Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/272/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobcu Z. T., bývajúceho v H.,

zastúpeného Mgr. J. K., advokátom so sídlom v M., proti žalovaným 1/ Mgr. K. K.,

bývajúcej vo V., 2/ F. K., bývajúcemu vo V., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 11. marca 2009 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

11. marca 2009 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 18. septembra 2007 č.k. -155

zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 54 779,-- Sk, ktorú žalobca pôvodne uplatnil

z titulu poskytnutia mimoriadneho odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Zamietnutie žaloby odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcu, ktorý

v priebehu konania nepredložil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského

uplatnenia, z ktorého by súd mohol vychádzať pri uplatnenom nároku. Z toho dôvodu mu

nemohol nárok priznať. Ďalej uviedol, že v priebehu konania sa žalobca domáhal svojho

nároku aj z titulu nemajetkovej ujmy spôsobenej mu protiprávnym konaním právnym

predchodcom žalovaných. Aj v tejto časti prvostupňový súd žalobu zamietol z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena žalobcu. Uviedol, že nárok podľa § 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka možno priznať poškodenému len v prípade, ak by zásahom došlo iba k ohrozeniu

jeho zdravia. V prípade, že tento zásah sa skutočne prejavil na zdravotnom stave

poškodeného, je potrebné pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy za vytrpenú bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia aplikovať ustanovenie ,

ktorý je vo vzťahu k normou špeciálnou. Žalobca bol

povinný preukázať nielen zásah do svojho zdravia, ale aj splnenie všetkých predpokladov pre

priznanie odškodnenia za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Z dôvodov

nepreukázania týchto skutočností žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. marca 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Odvolací súd založil

svoje rozhodnutie na tom, že žalobca sa v konečnom dôsledku domáhal zaplatenia danej sumy

ako náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Z citovaného ustanovenia a nasl. vyplýva, že sa

jedná o práva a záväzky osobnej povahy, ktoré v zmysle

zanikajú smrťou veriteľa a dlžníka. Teda zanikajú smrťou dotknutej osoby a tiež smrťou

pôvodcu zásahu. Pretože žalovaný v priebehu konania zomrel, stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania. Jeho smrťou nároky žalobcu zanikli (nemohli prejsť na dedičov

po pôvodcovi zásahu), preto malo byť konanie zastavené ešte v priebehu konania na súde

prvého stupňa. Z toho dôvodu napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1

písm.b/ zrušil a podľa konanie zastavil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Napadnuté

uznesenie navrhol zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením – odňatím možnosti konať pred súdom.

Za odňatie možnosti konať pred súdom považoval rozhodnutie o zastavení konania a postup

súdu, ktorý nesprávne vyhodnotil vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na možnosť priznať

finančnú sumu aj z iného právneho titulu. Namietal, že povinnosťou žalobcu nie je

špecifikovať právny titul, z akého sa domáha vyplatenia finančnej sumy, postačuje opísanie

skutkového stavu a predloženie dôkazov. Žalobca túto povinnosť splnil a žiadal priznať nárok

z titulu náhrady škody za poškodenie zdravia. Podaním doručeným súdu 28. novembra 2005

sa domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 78 544,-- Sk, z akéhokoľvek právneho titulu. Len

preto, že po šestnástich rokoch súd považoval za obtiažne priznať mu finančnú čiastku ako

bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že mu môže priznať finančnú sumu

ako peňažné zadosťučinenie, alebo úroky z omeškania z už vyplatenej majetkovej škody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúce proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/]

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení, preto prípustnosť dovolania je vylúčená v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia ,

So zreteľom na obsah dovolania a na zákonnú povinnosť ( )

prihliadať na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť

rozhodnutia, skúmal dovolací súd, či konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, nie

je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v K týmto vadám

prihliada dovolací súd, ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom z úradnej

povinnosti. Dovolací súd sa preto zaoberal otázkou, či nejde o prípad, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník

konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namietal vadu konania uvedenú v § 237

písm.f/ , preto dovolací súd zameral svoje skúmanie na posúdenie existencie tejto vady.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký chybný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Procesný postup odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu

a konanie zastavil má za následok vadu konania v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia,

pre ktorú dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Podľa navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba doručiť ostatným účastníkom do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Toto zákonné ustanovenie vyjadruje dispozičné oprávnenie žalobcu, ktoré mu

umožňuje meniť návrh na začatie konania. K tomuto procesnému úkonu žalobcu je však

potrebný súhlas súdu. Zmena návrhu je predovšetkým rozšírenie návrhu, čo do jeho rozsahu,

t.j. žalobca žiada viac, než požadoval v žalobe, ďalej ak žalobca žiada iné plnenie ako je

v návrhu na začatie konania (napr. namiesto vydania veci žiada peňažné plnenie, ak žiada

rovnaké plnenie avšak na základe iného skutkového stavu, než uviedol v návrhu na začatie

konania a pod.). Za zmenu návrhu na začatie konania nemožno považovať, ak žalobca

požaduje menej, než uplatnil v návrhu na začatie konania, ale je potrebné jeho úkon

považovať za čiastočné späťvzatie návrhu v zmysle O zmenu návrhu

na začatie konania nejde ani v prípade, ak žalobca na základe toho istého skutkového stavu

ako je uvedený v návrhu zmení právnu kvalifikáciu svojho nároku. Takouto zmenou právnej

kvalifikácie súd nie je viazaný, pretože posúdenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku

patrí výlučne súdu a žalobca nie je vôbec povinný svoj nárok právne kvalifikovať.

Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na tom, že žalobca zmenil svoj návrh

na začatie konania a domáhal sa svojho nároku podľa a nasl. .

Takýto záver odvolacieho súdu je podľa názoru dovolacieho súdu nesprávny.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 21. septembra 1992

domáhal proti žalovanému V. M. nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví.

Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ho 28. novembra 1990 pichol vreckovým nožíkom do

stehna. Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 2 zo dňa 13. júna 1991 bol žalovaný uznaný

vinným za úmyselné ublíženie na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví, za čo bol

odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa , . Týmto

protiprávnym konaním mu spôsobil škodu. Žalobca nevyčíslil uplatnenú škodu za bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia a žiadal ju priznať podľa lekárskeho posudku

a znaleckého posudku. Na pojednávaniach 2. decembra 1992 (č.l. 6), 18. januára 1993 (č.l.

7), 8. februára 1993 (č.l. 8), 15. novembra 1993 (č.l. 17) žiadal znalecké dokazovanie na

vyčíslenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, dal súhlas na zadováženie

jeho zdravotnej dokumentácie. Prvostupňový súd uznesením z 12. januára 1994 č.k.

-19 ustanovil na vyčíslenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

znalca MUDr. J. H., toto uznesenie zrušil uznesením z 15. júla 2003 č.k. -60

a ustanovil za znalca MUDr. J. D.. Pre pracovnú zaneprázdnenosť znalca ustanovil

uznesením z 25. septembra 2003 č.k. -64 za znalca MUDr. B. K., CSc.

Znalec vrátil uznesenie, pretože prestal vykonávať znaleckú činnosť. Pri doručovaní

uznesenia účastníkom konania súd zistil, že žalovaný zomrel X.. Po zistení právnych

nástupcov žalovaného žalobca podaním doručeným súdu 28. novembra 2005 upresnil žalobný

petit tak, že žalovaní sú povinní mu zaplatiť sumu 78 544,-- Sk, resp. u každého do výšky

prevzatého dedičstva. Túto úpravu petitu odôvodnil ustanovením § 460 Občianskeho

zákonníka a Na pojednávaní 21. novembra 2006 opäť žiadal doplniť

dokazovanie znaleckým posudkom. Na ďalšom pojednávaní 19. apríla 2007 navrhol, aby súd

priznal sumu 54 779,-- Sk ako primerané zadosťučinenie v zmysle § 13 Občianskeho

zákonníka, lebo došlo k porušeniu jeho zdravia. Podaním doručeným súdu 23. apríla 2007

požadoval zaplatenie sumy 54 779,-- Sk ako primerané zadosťučinenie. Uviedol, že nemení

svoj pôvodný návrh zo dňa 28. novembra 2005, ale len rozširuje dôvody priznania

požadovanej náhrady škody. Ďalej uviedol, že ak súd uzná za potrebné pokračovať

v znaleckom dokazovaní a ustanoví znalca na výšku náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia, žiada o oslobodenie od povinnosti zaplatiť zálohu na znalecké

dokazovanie. Prvostupňový súd potom na pojednávaní 18. septembra 2007 pripustil zmenu

návrhu žalobcu tak, že mení právny titul vyplatenia sumy 54 779,-- Sk z dovtedajšej náhrady

škody na vyplatenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch za porušenie osobnostných

práv žalobcu a žalobu zamietol. Napriek tomu, že súd prvého stupňa vyhlásil túto zmenu

právnej kvalifikácie žaloby, z písomného odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nárok

žalobcu posudzoval z oboch uplatnených nárokov, teda náhradu škody za bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2

.

Proti tomuto zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci v zamietajúcej časti týkajúcej sa nemajetkovej

ujmy a v časti náhrady škody neúplne zistený skutkový stav. Odvolanie odôvodnil tým, že súd

mal na jeho žiadosť nariadiť znalecké dokazovanie na vyčíslenie bolestného a sťaženie

spoločenského uplatnenia. Preto žiadal doplniť znalecké dokazovanie. Namietal, že súdy

svojou nečinnosťou a nesprávnym rozhodnutím porušili jeho ústavné právo na spravodlivý

súdny proces a škoda, ktorá mu bola spôsobená na zdraví, je podstatne vyššia ako ním

požadovaná suma. Pokiaľ by mu bola priznaná ako náhrada jeho nemajetkovej ujmy, spor by

bolo možné riešiť rýchlejšie a hospodárnejšie ukončiť.

Odvolací súd potom dovolaním napadnutým uznesením zo dňa 11. marca 2009 sp.zn.

rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil. Svoje rozhodnutie

založil na tom právnom závere, že predmetom konania zostal iba nárok žalobcu na zaplatenie

nemajetkovej ujmy podľa , ktorý neprechádza na dedičov.

Dovolací súd sa s týmto názorom odvolacieho súdu nestotožňuje.

Ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa od začiatku konania domáhal náhrady škody

z ublíženia na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia). Žiadal doplniť

dokazovanie znaleckým dokazovaním, čo prvostupňový súd aj akceptoval. V priebehu

konania vzhľadom na dĺžku konania a ťažkosti pri doplňovaní dokazovania znaleckým

posudkom žiadal, aby mu bola priznaná žalovaná suma ako nemajetková ujma do výšky

prevzatého dedičstva žalovanými. Prvostupňový súd síce o tejto zmene právnej kvalifikácie

(nesprávne) rozhodol na pojednávaní, ale si zrejme uvedomil chybu, ktorej sa dopustil

a v dôvodoch písomného rozhodnutia sa podrobne vysporiadal s oboma dôvodmi uplatneného

nároku. Napriek tomu, že žalobca aj v odvolaní namietal obidva dôvody zamietajúcej žaloby,

odvolací súd skonštatoval, že predmetom žaloby zostala iba nemajetková ujma podľa § 13

ods. 2 . Odvolací súd nesprávne vyhodnotil jednotlivé podania

žalobcu, keď uviedol, že žalobca okrem zmeny právnej kvalifikácie zmenil aj skutkové

okolnosti, z ktorých odvodzoval svoj nárok. Žalobca počas celého konania odvodzoval svoj

nárok z ublíženia na zdraví, ktoré mu spôsobil pôvodný žalovaný. Po smrti žalovaného

po prevzatí dedičstva vstúpili do konania žalovaní a žalobca vzhľadom na dĺžku konania

žiadal priznať nárok aj z titulu nemajetkovej ujmy do výšky prevzatého dedičstva žalovanými.

Toto jeho podanie nie je možné kvalifikovať ako zmenu návrhu (zmenu právnej kvalifikácie

a iných skutkových okolností). Odvolací súd tak nesprávne zúžil predmet odvolacieho

konania iba na nemajetkovú ujmu podľa , v podstate dospel k záveru, že už

prvostupňový súd mal konať iba o nemajetkovej ujme, pretože iba táto zostala predmetom

konania a konanie mal zastaviť.

Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne žalovaný V. M. zomrel X.. V čase jeho smrti

žalobca ešte neuviedol, že sa domáha nároku aj z titulu nemajetkovej ujmy. Svojím podaním

doručeným súdu 28. novembra 2005 iba upresnil svoj nárok voči žalovaným ako dedičom

v zmysle a Až na pojednávaní 19. apríla

2007 (č.l. 143) prvýkrát uviedol, že žiada priznať svoj nárok podľa § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Tento prejav doplnil písomným podaním doručeným súdu 23. apríla 2007 (č.l.

145). Z toho teda vyplýva, že v čase smrti pôvodného žalovaného nebol žalobcom uplatnený

nárok z titulu nemajetkovej ujmy a preto žalovaní nemohli vstúpiť do konania ako univerzálni

sukcesori. Žalobca tento nárok uplatnil voči dedičom pôvodného žalovaného, ktorí v priebehu

konania spôsobilosť byť účastníkom konania nestratili a preto pokiaľ odvolací súd konanie

zastavil nerozhodol správne.

Pretože odvolací súd zastavením konania zaťažil konanie vadou podľa § 237 písm.f/

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Povinnosťou odvolacieho súdu bude v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách

pôvodného konania a trovách dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová