596 03, 70 Sk s príslušenstvom zaviazaný

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -99 zo dňa 18. 12. 2000 v spojení

s opravným uznesením č. k. -115 zo dňa 12. 09. 2002, pričom návrh žalobcu

proti M. S. ako žalovanej 2 súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie. Citovaný

rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňa 30. 11. 2001.

V priebehu konania na súde prvého stupňa postupca ( a zároveň veriteľ ) S. a. s.

postúpil svoju pohľadávku proti žalovanej a jej manželovi zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 22. 12. 1999 v znení jej dodatku č. 4 zo dňa 08. 06. 2005 postupníkovi S.K. a. s., B.

Následne bola žalovaná pohľadávka postúpená postupcom S.K. a. s. B. postupníkovi G. so

sídlom L. C. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 12. 2004 v znení jej dodatku č. 1 zo

dňa 11. 07. 2005. O zmene účastníka konania na strane žalobcu rozhodol súd prvého stupňa

uznesením

zo dňa 26. 04. 2006, ktorým pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca

S. a. s., B. a na jeho miesto vstúpil ako nový žalobca G. L. C. Citované uznesenie bolo

potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 09. 2006, č. k. -260.

Po vykonaní dokazovania súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaná a jej manžel

uzavreli zmluvy o úvere podľa ust. a nasl. . Platnosť úverových

zmlúv a poskytnutie finančných prostriedkov na základe úverových zmlúv medzi účastníkmi

konania nebolo sporné. Výška žalovanej pohľadávky bola nepochybne preukázaná z výpisu

knihy peňažného ústavu a nebola sporná. Žalovaná sa bránila v konaní tým, že úvery

ako účelové boli poskytnuté jej manželovi na realizáciu jeho podnikateľských aktivít,

pričom za týmto účelom boli úvery jej manželom aj použité. Keďže ona v čase poskytnutia

úverov nepodnikala a nepodieľala sa na podnikateľských aktivitách manžela, teda úverové

prostriedky neobdržala, nečerpala a ani nepoužila, nie je v konaní pasívne vecne

legitimovaná. Uvedené námietky žalovanej súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodné,

pretože žalovaná zmluvy o úvere zo dňa 25. 06. 1993 a zo dňa 24. 05. 1994 uzavrela

so svojím manželom ako spoludlžník, pričom v úverových zmluvách sa zaviazala na vrátenie

finančných prostriedkov, vrátane zaplatenia úrokov, a to na základe podmienok dohodnutých

v úverových zmluvách. Súd prvého stupňa preto považoval žalobou uplatnený nárok

proti žalovanej za dôvodný, v dôsledku čoho žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 12 596 203,70 Sk s príslušenstvom spoločne a nerozdielne s Ľ. S.

ktorý bol k zaplateniu žalovanej sumy zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v Prešove

zo dňa 18. 12. 2000, č. k. -99 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. 09. 2002.

V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny 3 000 000 Sk a úrokov z omeškania

uplatnených za obdobie do 30. 06. 2000 žalobca vzal žalobu proti žalovanej späť, preto súd

prvého stupňa podľa ust. , konanie proti žalovanej s jej súhlasom v tejto

časti zastavil.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol samostatne vyhotoveným uznesením

zo dňa 09. 02. 2007 tak, že žalovanej podľa ust. § 142 ods. 2 O. s . p. uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 13 554,50 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu

spoločne a nerozdielne s Ľ. S.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel podala žalovaná v zákonom

stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedla, že úvery

boli na základe úverových zmlúv poskytnuté za účelom realizácie podnikateľských aktivít

jej manžela Ľ. S. Jednalo sa o účelové úvery, ktoré boli použité výlučne

jej manželom, pričom ona na čerpanie a použitie poskytnutých finančných prostriedkov

nemala žiaden vplyv. Keďže ona žiadne úverové prostriedky od žalobcu neobdržala,

nečerpala a ani nepoužila, nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik jej povinnosti

vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi napriek tomu, že úverové zmluvy podpísala.

K odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ust. § 10 ods. 2 O. s. p . )

prejednal odvolanie podľa ust. a bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo proti žalovanej na zaplatenie sumy

12 596 003, 70 Sk s príslušenstvom z titulu vrátenia peňažných prostriedkov podľa

ust. a nasl. , poskytnutých na základe úverovej zmluvy

č. X. zo dňa 25. 06. 1993 a úverovej zmluvy č. X. zo dňa 24. 05. 1994. Úverové zmluvy boli

uzavreté medzi S. a. s. B., pobočkou P. ako veriteľom a žalovanou a jej manželom Ľ. S. ako

spoludlžníkmi.

Platnosť úverových zmlúv nebola v konaní spochybnená, rovnako ako ani základ

a výška žalobcom uplatnenej pohľadávky. Žalovaná potvrdila podpísanie úverových zmlúv,

avšak namietala, že veriteľ poskytol finančné prostriedky na ich základe jej manželovi

za účelom realizácie jeho podnikateľských aktivít, pričom ona finančné prostriedky z úverov

neobdržala, nečerpala a nepoužila, a preto nie je v spore vecne pasívne legitimovaná.

V zmysle ust. zmluva o úvere

je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi ustanoveniami Obchodného

zákonníka, a to bez ohľadu na to, či jej zmluvnou stranou je podnikateľ alebo nepodnikateľ.

Je zmluvou konsenzuálnou, čo znamená, že vzniká dohodou zmluvných strán o jej obsahu.

Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka na jeho

požiadanie peňažné prostriedky do určitej sumy a tomu korešpondujúci záväzok dlžníka

vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť mu úroky ( ust. § 497 Obch. zák. ).

Podľa ust. ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných

niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne.

Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným

spoločným dlžníkom je povinný prijať.

Vyššie citované ustanovenie rieši tzv. solidaritu dlhu, t. j. prípad solidarity na strane

dlžníkov ( ide o tzv. pasívnu solidaritu ). Pri solidarite dlžníkov je každý dlžník zaviazaný

na to isté plnenie a veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov

s tým, že len čo ktorýkoľvek dlžník splní povinnosť veriteľovi, zanikne povinnosť

plniť aj u ostatných dlžníkov. V citovanom ustanovení , na rozdiel

od , upravuje tzv. vyvrátiteľnú domienku v prípade, keď na strane

dlžníka je pluralita subjektov, avšak z obsahu zmluvy nie je jednoznačné, či ide

o solidaritu dlhu alebo o delený záväzok. V takomto prípade vyššie citované ustanovenie

stanovuje, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že dlžníci

sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, teda, že ide o solidaritu dlžníkov. Podstata pasívnej

solidarity spočíva v tom, že dlžníci dlhujúci to isté plnenie zodpovedajú veriteľovi

„rukou spoločnou a nerozdielnou“ a veriteľ sa môže domáhať celého plnenia

od ktoréhokoľvek dlžníka.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovanej,

že nie je v spore vecne pasívne legitimovaná z dôvodu, že peňažné prostriedky od veriteľa

neobdržala, nečerpala a ani nepoužila nie sú právne relevantné, pretože zmluvy o úvere

boli uzavreté medzi S. a. s. B., pobočka P. ako veriteľom a žalovanou a jej manželom ako

spoludlžníkmi. Keďže z obsahu zmluvy alebo povahy záväzku nevyplýva, že predmetom

zmlúv o úvere boli delené záväzky dlžníkov, v zmysle ust.

platí, že dlžníci sú solidárne zaviazaní, t. j. zaviazaní spoločne a nerozdielne a veriteľ je

oprávnený domáhať sa celého plnenia od ktoréhokoľvek z dlžníkov.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru,

keď žalovanú ako spoludlžníčku zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu

s príslušenstvom spoločne a nerozdielne s Ľ. S. ( jej manželom, s ktorým uzavrela úverové

zmluvy ) a ktorý bol k zaplateniu žalovanej sumy zaviazaný rozsudkom Krajského súdu v

Prešove zo dňa 18. 12. 2000, č. k. -99 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.

09. 2002.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy

12 596 003,70 Sk s príslušenstvom ( ako správne uviedol súd prvého stupňa aj v záhlaví

rozsudku zo dňa 24. 01. 2007 ). Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa ( zrejme z dôvodu

chyby v písaní ) uložil vo výroku rozsudku žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

12 596 203, 70 Sk s príslušenstvom, odvolací súd podľa ust. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy

12 596 003, 70 Sk s príslušenstvom ako vecne správny a vo zvyšnej napadnutej časti

týkajúcej sa zaplatenia sumy 200 Sk s príslušenstvom rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a konanie v tejto časti zastavil, keďže súd prvého stupňa v tejto časti rozhodol nad rámec

žalobcovho petitu vymedzeného v žalobe ( rozhodol „ultra petit“ ).

Žalobca mal v odvolacom konaní v prevažnej miere vo veci úspech, pričom neúspech

mal len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 200 Sk s prísl. Z uvedeného

dôvodu žalobcovi vzniklo podľa ust. v spojení s ust. právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to však, že žalobcovi v odvolacom

konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 15. októbra 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková