Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-124-2020.pdf
PDF · 113.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/124/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky G. D., rod. W., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom W. D. E. XXX proti manželovi G. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k mal. dieťaťu L. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. D. E. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Starej Ľubovni, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania G. D., rod. W., nar. XX.X.XXXX a G. D., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Pečovská Nová Ves, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Maloleté dieťa L. D., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky G. D., ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec mal. dieťaťa G. D. je povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa L. D. mesačne sumou 30,- eur, ktorú výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa G. D., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2020 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, mal. syna L. zveril do jej výchovy, otca zaviazal platením výživného v sume 100,- eur mesačne, styk s dieťaťom navrhla neupravovať.
Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX a je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Pečovská Nová Ves. Z manželstva sa narodil syn L. D. dňa XX.XX.XXXX. Obaja sú slovenskí štátni príslušníci, u obidvoch sa jedná o prvé manželstvo. Ako manželia nikdy nemali spoločné bydlisko. Manželstvo s odporcom uzatvárala z lásky. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, bez vážnejších komplikácii, avšak neskôr začali problémy. Manžel začal čím viac popíjať. Po narodení dieťaťa sa to vôbec nezmenilo. Aj naďalej popíjal držalo ho to aj dva týždne, nechodil do práce, pretože pil. Snažila sa mu dohovárať ale nepomohlo to. Liečil sa aj viackrát na psychiatrickom oddelení v Prešove, ale tiež to nepomohlo . Po uzavretí manželstva nemali vlastné bývanie a bývali najprv u jej rodičov, neskôr sa presťahovali ku svokrovcom. Situácia v manželstve bola stále rovnaká. Alkohol, krik, konflikty a pod. Manžel sa začal voči nej správať majetnícky, chcel aby bývali sami. V záujme udržania rodiny súhlasila a presťahovali sa do nájomného bytu. Avšak ani po tom kroku nedošlo k zmene, skôr to bolo ešte horšie. Manžel čoraz viac holdoval alkoholu a keď prišiel domov opitý, tak bol veľmi hlučný, agresívny, a aj polícia bola častokrát u nás. Kvôli tomu aj stratil robotu a neprispieval na
domácnosť a v mesiaci júl 2017 so synom opustila spoločnú domácnosť. Odišla k rodičom, kde býva doteraz. Dňa 23.03.2018 podala na súd Stará Ľubovňa návrh na rozvod, lebo sa to už nedalo vydržať, avšak 2.10.2019 to stiahla, lebo manžel sľuboval, že sa polepší, že pôjde na liečenie atď. Liečil sa na psychiatrickom oddelení v Prešove cca 2mesiace, potom začal pracovať ale nie na dlho. Po istom čase začal zas a ešte horšie piť. Pil aj tri týždne nemal vôbec záujem o rodinu stále len sa vyhrážal pýtal si peniaze na alkohol . Takto sa už ďalej žiť nedá a nie je to dobrý príklad pre syna. Chce pre dieťa vytvoriť pokojné rodinné prostredie, aby zabezpečila jeho zdravý vývoj nielen po fyzickej stránke ale aj po psychickej. Ich intímny život neexistuje. Jej city voči manželovi sa úplne zmenili a z lásky ostala len ľútosť. Pracuje ako predavačka kde jej mesačný príjem činí cca 450 eur. Zo svojho príjmu hradí nájom vo výške 70 eur mesačne, internet 5 eur mesačne, telefón 15 eur mesačne, poistku vo výške 30 eur mesačne, škola pre dieťa 20 eur, mesačne, oblečenie 50 eur mesačne. Vzhľadom na oprávnené potreby mal. L. považuje za primerané výživné vo výške100,- eur. Styk otca s maloletým dieťaťom nežiada upraviť.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/92/2017 zo dňa 7.9.2017 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Tento následne splnomocnil na zastupovanie ÚPSVaR Stará Ľubovňa.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky vyzval, aby sa k návrhu vyjadril.
4. Manžel navrhovateľky doručované písomnosti súdu nepreberal, prvé písomnosti prevzala navrhovateľka ako splnomocnená osoba. Súd mu preto následne doručoval prostredníctvom Obce Čirč, ktorá však súd dňa 8.4.2021 písomne informovala, že odporca má v obci trvalý pobyt, avšak sa v obci už dlhší čas nezdržiava. Tiež doručoval prostredníctvom ORPZ Stará Ľubovňa a žiadal o vypátranie pobytu menovaného. Dňa 30.4.2021 bola súdu doručená správa, že uvedená osoba sa dlhodobo zdržiava na adrese Červenica pri Sabinove, kde by mal bývať s manželkou. Tieto tvrdenia však vyvrátila navrhovateľka- manželka, ktorá uviedla, že spolu dlhodobo nežijú. Na základe ďalšieho šetrenia prostredníctvom polície bolo dňa 7.7.2021 súdu oznámené, že odporca by sa mal zdržiavať na chate u svojho známeho v obci Olejníkov, časť Majdan, okres Sabinov. Uvedené vyplýva aj zo správy Obce Čirč z 24.11.2021, ktorá uviedla, že odporca údajne žije v rómskej osade v Olejníkove pri Sabinove. Ďalej bolo súdu oznámené, že pracoval aj v Nemecku, kde však už nepracuje a pohybuje sa v okolí mesta Lipany a v priľahlých obciach, kde žije ako bezdomovec, v nadmernom množstve požíva alkoholické nápoje a stretáva sa s ľuďmi rovnakého typu. Vzhľadom na uvedené súd doručoval odporcovi všetky písomnosti podľa § 116 ods. 2 CSP, taktiež opakovane doručoval odporcovi vz. 63, poučenie, návrh na vyjadrenie spolu s termínom pojednávania, aj na adresu uvedenú v REGOB, ďalej prostredníctvom obce Čirč, Obce Olejníkov a prostredníctvom polície. Dňa 29.11.2021 Obec Olejníkov súdu oznámila, že odporca si doručovanú zásielku prevzal dňa 22.11.2021, následne aj ORPZ v Prešove súdu dňa 7.1.2022 súdu oznámilo, že tiež bolo vykonané doručenie zásielky pre odporcu - G. D. do vlastných rúk dňa 31.12.2021.
5. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že odporcovi bol riadne doručený návrh na rozvod za účelom vyjadrenia sa k nemu, ako aj ďalšie písomnosti spolu s termínom pojednávania na deň 18.1.2022. Napriek tomu sa odporca k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril, nezdokladoval svoje príjmy a výdaje, ani neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Súd poznamenáva, že návrh bol na súd podaný 13.10.2020, následne po výzve súdu spresnený 3.11.2020, súdny poplatok zaplatený 29.12.2020 a následne od realizovania prvotných úkonov súdu v januári 2021 odporca sa vyhýbal preberaniu súdnych zásielok do konca roka 2021.Súd preto vo veci pojednával v jeho neprítomnosti s poukazom na ust. § 180 CSP a 33 CMP.
6. Na pojednávaní dňa 18.1.2022 navrhovateľka na podanom návrhu trvala a uviedla, že manželstvo uzatvárali XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádza jedno dieťa, a to syn L., nar. XX.X.XXXX. Dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná citová náklonnosť medzi nimi. Manželstvo zo začiatku bolo v poriadku, usporiadané a harmonické. Je pravdou, že aj vtedy si manžel vypil, avšak pracoval a staral sa, neboli vážnejšie problémy. Zlom nastal v podstate po narodení syna, kedy začal manžel viac popíjať, stávalo sa, že nechodil do práce aj týždeň, resp. dva a holdoval alkoholu. V začiatkoch manželstva bývali pri jej rodičoch, neskôr sme sa presťahovali k svokrovcom. Dôvodom presťahovania sa bolo to,
že manželovi bývanie u jej rodičov nevyhovovalo. Neskôr sa presťahovali znova do podnájmu v Obci Čirč, avšak situácia sa nezlepšila a práve naopak, manžel v podstate už len pil, o nič sa nestaral, bol maximálne nezodpovedný, čo vyústilo do toho, že zo spoločnej domácnosti so synom odišla naspäť k svojim rodičom cca v roku 2018. Spolu teda ako manželia nežijú, ani spoločne nehospodária 3 roky spätne. Manžel sa dlhodobo o rodinu nezaujíma, ozve sa maximálne cca jedenkrát do mesiaca, aj to len telefonicky, a to len za účelom, že pýta od nej peniaze a zároveň pri tej príležitosti sa opýta na syna. Nemá vedomosť o tom, kde by mohol manžel pracovať, resp. či vôbec pracuje. Manželstvo dlhodobo je nefunkčné. Pokiaľ ide o situáciu na jej strane, je dlhodobo práceneschopná, konkrétne od 9.2.2021. Poberá len nemocenské dávky cca v sume 300,- eur mesačne a rodinný prídavok na mal. dieťa. Dôvodom práceneschopnosti je to, že mala autonehodu, kde utrpela úraz a aktuálne čaká na operáciu krčnej chrbtice. Pokiaľ ide o mal. dieťa, syn má vek X rokov. Je žiakom X. ročníka Základnej školy v Červenici. Dieťa je zdravé. Výdaje súvisia s prirodzeným rastom a vývinom dieťaťa. Naďalej so synom žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým prispieva mesačne na chod domácnosti sumou 50,- eur. Maloletý navštevuje krúžky, a to futbalový a tanečný, s ktorým súvisia výdaje, konkrétne tanečný polročne uhrádza sumu 10,- eur a výdaj s futbalovým krúžkom nie je žiaden. Otec na výživu pre dieťa neprispieva žiadnou sumou, ani sa v podstate o neho nezaujíma. Trvá na zverení mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a pokiaľ ide o určenie výšky výživného navrhla výživné určiť v minimálnom rozsahu.
7. Kolízna opatrovníčka poukázala na správu zo dňa 12.1.2022 z prešetrenia pomerov a navrhla zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matke a pokiaľ ide o výšku výživného tak, ako to bolo prezentované matkou, túto navrhla určiť v minimálnom rozsahu, t.j. v rozsahu 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: sobášnym listom, rodným listom mal. dieťaťa, správou o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi príjmové pomery navrhovateľky na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
9. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Pečovská Nová Ves, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania manželstva sa im narodilo jedno dieťa L. dňa XX.X.XXXX. Manželstvo účastníci uzatvorili zo vzájomnej citovanej náklonnosti. Manželstvo zo začiatku bolo v poriadku, usporiadané a harmonické, aj keď aj vtedy si manžel vypil. Zlom nastal po narodení syna, kedy začal manžel viac popíjať, stávalo sa, že nechodil do práce aj dva týždne a holdoval alkoholu. Bol maximálne nezodpovedný, čo vyústilo do toho, že navrhovateľka zo spoločnej domácnosti so synom odišla naspäť k svojim rodičom cca v roku 2018. Spolu teda ako manželia nežijú, ani spoločne nehospodária 3 roky spätne. Manžel sa dlhodobo o rodinu nezaujíma.
10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodiene (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.
16. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako kvalifikovaný a nenapraviteľný. Uvedené potvrdzuje aj samotný postoj odporcu - manžela, ktorý si dlho /počas roka 2021/ nepreberal zásielky súdu, ktoré mu boli následne doručené prostredníctvom polície a Obce Olejníkov, kde teraz žije. Aj napriek doručeniu návrhu na rozvod, k tomuto sa žiadnym spôsobom nevyjadril, bez ospravedlnenia sa nezúčastnil ani pojednávania, čo možno vyhodnotiť ako veľmi ľahostajný postoj k manželskému životu. Dokazovaním bolo preukázané aj zo správy Obce Čirč /č.l. 119/ a od polície, že odporca nežije v spoločnej domácnosti s manželkou a synom ale že žije v rómskej osade Olejníkov, okres Sabinov, kde prevzal aj písomnosti súdu. Manželia teda spolu nežijú, nehospodária spolu, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Aj vzhľadom na ľahostajný postoj odporcu a stanovisko navrhovateľky nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže manželka navrhovateľa nechce zotrvať v takomto manželskom zväzku. Súd je presvedčený, že ani odporca vzhľadom na jeho pasivitu, nemá záujem o ďalšie trvanie manželstva.
17. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí vo vzájomnom odcudzení zapríčineným nadmerným požívaním alkoholu na strane odporcu.
18. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace účel, preto ho súd rozviedol.
19. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
20. Podľa § 24 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21, Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
23. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
25. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
26. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
27. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
28. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
29. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
30. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
31. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
32. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
33. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
34. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
38. Matka na pojednávaní navrhla mal. L. zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného v minimálnom rozsahu, vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané, aby niekde pracoval a mal stabilný príjem. Styk navrhla neupravovať. Kolízny opatrovník navrhol mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné vo výške minimálneho výživného.
39. Matka spolu s dieťaťom býva u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov. Na domácnosť prispieva sumou 50,- eur. Pracuje na plný úväzok v predajni H. so sídlom v Sabinove, avšak t.č. je dlhodobo práceneschopná a poberá nemocenské dávky cca v sume 300,- eur mesačne a rodinný prídavok na mal. dieťa. Dôvodom práceneschopnosti je to, že mala autonehodu, kde utrpela úraz a aktuálne čaká na operáciu krčnej chrbtice.
40. Otec s manželkou a dieťaťom dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti, zdržiava sa a býva v rómskej osade Olejníkov. Z lustrácie od Sociálnej poisťovne súd istil, že otec je zamestnaný vždy len krátkodobo, naposledy v apríli 2021, kedy pracoval 9.4.2021 do 12.4.2021 v spoloč. RIAVA CORPORATION, s.r.o., Krásno nad Kysucou a potom od 21.4.2021 do 29.4.2021 v tej istej firme. Ešte predtým pracoval od 22.1.2021 do 31.1.2021 v spoločnosti HOMI sr.o. v Zlatom a od 22.2.2021 do 14.4.2021 v spoloč. STD DONIVO a.s. vo Vranove nad Topľou s vymeriavacím základom od 178,- do 184,- eur.
41. Zo správy kolízneho opatrovníka mal. súd preukázané, že mal. je žiakom X. ročníka základnej školy. Je zdravý.
42. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode k mal. G.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.
43. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu je záujem mal. dieťaťa.
44. Súd na základe vykonaného dokazovania, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného vývinu dieťaťa, stabilitu jeho výchovného prostredia, dospel k záveru, že najlepším záujmom mal. L. je jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky.
45. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k dieťaťu na čas po rozvode v zmysle § 24 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov dieťa zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť. Ak sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
46. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. dieťaťu. Otec je pravdepodobne bez príjmu nepoberajúci žiadne dávky, jeho príjem pozostáva z občasných brigád, preto súd určil výživné v minimálnej výške t.j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo činí 29,87 eur mesačne , a toto zaokrúhlil na sumu 30,- eur. Toto výživné musí uhrádzať každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a zárobkové pomery.
47. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov.
48. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka, na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy tak, aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti Súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup “ otca dieťaťa, ktorý na jeho výživu už dlhodobo neprispieva.
51. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.
52. Matka mal. detí nežiadala úpravu styku otca s dieťaťom, preto ho súd neupravoval.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p. .
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.