Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
75d/369021.a51e86.pdf
PDF · 104.81 KB
No categories available
4Cdo/281/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 281/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. G., bývajúceho
v S., 2/ A. G., bývajúcej v S., 3/ H. L., bývajúcej v H., 4/ J. B., bývajúceho v L., 5/ M. B.,
bývajúcej v L., 6/ J. B., bývajúceho v L., 7/ A. B., bývajúcej v L., 8/ J. T., bývajúceho v L.,
9/ M. T., bývajúcej v L., 10/ Š. K., bývajúceho vo V., 11/ M. K., bývajúcej vo V., 12/ Ing. P.
P., bývajúceho v S., 13/ G. P., bývajúcej v S., 14/ O. Ž., bývajúceho v S., 15/ I. Ž.,
bývajúcej v S., 16/ Mgr. J. H., bývajúceho Č., 17/ A. H., bývajúcej v Č., proti žalovaným
1/ J. M., bývajúcemu v L., 2/ L. S., bývajúcemu v P., 3/ B. S., bývajúcej v P., 4/ P. K.,
bývajúcemu v Č., 5/ E. K., bývajúcej v Č., 6/ L. S., bývajúcemu vo F., 7/ J. S., bývajúcej vo
F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde
Kežmarok pod sp.zn. 4 C 119/2005, o dovolaní žalobcu 16/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove zo 6. mája 2009 sp.zn. 9 Co 11/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 27. septembra 2006 č.k. 4 C 119/2005-215
zamietol žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. X., X., X., X. v katastrálnom území Č.. O trovách konania rozhodol tak,
že žalobcovia 1/ až 17/ sú povinní zaplatiť žalovaným 1/ až 7/ trovy právneho zastúpenia vo
výške 663 187,-- Sk na účet právneho zástupcu žalovaných JUDr. S. B., do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným priznal
náhradu trov konania z hodnoty sporu ocenenej znaleckým posudkom Ing. J. Š., ktorý
ohodnotil nehnuteľnosť celkovou sumou 3 994 887,-- Sk. Odmenu priznal za sedem úkonov
právnej pomoci, plus režijný paušál v sume 660 800,-- Sk, ďalej náhradu cestovného
749,25 Sk a náhradu za stratu času 1 638,-- Sk.
Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením zo 6. mája 2009 sp.zn.
9 Co 11/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania tak, že
žalobcovia 1/ až 17/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne každému zo žalovaných 1/, 2/,
4/ a 6/ na účet ich právneho zástupcu JUDr. S. B. náhradu trov konania v sume po 3 266,59 €,
do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaným 3/, 5/ a 7/ náhradu trov konania
nepriznal. Žalobcov 1/ až 17/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne každému zo
žalovaných 1/, 2/, 4/ a 6/ na účet ich právneho zástupcu JUDr. S. B. náhradu trov odvolacieho
konania v sume po 72,56 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaným 3/, 5/ a 7/
náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že
žalovaní boli v konaní úspešní, preto im podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov konania. Nesúhlasil s názorom odvolateľov, že súd mal aplikovať ustanovenie § 150
O.s.p. Uviedol, že neboli splnené významné hľadiská pre aplikáciu citovaného ustanovenia
a nebol ním ani dôvod neúspechu žalovaných v konaní vedenom pod sp.zn. 4 C 111/2005.
Trovy konania vypočítal z tarifnej odmeny sporu, ktorá predstavovala zo 4/13 žiadaného
podielu sumu 1 229 196,-- Sk. Právny zástupca zastupoval iba štyroch účastníkov konania,
preto priznal náhradu trov konania iba žalovaným 1/, 2/, 4/ a 6/ v celkovej sume po
98 409,50 Sk = 3 266,59 €. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným
úspešným v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania z celkového
pomeru úspechu v odvolacom konaní 18,60 %, čo predstavovalo u každého žalovaného
1/, 2/, 4/ a 6/ sumu 72,56 €.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 16/. Uviedol, že
žalobcovia nesúhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu o náhrade trov prvostupňového
a odvolacieho konania. Namietal, že súd mal vziať do úvahy dôvody hodné osobitného
zreteľa a žalovaným 1/ až 7/ nemal priznať náhradu trov konania. Poukázal na celý priebeh
konania pred okresným súdom, ktorý sa dopustil viacerých procesných pochybení, čím
privodil záver o úspechu sporu žalovanej strane. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zmeniť tak, že žalovaným 1/, 2/, 4/ a 6/ sa nepriznáva náhrada trov prvostupňového
a odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania. Vzhľadom na povahu rozhodnutia odvolacieho súdu treba
prípustnosť dovolania proti nemu posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je
prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 237 O.s.p. a § 239 O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/]
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) za území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, odmietnutí
návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom
o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z týchto rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymedzené v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p., ako rozhodnutie, kde dovolanie nie je prípustné,
je nepochybné, že prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadné procesné vady uvedené v § 237 O.s.p. (či už to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten kto v konaní vystupoval ako
účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Existencia vyššie uvedených vád však dovolacím súdom zistená nebola a nebola
namietaná ani dovolateľom.
Dovolateľ v dovolaní neuviedol, podľa ktorého ustanovenia O.s.p. podáva dovolanie.
Z obsahu jeho dovolania však možno vyvodiť, že namieta nesprávne právne posúdenie veci,
keď oba súdy pri náhrade trov konania nemali postupovať podľa zásady úspechu § 142 ods. 1
O.s.p., ale podľa § 150 O.s.p. a brať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa. Nesprávne
právne posúdenie veci je dovolacím dôvodom iba v prípade, ak je dovolanie procesne
prípustné. Pretože dovolanie žalobcu je procesne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p.
neprípustné, nemohol sa dovolací súd zaoberať dovolacím dôvodom žalobcu.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady podľa § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1
písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v jeho napadnutom výroku preskúmal aj
vo vzťahu k ostatným žalobcom (i napriek tomu, že dovolanie nepodali), keďže (vzhľadom
na povahu veci) ich treba považovať za nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti s dovolacím konaním
nevznikli žiadne trovy. Vyjadrenie žalovaných k dovolaniu treba považovať za vyjadrenie
samotných žalovaných, keďže na zastupovanie v dovolacom konaní advokáta nesplnomocnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová