Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f51/368083.af07e4.pdf
PDF · 98.07 KB
No categories available
4So/79/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci
navrhovateľky E., bytom S. 291/27, X.zast. splnomocneným zástupcom L.bytom . 186/7,
X.proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 18. marca 2008
č. 545 930 3960, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.
42Sd/131/2008-36 z 2. marca 2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 2. marca
2009, č. k. 42Sd/131/2008-36 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) OSP
rozhodnutie odporkyne z 18. marca 2008 č. 545 930 3960, ktorým odporkyňa uložila
navrhovateľke povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v sume 27.265,- Sk
v dobe od 10. októbra 2005 – 9. mája 2006 z dôvodu nesplnenia riadnej ohlasovacej
povinnosti, čím porušila „povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom
poistení“.
Krajský súd v zrušujúcom rozsudku dôvodil tým, že o uvedenej veci už raz rozhodoval
Krajský súd v Trnave, ktorý rozsudkom zo dňa 31.10.2007, č. k. 34Sd/42/2007-41
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa sa voči tomuto
rozhodnutiu krajského súdu neodvolala a preto nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd dospel
k právnemu záveru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie, že
navrhovateľka vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa jej dávka vdovského
dôchodku vyplatila neprávom podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
Z administratívneho spisu odporkyne mal krajský súd preukázané, že odporkyňa
nijako nedoplnila dokazovanie a za rovnakého a nezmeneného skutkového stavu rozhodla
druhýkrát rovnako napriek tomu, že krajský súd jej prvé rozhodnutie z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena zrušil. Krajský súd pritom poukazuje na to, že odporkyňa je právnym
názorom súdu viazaná (§ 250r OSP). Neobstojí ani tvrdenie odporkyne, že v prvom
rozhodnutí rozhodla podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení a v tomto
druhom (napadnutom rozhodnutí) rozhodla podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom
poistení, pretože skutkový stav sa nezmenil. Z tohto dôvodu keď raz krajský súd rozhodol, že
nebolo odporkyňou preukázané, že navrhovateľka prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela
alebo musela z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako
patrila (§ 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení), nemôže odporkyňa dospieť
k právnemu záveru, že navrhovateľka si nesplnila povinnosť uloženú v § 227 ods. 2 písm. b)
zákona o sociálnom poistení (vo vtedy platnom znení), že bola povinná preukázať skutočnosti
rozhodujúce na vznik a na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Krajský súd zrušil rozhodnutie odporkyne aj z dôvodov nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, pretože má zato, že odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné
a nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Odporkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedla, že nesúhlasí s právnym
názorom súdu. Podľa odporkyne je preukázané, že navrhovateľka si nesplnila ohlasovaciu
povinnosť ustanovenú zákonom, pretože vôbec nehlásila, či jej dcéra v školskom roku
2005/2006 bude pokračovať v štúdiu, a preto výplata jej vdovského dôchodku nemohla byť
zastavená skôr, aby sa predišlo k vzniku preplatku na vdovskom dôchodku. Prerušenie štúdia
hlásila dcéra navrhovateľky L. pod r. č. X., pod ktorým poberala sirotský dôchodok, čím si
svoju ohlasovaciu povinnosť vo vzťahu k sirotskému dôchodku splnila, avšak oneskorene.
Sama navrhovateľka prerušenie štúdia svojej medzičasom vydatej dcéry vôbec neoznámila.
Nesplnenie niektorej z povinnosti príjemcu dávky spočívajúce v tom, že príjemca
dávky neoznámi riadne a včas rozhodujúce skutočnosti na nárok na dávku a jej výplatu,
zakladá zodpovednosť za prípadný následok a povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy.
V prípade, že navrhovateľka nevedela o prerušení štúdia jej dcéry L., a preto prijímala
dávku alebo jej časť, vyvstáva potom podľa odporkyne otázka, ako mohla splniť podmienku
starostlivosti o nezaopatrené dieťa, ktorá vyplýva priamo z ustanovenia
§ 74 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení. V danom prípade by navrhovateľka
nemohla mať nárok na výplatu vdovského dôchodku. Odporkyňa žiadala zmenu
prvostupňového rozsudku a potvrdenie svojho rozhodnutia.
Navrhovateľka žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd zhodne s krajským súdom konštatuje, že rozhodnutie z 18. marca 2008
nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 236 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z.z. príjemca dávky je povinný vrátiť
dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume,
ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom. Podľa dôvodov rozhodnutia navrhovateľka
nehlásila, že jej dcéra v školskom roku 2005/2006 bude pokračovať v štúdiu, čím porušila
povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. b) zákona.
S poukazom na ustanovenie § 74 ods. 3 zákona mala odporkyňa v rozhodnutí
predovšetkým uviesť, či v dôsledku nehlásenia skutočnosti, že jej dcéra bude študovať,
zanikol nárok na vdovský dôchodok. Také skutkové a právne dôvody rozhodnutie neobsahuje,
preto tvrdenie, že dôchodok nepatril, je zjavne nepreskúmateľné. Odvolací súd vzhľadom
na uvedené vníma právny názor krajského súdu vyslovený na str. 3 ods. 1 rozsudku ako
vysvetľujúci k samotnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia a tiež vo vzťahu ku skoršiemu
konaniu v predmetnej veci. Odvolací súd však nepovažuje za vylúčené, aby právny dôvod
vrátenia nepatriacej dávky bol v tomto konaní vymedzený inak (podľa § 236 ods. 1 písm. a/).
Podstatné je, že skutočnosť, pre ktorú dávka nepatrí (ukončenie starostlivosti o nezaopatrené
dieťa), musí byť v príčinnej súvislosti s nesplnením ohlasovacej povinnosti, že táto zákonná
podmienka nie je splnená. V danom prípade však také odôvodnenie rozhodnutia rozhodnutie
odporkyne postráda. Preto odvolací súd prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková