Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/254/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci

žalobcu: npor. JUDr. R., S., zastúpeného advokátom JUDr. M., B. proti žalovanému:

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VS100-955-8/2006 zo dňa 4.9.2006, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -59 zo dňa 26.8.2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -59 zo dňa 26.8.2008 mení tak, že rozhodnutie žalovaného

č. VS100-955-8/2006 zo dňa 4.9.2006 a personálny rozkaz Ministra obrany Slovenskej

republiky č. V-40 zo dňa 31.7.2006 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 331,94,–€ k rukám jeho

právneho zástupcu JUDr. M. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. VS100-955-8/2006 zo dňa 4.9.2006, ktorým

žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

– personálny rozkaz Ministra obrany Slovenskej republiky (ďalej len minister)

č. V- 40 zo dňa 31.7.2006 o ukončení dočasného vyčlenenia na plnenie úloh organizačných

zložiek Vojenského spravodajstva a o premiestnení žalobcu do podriadenosti náčelníka

Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa ustanovení zákona

č. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon).

Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade

so zákonom a preto žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku súd uviedol, že v zmysle

§ 60 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 4 ods. 1 a § 6 ods. 2 písm. a/ zákona bolo jedine

v právomoci ministra, ako vedúceho služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych

vojakov, rozhodnúť o skončení dočasného vyčlenenia a premiestnení žalobcu

do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky s tým,

že dočasné vyčlenenie i jeho skončenie majú vždy za nevyhnutný následok zmenu miesta

výkonu štátnej služby z jednej organizačnej zložky do subjektu podľa § 60 ods. 1 a 2 zákona

a teda premiestnenie žalobcu a záujem služobného úradu podľa § 57 ods. 1 zákona vyplývali

priamo z rozhodnutia ministra o ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu a tento záujem

služobného úradu podľa § 57 ods. 1 zákona je vyjadrený už vydaním samotného rozhodnutia.

Podľa názoru súdu zo strany oboch správnych orgánov nedošlo k porušeniu Správneho

poriadku, pretože v personálnom rozkaze č. V- 40 zo dňa 31.7.2006 pôvodne uvedené

nesprávne ustanovenie zákona bolo opravené a žalobcovi doručené a túto chybu možno

považovať za chybu v písaní podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, ktorým ho navrhol zrušiť spolu

s napadnutými rozhodnutia správnych orgánov a priznať mu náhradu trov konania. Súdu

vytýkal, že neskúmal oprávnenie správneho orgánu, či je príslušný podľa zákona začať

konanie a rozhodnúť o ukončení dočasného vyčlenenia k inej organizačnej zložke

ministerstva, pretože podľa zákona účinného v čase rozhodovania nemal zákonom ustanovené

postavenie vedúceho hlavného služobného úradu. Podľa jeho názoru sa malo postupovať

podľa § 6 ods. 2 písm. i/ zákona a nie podľa § 6 ods. 2 písm. a/ zákona, pretože bol vyčlenený

k inej organizačnej zložke ministerstva.

Postupu správnych orgánov vytýkal, že celé správne konanie bolo vedené len formálne

bez rešpektovania jeho práv. Poukázal najmä na postup správneho orgánu v súvislosti

s uplatnením jeho práva vyjadriť sa k začatiu správneho konania, keď sa konanie začalo

už dňa 26.7.2006, no oznámenie o začatí konania mu bolo doručené až dňa 31.7.2006

o 10.00 hod. s tým, že možnosť vyjadriť sa k nemu mal len do 14. hodiny toho istého dňa.

Podľa jeho názoru tým došlo k porušeniu čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

konkrétne v možnosti uplatnenia práva na právne zastúpenie v správnom konaní, keďže lehota

4 hodín poskytnutá na vyhľadanie si advokáta potom, čo správnemu orgánu oznámil svoj

úmysel nechať sa zastúpiť advokátom, bola nereálna. V ďalšom namietal porušenie § 32

ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že na jeho žiadosť, aby mu boli predložené

listinné, či iné podklady, na základe ktorých sa začalo a vedie správne konanie, nedostal

odpoveď.

Namietal, že minister si prisvojil oprávnenie konať i o premiestnení profesionálneho

vojaka podľa § 57 zákona, pričom podľa odseku 6 tohto ustanovenia o premiestnení

profesionálneho vojaka rozhoduje vedúci služobného úradu, ktorým bol v tom čase riaditeľ

Vojenského obranného spravodajstva. Nesúhlasil s názorom krajského súdu, že záujem

služobného úradu podľa § 57 ods. 1 zákona bol vyjadrený už vydaním samotného rozhodnutia

o skončení dočasného vyčlenenia ministrom obrany ako vedúcim služobného úradu pre štátnu

službu profesionálnych vojakov, pretože minister v čase rozhodovania nemal postavenie

vedúceho služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov; toto bolo upravené

až novelou účinnou od 1.7.2007. Poukázal na to, že rozhodnutie ministra obsahujúce

vo výroku dve rozhodnutia - každé s iným dopadom - je zmätočné a v rozpore so zákonom.

Súdu tiež vytkol, že neskúmal kto rozhoduje o opravnom prostriedku, ak v prvom stupni

rozhodoval minister. Pripomenul, že u profesionálnych vojakov sa takéto konania nikdy

nespájali do jedného a podľa jeho presvedčenia takýmto rozdielnym prístupom správneho

orgánu došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania ako aj k porušeniu základných

pravidiel v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Vážny nedostatok v postupe žalovaného v konaní o rozklade videl v tom, že mu

nebolo oznámené, či bola ustanovená rozkladová komisia, kto je jej členom a či sa predmetná

vec v takomto orgáne prejednáva.

Podľa jeho názoru tým, že nasledujúci deň potom, čo bol odvolaný z funkcie bol

zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, správny orgán

konal od počiatku účelovo, v úmysle nezákonným spôsobom ho odvolať zo zastávanej

funkcie a ukončiť jeho vyčlenenie k organizačnej zložke Vojenského spravodajstva a to

bez priznania zákonného nároku na takto vykonanú organizačnú zmenu (v zmysle § 55 ods. 2,

3 zákona) a teda obísť organizačný dôvod skončenia jeho služobného pomeru profesionálneho

vojaka a ukrátiť ho na jeho zákonných právach.

Nestotožnil sa ani so záverom krajského súdu, že vydané rozhodnutie malo všetky

náležitosti podľa § 47 SP, nakoľko podľa jeho názoru odôvodnenie nemá požadované

náležitosti a poučenie malo byť iné pre jednu časť a iné pre druhú časť výroku.

Na záver žiadal zohľadniť, že v štátnej službe v ozbrojených silách odpracoval celkom

15 rokov a vždy bol čestným, statočným a disciplinovaným vojakom.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Uviedol, že o dočasnom vyčlenení profesionálneho vojaka a jeho ukončení rozhoduje podľa

§ 60 ods. 1 písm. c/ a § 60 ods. 2 písm. a/ zákona minister, pričom zákon nestanovuje

podmienky či dôvody, na základe ktorých má minister rozhodovať a teda je iba v právomoci

ministra, na základe akých dôvodov, prípadne bez udania dôvodu, rozhodne o skončení

dočasného vyčlenenia profesionálneho vojaka. Pretože v prípade žalobcu došlo personálnym

rozkazom k skončeniu jeho dočasného vyčlenenia, muselo byť týmto rozkazom zároveň

rozhodnuté aj o jeho ďalšom postavení a preto bol žalobca daný do podriadenosti náčelníka

Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že správne konanie bolo vedené len formálne,

bez akéhokoľvek uplatnenia a rešpektovania jeho práv s poukazom na to, že začatie

správneho konania spolu s výzvou na predloženie návrhov a pripomienok podľa § 18 ods. 3

a § 33 ods. 2 SP na základe listu ministra č. VS100-815/2006 zo dňa 26.7.2006 adresovaného

žalobcovi mali len formálny charakter vzhľadom na znenie § 81 zákona a vzhľadom

na skutočnosť, že jediným podkladom a dôvodom pre rozhodnutie v zmysle § 60 ods. 2

písm. a/ zákona o skončení dočasného vyčlenenia je len samotné rozhodnutie ako výkon

právomoci ministra ako vedúceho hlavného služobného úradu pre štátnu službu

profesionálnych vojakov. Tvrdenie žalobcu, že nemal dostatočný čas na prípravu vyjadrenia

sa k začatiu správneho konania a na uplatnenia práva na právne zastúpenie, považoval

vzhľadom na charakter a podmienky vydania rozhodnutia za bezpredmetné. Lehotu

na vyjadrenie poskytnutú žalobcovi považoval za primeranú, pretože bez ohľadu na obsah

a rozsah vyjadrenia žalobcu by to záver ministra neovplyvnilo. Podľa jeho názoru uvedený

personálny rozkaz je možné považovať za osobitný druh rozhodnutia, na ktorého vydanie

sa v zmysle § 81 zákona vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, ale zároveň je

i vyjadrením vzťahu nadriadenosti a podriadenosti medzi žalobcom a ministrom.

Za nedôvodnú považoval žalovaný i námietku žalobcu, že minister konal nad rámec

platného zákona, keď si prisvojil oprávnenie konať aj o premiestnení žalobcu, pretože

samotné skončenie dočasného vyčlenenia má automaticky vždy za nevyhnutný následok

zmenu miesta výkonu štátnej služby z jednej organizačnej zložky do subjektu podľa § 60

ods. 1 a 2 zákona. Uviedol, že text v personálnom rozkaze „podľa § 57 ods. 1 zákona 1.

augusta 2006 premiestňujem...“ má len deklaratórny charakter, keď minister určil, že žalobca

bude v podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl a aj napriek výslovnému

uvedeniu slova „premiestnenie“ a „§57 ods. 1 zákona“ fakticky nešlo o premiestnenie

ale len o danie žalobcu do veliteľskej podradenosti konkrétneho orgánu ozbrojených síl

Slovenskej republiky.

Žalovaný trval na tom, že personálny rozkaz ministra bol vydaný v súlade so zákonom

a obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Skutočnosť, že v pôvodnom

znení personálneho rozkazu bolo uvedené nesprávne zákonné ustanovenie na tom nič nemení,

pretože išlo o chybu v písaní v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku, ktorej opravou

nedošlo k zmene obsahu a zmyslu rozhodnutia, ani k zmene právnej situácie žalobcu

založenej rozhodnutím.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že v odvolacom konaní nebola ustanovená žiadna

komisia, žalovaný uviedol, že minister zriadil osobitnú rozkladovú komisiu, ktorá rozklad

žalobcu prerokovala a pripomenul, že povinnosť oznámiť účastníkovi zriadenie takejto

komisie a jej zloženie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,

že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť, správne rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu ako aj

z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný dňa 26.7.2006 začal správne konanie

vo veci ukončenia dočasného vyčlenenia žalobcu na plnenie úloh organizačných zložiek

Vojenského spravodajstva a jeho premiestnenia. Oznámenie o začatí tohto správneho konania

č. p. VS100-815/2006 zo dňa 26.7.2006 bolo dňa 31.7.2006 doručené žalobcovi s výzvou

na predloženie doplňujúcich návrhov a pripomienok do 14. hodiny toho istého dňa.

Minister obrany personálnym rozkazom č. V- 40 zo dňa 31.7.2006 podľa § 60 ods. 1

písm. c/ zákona dňom 31.7.2006 rozhodol o ukončení dočasného vyčlenenia žalobcu

na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva dňom 31.7.2006 a o jeho

premiestnení do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej

republiky podľa § 57 ods. 1 zákona. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že ukončenie

vyčlenenia a následné premiestnenie sa vykonáva na základe návrhu povereného zástupcu

riaditeľa vojenského obranného spravodajstva.

Dňa 3.8.2006 predložil žalobca žalovanému návrhy a pripomienky k začatému

správnemu konaniu, na ktoré žalovaný neprihliadol s odôvodnením, že boli podané po ním

určenej lehote.

Dňa 5.9.2006 bolo žalobcovi spolu s rozhodnutím o rozklade doručené pracovníkom

Vojenského obranného spravodajstva upovedomenie o oprave chyby v písomnom vyhotovení

rozhodnutia, v zmysle ktorého tento pracovník (správny orgán) vykonal opravu chyby

spočívajúcu v nesprávnom označení zákonného ustanovenia (§ 60 ods. 1 písm. c/ namiesto

§ 60 ods. 2 písm. a/ zákona) výmenou rozhodnutia.

Na základe podaného rozkladu žalobcu zo dňa 14.8.2006 rozhodol minister

rozhodnutím č. p. VS100-955-8/2006 zo dňa 4.9.2006 tak, že rozklad zamietol a personálny

rozkaz č. V-40 zo dňa 31.7.2006 potvrdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,

že k ukončeniu vyčlenenia a následnému premiestneniu do podriadenosti náčelníka

Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky došlo v záujme služobného úradu

na základe návrhu povereného zástupcu riaditeľa vojenského obranného spravodajstva a tiež,

že personálny rozkaz musí rešpektovať vzťah nadriadenosti a podriadenosti a povinnosť

profesionálneho vojaka vykonávať štátnu službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb

služobného úradu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia nebola funkcia riaditeľa vojenského obranného

spravodajstva od 17.7.2006 obsadená a preto jeho práva a povinnosti vrátane postavenia

vedúceho služobného úradu prešli na zástupcu riaditeľa, avšak z dôvodu jeho neprítomnosti

trvajúcej viac ako 30 dní vedúci hlavného služobného úradu podľa § 56 zákona poveril

personálnym rozkazom iného profesionálneho vojaka zastupovaním neprítomného riaditeľa

vojenského obranného spravodajstva. Obsahuje tiež stanovisko, že napadnutý personálny

rozkaz obsahuje všetky zákonné náležitosti a je z neho zrejmé, na základe akých skutočností

a právnych okolností bolo rozhodnuté a že neboli porušené práva žalobcu, ktorý mal právo

vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia a nebolo mu bránené v uplatnení práva na právne

zastupovanie.

Podľa v znení platnom do 30.6.2007 vedúcim

služobného úradu, ktorým je

a) ministerstvo, je minister,

b) organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. a), je veliteľ alebo

náčelník (ďalej len „veliteľ“) organizačnej zložky,

c) Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky, je náčelník Vojenskej kancelárie

prezidenta Slovenskej republiky,

d) hlavná vojenská prokuratúra, je hlavný vojenský prokurátor,

e) vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor,

f) vojenská obvodná prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor,

g) vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu,

h) vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu,

i) organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ vojenského obranného

spravodajstva a riaditeľ vojenskej spravodajskej služby,

j) Vojenská polícia, je riaditeľ Vojenskej polície,

k) Národná akadémia obrany maršala Andreja Hadika, je veliteľ Národnej akadémie obrany

maršala Andreja Hadika.

Podľa § 57 ods. 1 zákona profesionálnemu vojakovi možno, ak je to v záujme

služobného úradu, zmeniť miesto výkonu štátnej služby (ďalej len „premiestnenie“).

Profesionálneho vojaka premiestňuje vedúci služobného úradu (ods. 6).

Podľa § 60 zákona profesionálneho vojaka možno dočasne vyčleniť na plnenie

úloh

a) ministerstva,

b) úradov a zariadení ministerstva,

c) organizačných zložiek Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície,

d) vojenskej prokuratúry,

e) vojenského súdu,

f) rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti ministerstva,

g) inej právnickej osoby na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej

samosprávy alebo iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky podľa

osobitných predpisov. 21) (ods. 1)

Podľa § 60 ods. 2 písm. a/ zákona minister rozhoduje o dočasnom vyčlenení

profesionálneho vojaka a o skončení jeho dočasného vyčlenenia na ministerstvo, jeho

úrady a zariadenia, na plnenie úloh organizačných zložiek Vojenského spravodajstva,

Vojenskej polície, rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v pôsobnosti

ministerstva.

Podľa § 81 zákona na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho

vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok) správne

orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné

chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb

a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (ods. 1)

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným

osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby

pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (ods. 2).

Podľa § 33 ods. 1,2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má

právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom

pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania

a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho

podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 47 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom

konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1).

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2).

Vychádzajúc z ustanovenia § 81 zákona prikazujúceho v predmetnej veci použitie

konkrétneho procesného predpisu – Správneho poriadku, bolo povinnosťou dotknutých

správnych orgánov príslušné zákonné ustanovenia tejto zákonnej úpravy dôsledne aplikovať

a v procese rozhodovania podľa nich postupovať. Žalovaný a ani služobný orgán prvého

stupňa sa však nimi a ani niektorými relevantnými ustanoveniami

Z. z. podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne neriadili.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti

a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,

ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( a ).

Napriek tomu, že žalobcovi bolo dňa 31.7.2006 riadne oznámené začatie správneho

konania o ukončení vyčlenenia na plnenie úloh organizačných zložiek VOS a jeho

premiestnení, je nepochybné, že lehotu poskytnutú mu na prípadné doplňujúce návrhy alebo

pripomienky nemožno (aj s prihliadnutím na to, že správne konanie začalo už 26.7.2006)

považovať za primeranú, v dôsledku čoho je dôvodné konštatovať, že žalobca nemohol

plnohodnotne realizovať svoje právo na zvolenie si právneho zástupcu, nebolo mu umožnené

vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom správny orgán podľa tvrdenia žalobcu

nereagoval na uplatnenie jeho práv v konaní v rámci personálneho pohovoru (ktorého záznam

sa však v predloženom spise žalovaného nenachádza) a z tohto hľadiska sa postup dotknutého

správneho orgánu javí ako účelový zámerne brániaci žalobcovi v účinnom uplatnení jeho práv

ako účastníka konania a to aj s ohľadom na povinnosť žalovaného zakotvenú v § 33 ods. 2 SP

a na skutočnosť, že žalobca predložil pripomienky a návrhy k začatému správnemu konaniu

dňa 3.8.2006, na ktoré žalovaný neprihliadol a považoval ich „vzhľadom na oznámenie

o začatí správneho konania a na vydanie rozhodnutia za irelevantné“.

V tejto súvislosti tiež nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že žalobcovi v deň

oznámenia začatia správneho konania bol následne doručený pôvodný personálny rozkaz

z 31.7.2006 vo svojom výroku odkazoval na ustanovenie § 60 ods. 1 písm. c/ zákona,

čo dodatočne správny orgán označil za chybu v písaní ktorú odstránil neskoršou výmenou

za iný personálny rozkaz s tým istým dátumom vydania s uvedením správneho ustanovenia

§ 60 ods. 2 písm. a/ zákona, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 4.9.2006 už zároveň

aj s rozhodnutím o rozklade.

Je nesporné, že opravu chyby v rozhodnutí vykoná v zmysle § 47 ods. 6 Správneho

poriadku správny orgán, ktorý rozhodnutie obsahujúce chybu vydal. V danom prípade

vychádzajúc z obsahu upovedomenia zo dňa 4.9.2006 opravu chyby výmenou rozhodnutia

vykonal pracovník VOS p. M., ktorému zrejme takáto právomoc neprislúcha. Okrem toho

odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením, že pozmenením zákonného ustanovenia

upravujúceho právomoc dotknutého správneho orgánu ide o jednoduchú opravu zrejmej

nesprávnosti, za ktorú je možné považovať len také chyby v písaní a počítaní, ku ktorým

došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti

ktorej došlo k vyhotoveniu rozhodnutia a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej

nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, pripadne

aj z iných súvislostí. V predmetnom rozhodnutí však z kontextu rozhodnutia nemožno

jednoznačne ustáliť, o aké zákonné ustanovenia sa žalovaný pri rozhodovaní oprel. Výrok

rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti

účastníkov správneho konania a preto musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť

záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. V pôvodnom personálnom

rozkaze výrok o ukončení dočasného vyčlenenia odkazoval na nesprávne zákonné

ustanovenie a z ďalšieho textu rozhodnutia vôbec nie je možné zistiť, na základe akého

ustanovenia správny orgán vlastne rozhodol.

Podľa názoru odvolacieho súdu tieto pochybenia v spojení s ďalšími vadami konania

vyplývajúcimi z nasledujúcich skutočností mali vo svojom súhrne za následok nezákonnosť

napadnutých rozhodnutí.

Pozornosti odvolacieho orgánu nemalo uniknúť, že personálny rozkaz ministra obrany

č. V- 40 z 31.7.2006 obsahuje aj výrok o premiestnení žalobcu do podriadenosti náčelníka

Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 57 ods. 1 zákona.

Ustanovenie § 57 upravuje zmenu miesta výkonu štátnej služby a podľa odseku 6 tohto

ustanovenia profesionálneho vojaka premiestňuje vedúci služobného úradu. Postavenie

vedúceho služobného úradu mal však vo vzťahu k žalobcovi v čase rozhodovania v zmysle

§ 6 ods. 2 písm. i/ zákona riaditeľ vojenského obranného spravodajstva a riaditeľ vojenskej

spravodajskej služby, teda nie minister. Ustanovenie § 60 ods. 2 zákona zakotvuje

len právomoc ministra rozhodnúť o dočasnom vyčlenení profesionálneho vojaka a o jeho

ukončení, avšak nie i právomoc rozhodnúť zároveň o premiestnení profesionálneho vojaka.

Odvolací súd preto nepovažoval za relevantné tvrdenie žalovaného, že výrok napadnutého

personálneho rozkazu o premiestnení žalobcu do podriadenosti náčelníka Generálneho štábu

ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 57 ods. 1 zákona, má „len deklaratórny

charakter“, keďže je zrejmé, že ho vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc a v tejto časti

je preto nulitné, na ktorú skutočnosť je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ žalobca namietal absenciu zákonných náležitostí rozhodnutia žalovaného

je potrebné pripomenúť, že aj rozhodnutie odvolacieho orgánu musí spĺňať formálne

a obsahové náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia

rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku, ktorú napadnuté rozhodnutie žalovaného v čase

vydania rozhodnutia a jeho doručenia nemalo.

Z uvedeného je zrejmé, že v predmetnom správnom konaní služobné orgány dôsledne

nerešpektovali oprávnenia účastníka správneho konania vyplývajúce zo Správneho poriadku,

ktorého použitie vyžadoval, čo v kumulácii s ďalšími vytýkanými

formálno-procesnými pochybeniami služobných orgánov vyvolalo situáciu, v ktorej právne

postavenie žalobcu bolo neprehľadné a neisté, čo podľa názoru odvolacieho súdu

v dostatočnej miere odôvodňuje záver o nezákonnosti postupu dotknutých služobných

orgánov v predmetnej veci a nezákonnosti napadnutých rozhodnutí odôvodňujúcej

ich zrušenie.

Odvolací súd nepovažoval námietku žalobcu o nedostatku právomoci ministra

rozhodnúť o ukončení jeho dočasného vyčlenenia za dôvodnú s poukazom na ustanovenie

§ 60 ods. 2 písm. a/ zákona, v zmysle ktorého patrí rozhodovanie o dočasnom vyčlenení

profesionálneho vojaka a o skončení dočasného vyčlenenia do právomoci ministra a rovnako

nedôvodná sa ukázala námietka, že v druhostupňovom konaní nebola ustanovená rozkladová

komisia a ak bola, tak žalovaný žalobcu neoboznámil s jej zložením, keďže žalovaný

predložil súdu zápisnicu rozkladovej komisie č. VS100-955/2006 z 30.8.2006, z ktorej

vyplýva, že minister zriadil osobitnú rozkladovú komisiu i na prerokovanie rozkladu žalobcu,

pričom treba pripomenúť, že Správny poriadok vzťahujúci sa na konanie v zmysle zákona

povinnosť oznámiť účastníkovi konania zriadenie komisie a jej zloženie správnemu orgánu

neukladá.

Vzhľadom na to, že preskúmavané rozhodnutia a postup správneho orgánu neboli

v súlade so zákonom, neboli podmienky na zamietnutie žaloby a preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky postupom podľa zmenil odvolacím napadnutý

rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutia žalovaného oboch stupňov podľa § 250j ods. 2

písm. e/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z v spojení

s a , keď úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov

konania za zaplatený súdny poplatok v sume 331,94,–€ (10.000,–Sk), bez náhrady trov

právneho zastúpenia (, ), ktoré v stanovenej lehote neboli vyčíslené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. októbra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová