Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/117/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

žalobcu : R. M., bývajúci v P., zastúpený Mgr. M. L., advokátom v H., proti žalovaným :

1/ M. P., bývajúci v P., 2/ J. P., bývajúca v P., obaja zastúpení JUDr. Š. B., advokátom

v T., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. PN – , o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 29. mája 2007 sp. zn. ,

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava (v poradí druhým) rozsudkom z 12. apríla 2006 č.k.

Pn - -279 uložil žalovaným 1/, 2/ vypratať nehnuteľnosti dvojizbový byt č. X.

pozostávajúci z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva v P. na prvom nadzemnom poschodí

2

bytového domu súpisné č. X. na pozemkoch parcelné č. X. zastavaná plocha o výmere X. m,

2

parcelne č. X. zastavaná plocha o výmere X. m, parcelne č. X. zastavaná plocha o výmere

2 2

X. m, parcelne č. X. zastavaná plocha o výmere X. ma parcelne č. X. zastavaná plocha

2

o výmere X. m, zapísané na LV Okresného úradu v P., odbor katastrálny č. X. pre katastrálne

územie P., vrátane spoluvlastníckeho podielu vo výške X. na spoločných častiach, spoločných

zariadeniach a príslušenstve tohto bytového domu a na týchto pozemkoch a tieto odovzdať

žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že nebohý R. P., nadobudol predmetný byt počas trvania manželstva rozhodnutím

Posádkovej správy P., ktorým táto dala privolenie k výmene vojenského bytu. Nebohý R. P.

bol v tom čase vojakom z povolania a predmetný byt bol podľa ustanovenia § 68 ods. 1 bod 1

vojenským bytom. S poukazom na uvedené je teda nepochybné, že

nemohlo dôjsť k zániku užívacieho práva nebohého R. P. a k jeho prechodu na jeho

manželku, prípadne na žalovaných. Podľa potvrdenia bytovej agentúry rezortu Ministerstva

obrany Slovenskej republiky má predmetný byt charakter služobného bytu v zmysle § 1 ods. 2

písm. e/ v znení neskorších predpisov a nie je majetkom Slovenskej

republiky ale majetkom Obce P.. Mesto P. bolo teda oprávnené uzatvoriť s nebohým R. P.

ako nájomcom zmluvu o prevode vlastníctva bytu, keďže bolo od samého začiatku subjektom

práva osobného užívania bytu a žalovaní užívali byt odôvodnene na základe rodinného

vzťahu k nemu. Opätovne sa stotožnil s názorom vysloveným v rozsudku zo dňa 20. februára

2001 v tom, že žalovaní užívajú byt bez právneho dôvodu, i keď žalovaný 1/ bol členom

domácnosti nebohého R. P. a jeho nebohej manželky, domácnosť však sama o sebe nemá

právnu subjektivitu a zo žiadneho ustanovenia ani z ďalších právnych

predpisov nemožno odvodzovať konkrétny právny dôvod žalovaného ako dieťaťa užívať byt

patriaci žalobcovi, ktorý nadobudol od rodiča žalovaného. V konaní bolo preukázané, že byt

nestratil charakter služobného bytu. V čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu bol

nebohý R. P. nájomcom predmetného bytu a teda Mesto P. bolo oprávnené predmetný byt na

nebohého R. P. previesť.

Krajský súd v Trnave na odvolanie účastníkov rozsudkom z 29. mája 2007 č.k.

-340 v spojení s opravným uznesením z 15. apríla 2008 č.k. 9 Co 193/2006-

388 rozsudok súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalovaných 1/, 2/ vypratať

sporné nehnuteľnosti potvrdil a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

vyslovil že žalovaní 1/, 2/ sú povinní predmetný byt vypratať a žalobcovi odovzdať do 30 dní

po zabezpečení primeraného náhradného bytu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,

že išlo o byt rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý bol pridelený

nebohému R. P., ako vojakovi z povolania. Byt bol majetkom obce ale

ani tak organizácia, ktorá byt pridelila, nestratila právo za účinnosti predchádzajúceho

v znení do 31.12.1991 podať návrh na zrušenie práva užívať

predmetný byt, k čomu ale nedošlo. Preto dňom 1.1.1992 sa právo nebohého R. P.

pretransformovalo na nájom, byt bol vyradený z evidencie vojenských bytov a potom mal

nebohý R. P. právo na to, aby s nim vlastník – Mesto P. ako s nájomcom bytu uzavrelo

zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Žalovaní 1/, 2/ nemajú žiadne odvodené právo

k predmetnému bytu. S nebohým žalobcom neviedli spoločnú domácnosť, často boli

v rozhádanom vzťahu. Konflikty, ktoré medzi nimi existovali priviedli nebohého žalobcu

k tomu, že v byte nebýval. Z bytu sa neodsťahoval dobrovoľne, jeho pôvodný úmysel však

takýto nebol. K tomu, že prevažne býval a takmer trvale sa zdržiaval v nehnuteľnosti na N.

doviedlo nebohého žalobcu aj správanie sa a konflikty so žalovaným 1/. Predmetný byt, ktorý

bol bytom vojenským, stratil povahu vojenského bytu, stal sa bytom obecným, žalovaným 1/,

2/ nevzniklo právo nájmu, pretože s nebohým žalobcom neviedli k 1.1.1992 spoločnú

domácnosť. Žalovaným 1/, 2/ ale vždy prináležalo k predmetnému bytu právo bývania, ktoré

sa nemohlo pretransformovať na právo nájmu. Takýmto osobám však zákon poskytuje

ochranu vo forme práva bývania a pokiaľ majú predmetný byt na návrh prenajímateľa

prípadne vlastníka podľa vypratať, je dôvodné zisťovať ich bytové pomery v čase

tohto rozhodnutia. Keďže žalovanému 1/ nevzniklo právo nájmu ale v predmetnom byte býval

od roku X., nasťahoval sa sem spolu s rodičmi a býval tu vlastne nepretržite doposiaľ a to od

roku X. i so svojou rodinou, členmi svojej domácnosti a iné bývanie nikdy nemal ani

v súčasnosti nemá, dospel teda k záveru, že žalovaným 1/, 2/ patrí bytová náhrada vo forme

náhradného bytu prihliadnuc na počet členov ich rodiny, členov ich domácnosti. To bol dôvod

prečo zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalobcovi zabezpečiť žalovaným 1/, 2/

bytovú náhradu vo forme primeraného náhradného bytu.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalovaní 1/, 2/ dovolaním. Prípustnosť dovolania

odvodzovali z ustanovenia a dôvodnosť v zmysle ustanovenia

písm. c/ Navrhli zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Poukázali na skutočnosť, že odvolací súd pochybil, keď sa nezaoberal právnym posúdením

veci a nepoužil správny právny predpis, totiž o úprave niektorých

pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami a to v ustanovení § 1 ods. 5

uvádza, že povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal

vykonávať prácu na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ do 3 mesiacov

nevypovedal nájom. Teda ak prestal nebohý R. P. byť vojakom z povolania dňom X. a

prenajímateľ podľa zistenia súdu nedal výpoveď z bytu, byt stratil charakter služobného bytu

a preto opustením spoločnej domácnosti nebohým žalobcom mu zaniklo právo nájmu

k spornému bytu. Odvolací súd v tejto súvislosti porušil princíp spravodlivého procesu a

rovnosti zbraní, keď opomenul v rámci dokazovania vyhodnotiť prípis bytovej agentúry

rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. Práv. 12/2006 zo dňa 1.6.2006, ktorým

upravil svoje pôvodné oznámenie v konaní pred Okresným súdom Trnava a uviedol, že

uvedený byt na ul. V. nie je majetkom Slovenskej republiky v správe bytovej agentúry rezortu

MO SR, ale majetkom Obce P., z toho dôvodu nemožno jednoznačne potvrdiť jeho charakter.

Na zistenie skutkového stavu je potrebné preskúmať, či bol R. P. v služobnom pomere ku dňu

nadobudnutia účinnosti o úprave niektorých pomerov súvisiacich s

nájmom bytov a bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, t.j. ku dňu 13.5.1992.

Tým, že sa konajúci súd týmto dôkazom nezaoberal, porušil ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/

– konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a to v už naznačenom smere a nesprávnej aplikácii správneho právneho predpisu.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalovaných 1/, 2/

zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že dňa 31.8.2007 žalobca ako oprávnený vlastník

previedol byt č. X. nachádzajúci sa na V. kúpnou zmluvou – V. na R. M., nar. X., bytom

M. P.. Žiadal preto, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia pripustil zmenu

účastníka tak, aby namiesto doterajšieho žalobcu M. B. vstúpil R. M..

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej

existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v Občianskom

súdnom konaní. Dovolatelia namietali, že odvolací súd porušil princíp spravodlivého procesu

a rovnosti zbraní, keď opomenul v rámci dokazovania vyhodnotiť prípis bytovej agentúry

rezortu Ministerstva obrany SR č. práv.-12/2006 zo dňa 1.6.2006, ktorým upravil svoje

pôvodné oznámenie v konaní pred Okresným súdom Trnava a uviedol, že „uvedený byt

na ul. V. nie je majetkom Slovenskej republiky v správe bytovej agentúry rezortu Ministerstva

obrany SR, ale je majetkom Obce P.. Z tohto dôvodu nemožno jednoznačne potvrdiť jeho

charakter. Na zistenie skutkového stavu je potrebné preskúmať, či bol R. P. v služobnom

pomere ku dňu nadobudnutia účinnosti o úprave niektorých pomerov

súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami a znení neskorších predpisov, t.j. ku dňu

13.5.1992“. Tým, že konajúci súd sa týmto dôkazom nezaoberal, porušil ustanovenie § 241

ods. 2 – teda konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je však zrejmé, že odvolací súd sa touto

skutočnosťou zaoberal, o čom svedčia aj jeho závery, že išlo o byt rezortu Ministerstva

vnútra, ktorý bol pridelený nebohému žalobcovi ako vojakovi z povolania. Byt bol majetkom

obce ale ani tak organizácia, ktorá byt pridelila, nestratila právo za účinnosti

predchádzajúceho v znení do 31.12.1991 podať návrh na zrušenie

práva užívať predmetný byt, k čomu ale nedošlo. Preto dňom 1.1.1992 sa právo nebohého

R. P. pretransformovalo na nájom, byt bol vyradený z evidencie vojenských bytov a potom

mal R. P. právo na to, aby s nim vlastník Mesto P. ako s nájomcom bytu uzavrelo zmluvu

o prevode vlastníctva bytu. Žalovaným 1/, 2/ nevzniklo právo nájmu, pretože s nebohým

žalobcom neviedli k 1.1.1992 spoločnú domácnosť. Teda tvrdenie dovolateľov, že konanie

pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou konania neobstojí.

Dovolatelia namietali, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Napadnutým rozhodnutím pri zodpovedaní otázky vlastníctva k predmetnému bytu

pre nebohého R. P., a tým aj existencie vlastníckeho práva u žalobcu, krajský súd nepochybil,

takže s takýmto právnym názorom sa stotožňuje aj dovolací súd a k už vysloveným

argumentom ešte dodáva.

Podľa vety prvej právo osobného užívania bytu

a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich k bývaniu vzniknuté

podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona ()

sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.

Podľa sa osobné užívanie bytov slúžiacich

k trvalému ubytovaniu pracovníkov organizácie mení na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto

byty splňujú kritéria ustanovené zákonom pre služobné byty; pokiaľ tieto podmienky nie sú

splnené, mení sa takéto osobné užívanie na nájom.

K zákonnej transformácii práva osobného užívania bytu trvale určeného pre

ubytovanie pracovníkov organizácie na nájom služobného bytu ku dňu 1.1.1992 došlo za

predpokladu, že byt spĺňal kritéria stanovené pre služobné byty ustanovením § 7 a 8 zákona

č. , hoci zákon, ktorý tieto kritéria určuje, nadobudol účinnosť 5.3.1992. Účelom

ustanovenia bolo upraviť priamo zo zákona (ex lege)

premenu existujúceho práva osobného užívania bytu trvale určeného pre ubytovanie

pracovníkov organizácie na nájom služobného bytu a to k dátumu 1.1.1992. Logicky sa preto

toto ustanovenie vzťahovalo len na právne vzťahy, ktoré k uvedenému dátumu už vznikli

a trvali. Ustanovenie potom mieri na nájomné vzťahy

k služobným bytom novovznikajúce na základe nájomných zmlúv. Pre záver, že zákonná

transformácia podľa predpokladala existenciu záväzku

nájomcu vykonávať pre prenajímateľa práce, na ktoré je nájom služobného bytu viazaný,

nemožno nájsť oporu v žiadnom zákonnom ustanovení a nezodpovedá ani zmyslu a účelu

, ktorým bol s účinnosťou k 1.1.1992 novelizovaný zákon

č. , v znení neskorších predpisov. Vojenské byty podľa

ods. 1 bod 1 bytového zákona mali povahu bytu trvale určeného pre ubytovanie pracovníka

organizácie v zmysle vyhlášky č. a nemohlo k nim preto vzniknúť právo

spoločného užívania bytu manželmi; vzhľadom k tomu neprichádza u týchto bytov v úvahu

zákonná transformácia na právo spoločného nájmu bytu manželmi ( ). Právo

osobného užívania bytov slúžiacich k trvalému ubytovaniu pracovníkov organizácie

sa k 1. januáru 1992 zmenilo na nájom služobného bytu, pokiaľ tieto byty splňovali k tomuto

dátumu kritéria stanovené zvláštnym zákonom pre služobné byty (§ 7 a § 8 zákona

č. ). Pokiaľ zákonné predpoklady pre služobné byty splnené neboli, zmenilo sa

osobné užívanie na prostý nájom ( ). I v poslednom

uvedenom prípade bol vylúčený vznik práva spoločného nájmu bytu manželmi.

Odvolací súd preto vec správne právne posúdil vo všetkých aspektoch a jeho

rozhodnutiu nemožno vysloviť pochybenie. Preto dovolací súd dovolanie žalovaných

zamietol ( ).

Záverom je potrebné uviesť, že dňa 31.8.2007 žalobca M. B. previedol byt

č. X. nachádzajúci sa na V. (ktorý je predmetom sporu) kúpnou zmluvou – V. na R. M.,

nar. X., bývajúceho M. Bela 4665/5, P.. V dovolacom konaní nastala teda právna skutočnosť,

s ktorou právne predpisy spájajú prechod práv, o ktorých sa koná ( ,

), preto v záhlaví rozhodnutia odvolacieho súdu je uvedený ako žalobca R. M., bývajúci

v P..

V dovolacom konaní neboli žalovaní 1/, 2/ úspešní a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo žalobcovi ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: