Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c2d/369255.f3a2ed.pdf
PDF · 131.53 KB
No categories available
1Sžo/254/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/254/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci
žalobcu: npor. JUDr. R., S., zastúpeného advokátom JUDr. M., B. proti žalovanému:
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VS100-955-8/2006 zo dňa 4.9.2006, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/404/2006-59 zo dňa 26.8.2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/404/2006-59 zo dňa 26.8.2008 mení tak, že rozhodnutie žalovaného
č. VS100-955-8/2006 zo dňa 4.9.2006 a personálny rozkaz Ministra obrany Slovenskej
republiky č. V-40 zo dňa 31.7.2006 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 331,94,–€ k rukám jeho
právneho zástupcu JUDr. M. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. VS100-955-8/2006 zo dňa 4.9.2006, ktorým
žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
– personálny rozkaz Ministra obrany Slovenskej republiky (ďalej len minister)
č. V- 40 zo dňa 31.7.2006 o ukončení dočasného vyčlenenia na plnenie úloh organizačných
zložiek Vojenského spravodajstva a o premiestnení žalobcu do podriadenosti náčelníka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa ustanovení zákona
č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon).
Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade
so zákonom a preto žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku súd uviedol, že v zmysle
§ 60 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 4 ods. 1 a § 6 ods. 2 písm. a/ zákona bolo jedine
v právomoci ministra, ako vedúceho služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych
vojakov, rozhodnúť o skončení dočasného vyčlenenia a premiestnení žalobcu
do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky s tým,
že dočasné vyčlenenie i jeho skončenie majú vždy za nevyhnutný následok zmenu miesta
výkonu štátnej služby z jednej organizačnej zložky do subjektu podľa § 60 ods. 1 a 2 zákona
a teda premiestnenie žalobcu a záujem služobného úradu podľa § 57 ods. 1 zákona vyplývali
priamo z rozhodnutia ministra o ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu a tento záujem
služobného úradu podľa § 57 ods. 1 zákona je vyjadrený už vydaním samotného rozhodnutia.
Podľa názoru súdu zo strany oboch správnych orgánov nedošlo k porušeniu Správneho
poriadku, pretože v personálnom rozkaze č. V- 40 zo dňa 31.7.2006 pôvodne uvedené
nesprávne ustanovenie zákona bolo opravené a žalobcovi doručené a túto chybu možno
považovať za chybu v písaní podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým ho navrhol zrušiť spolu
s napadnutými rozhodnutia správnych orgánov a priznať mu náhradu trov konania. Súdu
vytýkal, že neskúmal oprávnenie správneho orgánu, či je príslušný podľa zákona začať
konanie a rozhodnúť o ukončení dočasného vyčlenenia k inej organizačnej zložke
ministerstva, pretože podľa zákona účinného v čase rozhodovania nemal zákonom ustanovené
postavenie vedúceho hlavného služobného úradu. Podľa jeho názoru sa malo postupovať
podľa § 6 ods. 2 písm. i/ zákona a nie podľa § 6 ods. 2 písm. a/ zákona, pretože bol vyčlenený
k inej organizačnej zložke ministerstva.
Postupu správnych orgánov vytýkal, že celé správne konanie bolo vedené len formálne
bez rešpektovania jeho práv. Poukázal najmä na postup správneho orgánu v súvislosti
s uplatnením jeho práva vyjadriť sa k začatiu správneho konania, keď sa konanie začalo
už dňa 26.7.2006, no oznámenie o začatí konania mu bolo doručené až dňa 31.7.2006
o 10.00 hod. s tým, že možnosť vyjadriť sa k nemu mal len do 14. hodiny toho istého dňa.
Podľa jeho názoru tým došlo k porušeniu čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
konkrétne v možnosti uplatnenia práva na právne zastúpenie v správnom konaní, keďže lehota
4 hodín poskytnutá na vyhľadanie si advokáta potom, čo správnemu orgánu oznámil svoj
úmysel nechať sa zastúpiť advokátom, bola nereálna. V ďalšom namietal porušenie § 32
ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že na jeho žiadosť, aby mu boli predložené
listinné, či iné podklady, na základe ktorých sa začalo a vedie správne konanie, nedostal
odpoveď.
Namietal, že minister si prisvojil oprávnenie konať i o premiestnení profesionálneho
vojaka podľa § 57 zákona, pričom podľa odseku 6 tohto ustanovenia o premiestnení
profesionálneho vojaka rozhoduje vedúci služobného úradu, ktorým bol v tom čase riaditeľ
Vojenského obranného spravodajstva. Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že záujem
služobného úradu podľa § 57 ods. 1 zákona bol vyjadrený už vydaním samotného rozhodnutia
o skončení dočasného vyčlenenia ministrom obrany ako vedúcim služobného úradu pre štátnu
službu profesionálnych vojakov, pretože minister v čase rozhodovania nemal postavenie
vedúceho služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov; toto bolo upravené
až novelou účinnou od 1.7.2007. Poukázal na to, že rozhodnutie ministra obsahujúce
vo výroku dve rozhodnutia - každé s iným dopadom - je zmätočné a v rozpore so zákonom.
Súdu tiež vytkol, že neskúmal kto rozhoduje o opravnom prostriedku, ak v prvom stupni
rozhodoval minister. Pripomenul, že u profesionálnych vojakov sa takéto konania nikdy
nespájali do jedného a podľa jeho presvedčenia takýmto rozdielnym prístupom správneho
orgánu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania ako aj k porušeniu základných
pravidiel v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku.
Vážny nedostatok v postupe žalovaného v konaní o rozklade videl v tom, že mu
nebolo oznámené, či bola ustanovená rozkladová komisia, kto je jej členom a či sa predmetná
vec v takomto orgáne prejednáva.
Podľa jeho názoru tým, že nasledujúci deň potom, čo bol odvolaný z funkcie bol
zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, správny orgán
konal od počiatku účelovo, v úmysle nezákonným spôsobom ho odvolať zo zastávanej
funkcie a ukončiť jeho vyčlenenie k organizačnej zložke Vojenského spravodajstva a to
bez priznania zákonného nároku na takto vykonanú organizačnú zmenu (v zmysle § 55 ods. 2,
3 zákona) a teda obísť organizačný dôvod skončenia jeho služobného pomeru profesionálneho
vojaka a ukrátiť ho na jeho zákonných právach.
Nestotožnil sa ani so záverom krajského súdu, že vydané rozhodnutie malo všetky
náležitosti podľa § 47 SP, nakoľko podľa jeho názoru odôvodnenie nemá požadované
náležitosti a poučenie malo byť iné pre jednu časť a iné pre druhú časť výroku.
Na záver žiadal zohľadniť, že v štátnej službe v ozbrojených silách odpracoval celkom
15 rokov a vždy bol čestným, statočným a disciplinovaným vojakom.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Uviedol, že o dočasnom vyčlenení profesionálneho vojaka a jeho ukončení rozhoduje podľa
§ 60 ods. 1 písm. c/ a § 60 ods. 2 písm. a/ zákona minister, pričom zákon nestanovuje
podmienky či dôvody, na základe ktorých má minister rozhodovať a teda je iba v právomoci
ministra, na základe akých dôvodov, prípadne bez udania dôvodu, rozhodne o skončení
dočasného vyčlenenia profesionálneho vojaka. Pretože v prípade žalobcu došlo personálnym
rozkazom k skončeniu jeho dočasného vyčlenenia, muselo byť týmto rozkazom zároveň
rozhodnuté aj o jeho ďalšom postavení a preto bol žalobca daný do podriadenosti náčelníka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správne konanie bolo vedené len formálne,
bez akéhokoľvek uplatnenia a rešpektovania jeho práv s poukazom na to, že začatie
správneho konania spolu s výzvou na predloženie návrhov a pripomienok podľa § 18 ods. 3
a § 33 ods. 2 SP na základe listu ministra č. VS100-815/2006 zo dňa 26.7.2006 adresovaného
žalobcovi mali len formálny charakter vzhľadom na znenie § 81 zákona a vzhľadom
na skutočnosť, že jediným podkladom a dôvodom pre rozhodnutie v zmysle § 60 ods. 2
písm. a/ zákona o skončení dočasného vyčlenenia je len samotné rozhodnutie ako výkon
právomoci ministra ako vedúceho hlavného služobného úradu pre štátnu službu
profesionálnych vojakov. Tvrdenie žalobcu, že nemal dostatočný čas na prípravu vyjadrenia
sa k začatiu správneho konania a na uplatnenia práva na právne zastúpenie, považoval
vzhľadom na charakter a podmienky vydania rozhodnutia za bezpredmetné. Lehotu
na vyjadrenie poskytnutú žalobcovi považoval za primeranú, pretože bez ohľadu na obsah
a rozsah vyjadrenia žalobcu by to záver ministra neovplyvnilo. Podľa jeho názoru uvedený
personálny rozkaz je možné považovať za osobitný druh rozhodnutia, na ktorého vydanie
sa v zmysle § 81 zákona vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, ale zároveň je
i vyjadrením vzťahu nadriadenosti a podriadenosti medzi žalobcom a ministrom.
Za nedôvodnú považoval žalovaný i námietku žalobcu, že minister konal nad rámec
platného zákona, keď si prisvojil oprávnenie konať aj o premiestnení žalobcu, pretože
samotné skončenie dočasného vyčlenenia má automaticky vždy za nevyhnutný následok
zmenu miesta výkonu štátnej služby z jednej organizačnej zložky do subjektu podľa § 60
ods. 1 a 2 zákona. Uviedol, že text v personálnom rozkaze „podľa § 57 ods. 1 zákona 1.
augusta 2006 premiestňujem...“ má len deklaratórny charakter, keď minister určil, že žalobca
bude v podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl a aj napriek výslovnému
uvedeniu slova „premiestnenie“ a „§57 ods. 1 zákona“ fakticky nešlo o premiestnenie
ale len o danie žalobcu do veliteľskej podradenosti konkrétneho orgánu ozbrojených síl
Slovenskej republiky.
Žalovaný trval na tom, že personálny rozkaz ministra bol vydaný v súlade so zákonom
a obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Skutočnosť, že v pôvodnom
znení personálneho rozkazu bolo uvedené nesprávne zákonné ustanovenie na tom nič nemení,
pretože išlo o chybu v písaní v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorej opravou
nedošlo k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia, ani k zmene právnej situácie žalobcu
založenej rozhodnutím.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že v odvolacom konaní nebola ustanovená žiadna
komisia, žalovaný uviedol, že minister zriadil osobitnú rozkladovú komisiu, ktorá rozklad
žalobcu prerokovala a pripomenul, že povinnosť oznámiť účastníkovi zriadenie takejto
komisie a jej zloženie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,
že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť, správne rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj
z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný dňa 26.7.2006 začal správne konanie
vo veci ukončenia dočasného vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh organizačných zložiek
Vojenského spravodajstva a jeho premiestnenia. Oznámenie o začatí tohto správneho konania
č. p. VS100-815/2006 zo dňa 26.7.2006 bolo dňa 31.7.2006 doručené žalobcovi s výzvou
na predloženie doplňujúcich návrhov a pripomienok do 14. hodiny toho istého dňa.
Minister obrany personálnym rozkazom č. V- 40 zo dňa 31.7.2006 podľa § 60 ods. 1
písm. c/ zákona dňom 31.7.2006 rozhodol o ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu
na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva dňom 31.7.2006 a o jeho
premiestnení do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej
republiky podľa § 57 ods. 1 zákona. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že ukončenie
vyčlenenia a následné premiestnenie sa vykonáva na základe návrhu povereného zástupcu
riaditeľa vojenského obranného spravodajstva.
Dňa 3.8.2006 predložil žalobca žalovanému návrhy a pripomienky k začatému
správnemu konaniu, na ktoré žalovaný neprihliadol s odôvodnením, že boli podané po ním
určenej lehote.
Dňa 5.9.2006 bolo žalobcovi spolu s rozhodnutím o rozklade doručené pracovníkom
Vojenského obranného spravodajstva upovedomenie o oprave chyby v písomnom vyhotovení
rozhodnutia, v zmysle ktorého tento pracovník (správny orgán) vykonal opravu chyby
spočívajúcu v nesprávnom označení zákonného ustanovenia (§ 60 ods. 1 písm. c/ namiesto
§ 60 ods. 2 písm. a/ zákona) výmenou rozhodnutia.
Na základe podaného rozkladu žalobcu zo dňa 14.8.2006 rozhodol minister
rozhodnutím č. p. VS100-955-8/2006 zo dňa 4.9.2006 tak, že rozklad zamietol a personálny
rozkaz č. V-40 zo dňa 31.7.2006 potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že k ukončeniu vyčlenenia a následnému premiestneniu do podriadenosti náčelníka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky došlo v záujme služobného úradu
na základe návrhu povereného zástupcu riaditeľa vojenského obranného spravodajstva a tiež,
že personálny rozkaz musí rešpektovať vzťah nadriadenosti a podriadenosti a povinnosť
profesionálneho vojaka vykonávať štátnu službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb
služobného úradu.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia nebola funkcia riaditeľa vojenského obranného
spravodajstva od 17.7.2006 obsadená a preto jeho práva a povinnosti vrátane postavenia
vedúceho služobného úradu prešli na zástupcu riaditeľa, avšak z dôvodu jeho neprítomnosti
trvajúcej viac ako 30 dní vedúci hlavného služobného úradu podľa § 56 zákona poveril
personálnym rozkazom iného profesionálneho vojaka zastupovaním neprítomného riaditeľa
vojenského obranného spravodajstva. Obsahuje tiež stanovisko, že napadnutý personálny
rozkaz obsahuje všetky zákonné náležitosti a je z neho zrejmé, na základe akých skutočností
a právnych okolností bolo rozhodnuté a že neboli porušené práva žalobcu, ktorý mal právo
vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia a nebolo mu bránené v uplatnení práva na právne
zastupovanie.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. v znení platnom do 30.6.2007 vedúcim
služobného úradu, ktorým je
a) ministerstvo, je minister,
b) organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. a), je veliteľ alebo
náčelník (ďalej len „veliteľ“) organizačnej zložky,
c) Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky, je náčelník Vojenskej kancelárie
prezidenta Slovenskej republiky,
d) hlavná vojenská prokuratúra, je hlavný vojenský prokurátor,
e) vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor,
f) vojenská obvodná prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor,
g) vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu,
h) vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu,
i) organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ vojenského obranného
spravodajstva a riaditeľ vojenskej spravodajskej služby,
j) Vojenská polícia, je riaditeľ Vojenskej polície,
k) Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika, je veliteľ Národnej akadémie obrany
maršala Andreja Hadika.
Podľa § 57 ods. 1 zákona profesionálnemu vojakovi možno, ak je to v záujme
služobného úradu, zmeniť miesto výkonu štátnej služby (ďalej len „premiestnenie“).
Profesionálneho vojaka premiestňuje vedúci služobného úradu (ods. 6).
Podľa § 60 zákona profesionálneho vojaka možno dočasne vyčleniť na plnenie
úloh
a) ministerstva,
b) úradov a zariadení ministerstva,
c) organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície,
d) vojenskej prokuratúry,
e) vojenského súdu,
f) rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti ministerstva,
g) inej právnickej osoby na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej
samosprávy alebo iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky podľa
osobitných predpisov. 21) (ods. 1)
Podľa § 60 ods. 2 písm. a/ zákona minister rozhoduje o dočasnom vyčlenení
profesionálneho vojaka a o skončení jeho dočasného vyčlenenia na ministerstvo, jeho
úrady a zariadenia, na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva,
Vojenskej polície, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti
ministerstva.
Podľa § 81 zákona na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho
vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb
a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (ods. 1)
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby
pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (ods. 2).
Podľa § 33 ods. 1,2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má
právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania
a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 47 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1).
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2).
Vychádzajúc z ustanovenia § 81 zákona prikazujúceho v predmetnej veci použitie
konkrétneho procesného predpisu – Správneho poriadku, bolo povinnosťou dotknutých
správnych orgánov príslušné zákonné ustanovenia tejto zákonnej úpravy dôsledne aplikovať
a v procese rozhodovania podľa nich postupovať. Žalovaný a ani služobný orgán prvého
stupňa sa však nimi a ani niektorými relevantnými ustanoveniami zákona č. 346/2005
Z. z. podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne neriadili.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,
ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti
a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,
ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 a 3 OSP).
Napriek tomu, že žalobcovi bolo dňa 31.7.2006 riadne oznámené začatie správneho
konania o ukončení vyčlenenia na plnenie úloh organizačných zložiek VOS a jeho
premiestnení, je nepochybné, že lehotu poskytnutú mu na prípadné doplňujúce návrhy alebo
pripomienky nemožno (aj s prihliadnutím na to, že správne konanie začalo už 26.7.2006)
považovať za primeranú, v dôsledku čoho je dôvodné konštatovať, že žalobca nemohol
plnohodnotne realizovať svoje právo na zvolenie si právneho zástupcu, nebolo mu umožnené
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom správny orgán podľa tvrdenia žalobcu
nereagoval na uplatnenie jeho práv v konaní v rámci personálneho pohovoru (ktorého záznam
sa však v predloženom spise žalovaného nenachádza) a z tohto hľadiska sa postup dotknutého
správneho orgánu javí ako účelový zámerne brániaci žalobcovi v účinnom uplatnení jeho práv
ako účastníka konania a to aj s ohľadom na povinnosť žalovaného zakotvenú v § 33 ods. 2 SP
a na skutočnosť, že žalobca predložil pripomienky a návrhy k začatému správnemu konaniu
dňa 3.8.2006, na ktoré žalovaný neprihliadol a považoval ich „vzhľadom na oznámenie
o začatí správneho konania a na vydanie rozhodnutia za irelevantné“.
V tejto súvislosti tiež nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že žalobcovi v deň
oznámenia začatia správneho konania bol následne doručený pôvodný personálny rozkaz
z 31.7.2006 vo svojom výroku odkazoval na ustanovenie § 60 ods. 1 písm. c/ zákona,
čo dodatočne správny orgán označil za chybu v písaní ktorú odstránil neskoršou výmenou
za iný personálny rozkaz s tým istým dátumom vydania s uvedením správneho ustanovenia
§ 60 ods. 2 písm. a/ zákona, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 4.9.2006 už zároveň
aj s rozhodnutím o rozklade.
Je nesporné, že opravu chyby v rozhodnutí vykoná v zmysle § 47 ods. 6 Správneho
poriadku správny orgán, ktorý rozhodnutie obsahujúce chybu vydal. V danom prípade
vychádzajúc z obsahu upovedomenia zo dňa 4.9.2006 opravu chyby výmenou rozhodnutia
vykonal pracovník VOS p. M., ktorému zrejme takáto právomoc neprislúcha. Okrem toho
odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením, že pozmenením zákonného ustanovenia
upravujúceho právomoc dotknutého správneho orgánu ide o jednoduchú opravu zrejmej
nesprávnosti, za ktorú je možné považovať len také chyby v písaní a počítaní, ku ktorým
došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti
ktorej došlo k vyhotoveniu rozhodnutia a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej
nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, pripadne
aj z iných súvislostí. V predmetnom rozhodnutí však z kontextu rozhodnutia nemožno
jednoznačne ustáliť, o aké zákonné ustanovenia sa žalovaný pri rozhodovaní oprel. Výrok
rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti
účastníkov správneho konania a preto musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť
záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. V pôvodnom personálnom
rozkaze výrok o ukončení dočasného vyčlenenia odkazoval na nesprávne zákonné
ustanovenie a z ďalšieho textu rozhodnutia vôbec nie je možné zistiť, na základe akého
ustanovenia správny orgán vlastne rozhodol.
Podľa názoru odvolacieho súdu tieto pochybenia v spojení s ďalšími vadami konania
vyplývajúcimi z nasledujúcich skutočností mali vo svojom súhrne za následok nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí.
Pozornosti odvolacieho orgánu nemalo uniknúť, že personálny rozkaz ministra obrany
č. V- 40 z 31.7.2006 obsahuje aj výrok o premiestnení žalobcu do podriadenosti náčelníka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 57 ods. 1 zákona.
Ustanovenie § 57 upravuje zmenu miesta výkonu štátnej služby a podľa odseku 6 tohto
ustanovenia profesionálneho vojaka premiestňuje vedúci služobného úradu. Postavenie
vedúceho služobného úradu mal však vo vzťahu k žalobcovi v čase rozhodovania v zmysle
§ 6 ods. 2 písm. i/ zákona riaditeľ vojenského obranného spravodajstva a riaditeľ vojenskej
spravodajskej služby, teda nie minister. Ustanovenie § 60 ods. 2 zákona zakotvuje
len právomoc ministra rozhodnúť o dočasnom vyčlenení profesionálneho vojaka a o jeho
ukončení, avšak nie i právomoc rozhodnúť zároveň o premiestnení profesionálneho vojaka.
Odvolací súd preto nepovažoval za relevantné tvrdenie žalovaného, že výrok napadnutého
personálneho rozkazu o premiestnení žalobcu do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu
ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 57 ods. 1 zákona, má „len deklaratórny
charakter“, keďže je zrejmé, že ho vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc a v tejto časti
je preto nulitné, na ktorú skutočnosť je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.
Pokiaľ žalobca namietal absenciu zákonných náležitostí rozhodnutia žalovaného
je potrebné pripomenúť, že aj rozhodnutie odvolacieho orgánu musí spĺňať formálne
a obsahové náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia
rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku, ktorú napadnuté rozhodnutie žalovaného v čase
vydania rozhodnutia a jeho doručenia nemalo.
Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnom správnom konaní služobné orgány dôsledne
nerešpektovali oprávnenia účastníka správneho konania vyplývajúce zo Správneho poriadku,
ktorého použitie zákon č. 346/2005 Z.z. vyžadoval, čo v kumulácii s ďalšími vytýkanými
formálno-procesnými pochybeniami služobných orgánov vyvolalo situáciu, v ktorej právne
postavenie žalobcu bolo neprehľadné a neisté, čo podľa názoru odvolacieho súdu
v dostatočnej miere odôvodňuje záver o nezákonnosti postupu dotknutých služobných
orgánov v predmetnej veci a nezákonnosti napadnutých rozhodnutí odôvodňujúcej
ich zrušenie.
Odvolací súd nepovažoval námietku žalobcu o nedostatku právomoci ministra
rozhodnúť o ukončení jeho dočasného vyčlenenia za dôvodnú s poukazom na ustanovenie
§ 60 ods. 2 písm. a/ zákona, v zmysle ktorého patrí rozhodovanie o dočasnom vyčlenení
profesionálneho vojaka a o skončení dočasného vyčlenenia do právomoci ministra a rovnako
nedôvodná sa ukázala námietka, že v druhostupňovom konaní nebola ustanovená rozkladová
komisia a ak bola, tak žalovaný žalobcu neoboznámil s jej zložením, keďže žalovaný
predložil súdu zápisnicu rozkladovej komisie č. VS100-955/2006 z 30.8.2006, z ktorej
vyplýva, že minister zriadil osobitnú rozkladovú komisiu i na prerokovanie rozkladu žalobcu,
pričom treba pripomenúť, že Správny poriadok vzťahujúci sa na konanie v zmysle zákona
povinnosť oznámiť účastníkovi konania zriadenie komisie a jej zloženie správnemu orgánu
neukladá.
Vzhľadom na to, že preskúmavané rozhodnutia a postup správneho orgánu neboli
v súlade so zákonom, neboli podmienky na zamietnutie žaloby a preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky postupom podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil odvolacím napadnutý
rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutia žalovaného oboch stupňov podľa § 250j ods. 2
písm. e/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 224 ods. 3 OSP v spojení
s § 246c a § 250k ods. 1 OSP, keď úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok v sume 331,94,–€ (10.000,–Sk), bez náhrady trov
právneho zastúpenia (§ 151 ods. 1,2 OSP), ktoré v stanovenej lehote neboli vyčíslené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. októbra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová