Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/33/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., verejná obchodná

spoločnosť, R., X., P., IČO: X., zast. JUDr. J.K., advokátom, B., D., proti žalovanému: B.,

spol. s. r. o., M., X. B., IČO: X., zast. Mgr. M.K., advokátom Advokátskej kancelárie J., s. r.

o., M., X. B., o zaplatenie 51 211,30 Eur (1 696 425,50 Sk) ist. a prísl., na dovolanie

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06. 12. 2007 č. k.

-194, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 30. 05. 2007 č. k. -163

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1 696 425,50 Sk istiny, v zostávajúcej časti

žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 101 784,-- Sk, titulom

náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania mal zrejmé, že medzi obchodnou

spoločnosťou S., spol. s r. o., N. a žalovaným boli uzavreté dve zmluvy o dielo v zmysle

, pričom od zmluvy o dielo zo dňa 09. 03. 2004 zhotoviteľ –

spoločnosť S., spol. s r. o., N. odstúpil listom z 29. 04. 2004, pričom odstúpenie nadobudlo

účinnosť jeho doručením žalovanému, ktoré konateľ žalovanej spoločnosti potvrdil. Žalovaný

nenamietal neplatnosť odstúpenia od zmluvy, jeho účinnosť uznal, čo potvrdil uzavretím

ďalšej zmluvy o dielo zo dňa 10. 05. 2004, na základe ktorej bolo dielo realizované, čo

jednoznačne preukazuje obsah zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 28. 07. 2005.

Zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela, pričom výška istiny

uplatňovanej v danom konaní z titulu ceny vykonaných prác, a to i s ohľadom

na úhradu 50% zádržného, nebola v priebehu konania žalovaným rozporovaná. Aktívnu

legitimáciu žalobcu v danom spore mal súd jednoznačne danú platnou zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 28. 11. 2005, ktorej postúpenie bolo žalovanému oznámené listom

postupcu z 28. 11. 2005. Žalovaný po oznámení postúpenia pohľadávky postupcom

neoznámil postupníkovi, t. j. žalobcovi bez zbytočného odkladu svoje námietky proti

predmetnej pohľadávke a neuplatnil voči žalobcovi ani svoje na započítanie spôsobilé

pohľadávky. Až v rámci daného súdneho konania žalovaný vo forme obrany uplatnil

započítanie svojich pohľadávok voči zhotoviteľovi z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie

s realizáciou diela. Pretože žalovaný postupom v zmysle § 529 ods. 2 Obč. zák. neuplatnil

kompenzačnú námietku, ktorú žalovaný prípadne mal vo vzťahu k postupcovi v čase

o postúpení pohľadávky, bez zbytočného odkladu po oznámení postúpenia, žalovanému

zaniklo právo túto námietku uplatňovať vo forme obrany v súdnom konaní s postupníkom.

Z tohto dôvodu súd obranu žalovaného z titulu nároku na zmluvnú pokutu voči postupcovi,

kvalifikoval ako právne irelevantnú, a preto ani nevykonal dokazovanie v žalovaným

naznačenom smere, včítane výsluchu svedkyne Ing. I.M.. Z obsahu písomného vyhlásenia

žalobcu ako ručiteľa z 25. 03. 2004, mal súd zrejmé, že ručením sa mal zabezpečiť záväzok

obchodnej spoločnosti S., spol. s r. o. N., vyplývajúci zo zmluvy o dielo z 09. 03. 2004,

pričom ručením sa malo zabezpečiť použitie finančných prostriedkov poskytnutých

žalovaným z titulu zálohy vo výške 1 500 000,– Sk na zhotovenie diela realizovaného na

základe zmluvy o dielo zo dňa 09. 03. 2004. Na ručiteľské vyhlásenie v jednom právnom

dokumente nadväzovala zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve

žalobcu ocenenú znalcom na hodnotu 8 778 410,– Sk, a to za účelom zabezpečenia

prevzatého ručiteľského záväzku a súčasne sa žalobca ako ručiteľ zaviazal na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 1 500 000,– Sk v prípade, ak žalobca nezabezpečí zápis záložného

práva do príslušnej evidencie. Okrem toho sa žalobca v tom istom právnom dokumente

zaviazal vystaviť v prospech žalovaného zmenku na sumu 1 500 000,– Sk, ktorú mohol

žalovaný použiť za predpokladu nesplnenia povinností ručiteľa. Predmetná zmenka bola

žalobcom i vystavená a doposiaľ sa jej originál nachádza v držbe žalovaného. Na základe

uvedených skutočností súd konštatoval, že ručiteľský záväzok a naň nadväzujúce ďalšie

záväzky prevzaté žalobcom boli viazané na zmluvu o dielo zo dňa 09. 03. 2004, ktorá

preukázateľne stratila účinnosť odstúpením od zmluvy, v dôsledku čoho stratilo účinnosť

i predmetné ručiteľské vyhlásenie. Okrem uvedeného, vzhľadom k zjavnej nevyváženosti

žalobcom prevzatých záväzkov vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, ako aj vzhľadom na

skutočnosť, že z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalovaným poskytnutá záloha vo

výške 1 500 000,-- Sk bola zhotoviteľom v celosti spotrebovaná na realizáciu diela na základe

zmluvy o dielo z 10. 05. 2004, mal súd za to, že v prípade žalovaným uplatnenej obrany, je

opodstatnená i aplikácia kogentného ustanovenia § 265 Obchod. zák. Z tohto dôvodu

vyhodnotil ako skutkovo a právne irelevantnú aj obranu žalovaného z titulu zmluvnej pokuty

s príslušenstvom voči žalobcovi, na základe ručiteľského vyhlásenia a zmluvy o zriadení

záložného práva z 25. 03. 2004. Za dôvodný tak označil súd nárok žalobcu na zaplatenie

istiny v sume 1 696 425,50 Sk, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. V zostávajúcej časti

predstavujúcej žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol,

nakoľko zmluva o dielo z 10. 05. 2004, neobsahovala dohodu zmluvných strán o povinnosti

žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou ceny diela alebo jej časti.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudkom

zo dňa 06. 12. 2007 č. k. -194 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume

48 684,– Sk na účet právneho zástupcu. Konštatoval, že súdom prvého stupňa bolo nesporne

preukázané, že medzi spoločnosťou S., spol. s r. o. so sídlom v N. ako zhotoviteľom

a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 09. 03. 2004 uzavretá zmluva o dielo, od ktorej

zhotoviteľ listom z 29. 04. 2004 odstúpil, čo potvrdil v konaní žalovaný, ktorý neplatnosť

odstúpenia ničím nenamietal. Uviedol, že následne bola medzi týmito účastníkmi uzavretá

ďalšia zmluva o dielo zo dňa 10. 05. 2004, na základe ktorej zhotoviteľ dielo vykonal, ako to

vyplýva z obsahu zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby – diela z 28. 07. 2005 a zhotoviteľovi

vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, ktorá v konaní nebola namietaná. Záloha vo výške

1 500 000,– Sk bola spotrebovaná na zhotovenie diela podľa zmluvy z 10. 05. 2004.

Konštatoval, že ručiteľský záväzok, ako aj zmluva o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam žalobcu sú záväzky, ktoré sa viažu k prvej zmluve o dielo z 09. 03. 2004.

Takýto akcesorický záväzok, ktorý slúži na zabezpečenie iného záväzku a pri svojom vzniku

predpokladá existenciu hlavného záväzku, zanikol spolu so zmluvou zo dňa 09. 03. 2004, od

ktorej zhotoviteľ odstúpil. Dielo bolo vykonané na základe zmluvy z 10. 05. 2004, bolo

odovzdané a prevzaté, cena nebola ničím rozporovaná. Pokiaľ žalovaný namietal, že dielo má

vady, tieto žalovaný nikdy ani u zhotoviteľa ani u žalobcu nereklamoval, žiadnym spôsobom

nekonkretizoval a nevykonal voľbu práva podľa § 564 v spojení s § 436 ods. 1, 2 Obchod.

zák., preto podľa § 562 ods. 2 Obchod. zák., mu nemožno priznať nároky z vád diela. Naviac

žalovaný po tom, ako mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky na žalobcu, neoznámil mu

podľa § 529 Obč. zák. svoje námietky ani svoje pohľadávky, spôsobilé na započítanie bez

zbytočného odkladu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalovaný, ktorý podal včas dovolanie

v zmysle § 240 ods. 1 O. s. p a žiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, keďže tento spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prípustnosť dovolania, i keď odvolací súd túto

nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, vyvodzuje zo skutočnosti, že

dovolanie je prípustné z dôvodu, že ide o také pochybenie odvolacieho aj prvostupňového

súdu, spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré má po právnej stránke

zásadný význam. Uviedol, že medzi obchodnou spoločnosťou S., spol. s r. o. v N. ako

zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, bola dňa 09. 03. 2004 uzavretá zmluva

o dielo. Dňa 25. 03. 2004 bola medzi žalobcom ako ručiteľom, žalovaným ako veriteľom

a svedkami obchodnou spoločnosťou E., spol. s r. o., B. a obchodnou spoločnosťou S. spol. s

r. o. uzavretá „Vyhlásenie ručiteľa a zmluva o zriadení záložného práva“, ktorou sa malo

zabezpečiť použitie finančných prostriedkov poskytnutých žalovaným ako záloha v zmysle

zmluvy o dielo z 09. 03. 2004 na zabezpečenie zhotovenia diela v zmysle uvedenej zmluvy

o dielo, a to prostredníctvom ručiteľského záväzku žalobcu, zriadením záložného práva

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Pre prípad nezabezpečenia zápisu záložného práva

do príslušnej evidencie sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi zmluvnú

pokutu v sume 1 500 000,– Sk a súčasne bola vystavená zmenka na 1 500 000,– Sk

v prospech žalovaného ako veriteľa, pre prípad nezapísania záložného práva podľa tejto

zmluvy, pričom zmenku je možné použiť za predpokladu nesplnenia si povinnosti ručiteľa

z tejto zmluvy. Spoločnosť S., spol. s r. o. listom z 29. 04. 2004 jednostranne odstúpila od

zmluvy z 09. 03. 2004, z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou zálohy vo výške

1 500 000,– Sk. Predmetné odstúpenie od zmluvy o dielo bolo, tak ako uviedol vo svoje

svedeckej výpovedi konateľ žalovaného R., doručené žalovanému faxom. V zmysle čl. 20 bod

20.2 zmluvy o dielo z 09. 03. 2004 „Faxová korešpondencia sa považuje za písomný

dokument, ak obsahuje podpisy osôb oprávnených konať za konajúcu zmluvnú stranu a do

troch dní bude preukázateľne zaslaný druhej zmluvnej strane originál dokumentu“. Originál

odstúpenia spoločnosti S., spol. s r. o. nebol v uvedenej lehote doručený na adresu

žalovaného a z tohto dôvodu bolo toto odstúpenie voči žalovanému neúčinné a bezpredmetné.

Nezakladá sa na pravde tiež tvrdenie súdu, že žalovaný účinnosť odstúpenia od zmluvy uznal,

žalovaný považoval naďalej uzavretú zmluvu o dielo z 09. 03. 2004 za platnú a pre obe

zmluvné strany za záväznú, čoho nesporným dôkazom je poukázanie finančnej zálohy

žalovaným vo výške 1 500 000,– Sk dňa 04. 05. 2004 v prospech zhotoviteľa podľa článku 6

odsek 6.9 zmluvy o dielo z 09. 03. 2004. Keďže zhotoviteľ prijal uvedenú zálohu, dal týmto

konkludentným prejavom najavo, že uvedená zmluva je naďalej platná a účinná. Podľa

názoru žalovaného súd vec nesprávne právne posúdil, keď zmluvu o dielo z 10. 05. 2004,

ktorá mala podobu zápisu v liste č. 313666 stavebného denníka, považoval za nový zmluvný

vzťah. Táto zmluva o diela predstavovala dohodu zmluvných strán o zmene obsahu záväzkov

dojednaných v zmluve o dielo z 09. 03. 2004 podľa § 516 ods. 1 Obč. zák., a to najmä

o zmene časového harmonogramu vykonania diela. S poukazom na ust. § 516 ods. 2 a 3 Obč.

zák. má žalovaný za to, že ručiteľský záväzok žalobcu, ako aj zmluva o zriadení záložného

práva k nehnuteľnostiam nezanikli uzavretím tejto dohody zmluvných strán o zmene obsahu

záväzku, a to aj s prihliadnutím na uvedenú skutočnosť, že žalobca platbu zálohy prijal

od žalovaného pred uzavretím dohody zmluvných strán o zmene obsahu záväzku. Pokiaľ

by aj žalovaný prijal nesprávny záver, že zmluva o dielo z 10. 05. 2004 je novou dohodou

podľa § 570 Obč. zák., v takom prípade platí ust. § 572 ods. 1 Obč. zák. Uviedol, že žalobca

nikdy neprejavil vôľu smerujúcu k zániku zabezpečovacích inštitútov a naopak svojim

konaním dal najavo, že súhlasí, aby tieto zabezpečovacie inštitúty zostali v platnosti. Tiež

žalovaný nesúhlasí s tvrdením odvolacieho súdu, že zmluvná pokuta a zmenka predstavujú

akcesorické záväzky vo vzťahu k hlavnému záväzku. Tieto inštitúty záväzkového práva,

najmä zmluvná pokuta slúžia s poukazom na ust. predovšetkým pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti, u ktorej bezpochyby zo strany žalobcu došlo. So zreteľom

na uvedené má žalovaný za to, že zabezpečovací záväzok pre prípad nepoužitia finančných

prostriedkov na dohodnutý účel, spojený so záväzkom zaplatiť zmluvnú pokutu, je aj

po uzavretí zmluvy o dielo z 10. 05. 2004, ktorá predstavuje iba dohodu zmluvných strán

o zmene obsahu záväzku, platný, a teda pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vyplývajúca

zo zmluvnej pokuty v sume 1 500 000,– Sk spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy

od 26. 03. 2004 až do zaplatenia za nezabezpečenie evidencie záložného práva

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, je spôsobilá na započítanie voči pohľadávke

žalobcu, predstavujúcej nedoplatok ceny za dielo vo výške 1 696 425,50 Sk. Podľa názoru

žalovaného je konanie tiež postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, keď prvostupňový súd nesprávne obmedzil vykonanie navrhnutého

dôkazu žalovaným, vypočuť ako svedka I., iba na preukázanie opodstatnenosti kompenzačnej

námietky žalovaného, spočívajúcej v jeho obrane voči zhotoviteľovi diela, hoci táto sa mala

vyjadriť nielen k okolnostiam omeškania so zhotovením diela, k požiadavkám zhotoviteľa na

zmenu termínov zhotovenia diela, k nedostatkom a vadám diela, ale aj k iným skutočnostiam,

súvisiacim s dojednaním zmluvných podmienok. Súd preto nevykonal navrhnutý dôkaz na

preukázanie rozhodujúcich skutočností. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnutý

rozsudok zrušiť.

Žalobca vo svojom stanovisku k dovolaniu poukázal na ust.

a skutočnosť, že z rozsudku tiež nevyplýva, že dovolanie je prípustné. Má za to, že predmetná

vec bola posúdená právne správne a konanie nebolo postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Dôvody, o ktoré opiera žalovaný svoje dovolanie,

neobsahujú žiadne také skutočnosti, ktoré by súd prvého stupňa a tiež odvolací súd nezobrali

do úvahy a mohli by mať za následok nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne

rozhodnutie. Okrem skutočností, na ktoré poukazuje žalovaný v dovolaní, súd prvého stupňa

vzal do úvahy dôležitú právnu skutočnosť, na ktorú však žalovaný nepoukazuje,

a to skutočnosť, že vzhľadom na zjavnú nevyváženosť žalobcom prevzatých záväzkov

vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, je v prípade žalovaným uplatnenej obrany

opodstatnená i aplikácia kogentného ust. § 265 Obchod. zák. Z uvedených dôvodov

vyhodnotil ako skutkovo i právne irelevantným aj okrem práva žalovaného z titulu zmluvnej

pokuty s príslušenstvom voči žalobcovi, zmeny v zriadení záložného práva. Na základe

uvedeného navrhuje dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle prejednal

dovolanie žalovaného podľa a bez nariadenia pojednávania

a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia až

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia

rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. K tomu, či rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. , prihliada dovolací súd

nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti ( ). V prípade, že

dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší

rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd

postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený v zmysle ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci v zmysle ods. 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v zmysle jeho ods. 3.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle

, pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil

a prípustnosť dovolania, nevyslovil.

Žalovaný podal dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

a z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie.

Z týchto dôvodov je možné rozhodnutie preskúmať iba v prípade, keď je dovolanie

prípustné, ktorá prípustnosť dovolania nie je daná tým, že dovolateľ vec považuje

za zásadného právneho významu, ale iba ak, za takú ju považuje odvolací súd a prípustnosť

dovolania vysloví vo výroku svojho rozhodnutia.

Pretože dovolací súd nezistil ani pochybenie, ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania

v zmysle , dovolanie žalovaného pre jeho neprípustnosť podľa

písm. c/ v spojení s ust. odmietol.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že

žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tento trovy právneho zastúpenia v zákonom

stanovenej lehote, nevyčíslil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. októbra 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková