Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/75/2009

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci

navrhovateľa: Ing. P., bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v

Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o zamietnutí žiadosti o predčasný starobný dôchodok, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. januára 2009, č.k.

-40, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. januára

2009, č.k. -40 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne č. X.

z 15. januára 2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. X. z 21. septembra 2007 z r u š u j e

a vec jej vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 15. januára

2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 501 005 2080 z 21. septembra 2007, ktorým bola

navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku ku dňu

28. augusta 2008 podľa a nasl. o sociálnom poistení (ďalej v texte

rozsudku len „ZSP“) z dôvodu, že suma jeho predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako

1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zároveň krajský súd

nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu

za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 28. augusta 2006 splnil len jednu podmienku nároku

na predčasný starobný dôchodok stanovenú v § 67 ZSP, potrebnú dobu dôchodkového poistenia,

ale nesplnil podmienku výšky predčasného starobného dôchodku, nakoľko jeho predčasný

starobný dôchodok vo výške 4.251 Sk nebol vyšší ako 1,2-násobok životného minima

vo výške 5.676 Sk. Odporkyňa zarátala navrhovateľovi aj dobu dôchodkového poistenia

od r. 1992 do marca 2006, kedy od roku 1992 navrhovateľ opakovane viedol spor o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru, pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou

č. z 28. júla 2005 a ktorým bolo rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného

pomeru navrhovateľa u svojho zamestnávateľa S.v L., dané listom z 30. apríla 1992, je neplatné.

Zároveň krajský súd potvrdil názor odporkyne o námietke navrhovateľa ohľadom nezapočítania

mzdy za obdobie výpovednej lehoty v roku 2006, od 22. marca 2006 do 31. mája 2006, ktorá

nespadala do rozhodného obdobia, ktorým boli roky predchádzajúce roku 2005.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie,

a to z dôvodu, že v konaní došlo k takým vadám, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutí odporkyne a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť pre

nesprávnu aplikáciu ZSP, a to najmä ust. § 20 písm. a), § 26 a § 60 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení. Bol toho názoru, že ak bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že okamžité skončenie

pracovného pomeru listom z 30. apríla 1992 je neplatné a jeho zamestnávateľ v hlásení pre

odporkyňu uviedol dobu povinného dôchodkového poistenia od 1. mája 1992 do 31. augusta

2006, tak mal určiť vymeriavací základ, z ktorého mal platiť poistné na povinné dôchodkové

poistenie za toto obdobie a odporkyňa mala žiadať aj úhradu povinného poistného od jeho

zamestnávateľa. Ak by tak postupoval, tak by určite jeho predčasný starobný dôchodok presiahol

sumu 1,2-násobku životného minima. Podľa názoru navrhovateľa tomu nebránila ani skutočnosť,

že o jeho nároku na náhradu mzdy nebolo rozhodnuté v konaní o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zároveň žiadala, aby súd

rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení s

), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal

bez nariadenia pojednávania v súlade s v spojení s a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Z podkladov administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ si na základe písomnej

žiadosti z 22. augusta 2006 uplatnil u odporkyne nárok na priznanie predčasného starobného

dôchodku, ktorý žiadal priznať podľa § 67 a nasl. ZSP o sociálnom poistení.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým podľa

ods. 1 ZSP bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie predčasného starobného

dôchodku z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 28. augustu 2006 nie je

vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Podľa § 20 písm. a) ZSP povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a

povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere

odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného

dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia

okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto

zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a

odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové

poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.

Podľa § 67 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu,

od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre

jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 138 ods. 1 písm. a) ZSP vymeriavací základ zamestnanca je príjem zamestnanca

za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu 72)

a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,

zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu

Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením

na slovenskú menu a cudziu menu.

Podľa § 144 ods. 1 a 2 ZSP sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo

právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho

odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna

poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží

podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať

poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe

podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí

rovnako.

Podľa § 277 ods. 1 ZSP ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné

na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri

pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie

v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto

povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri

2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa o sociálnej poisťovni zamestnávateľ je povinný

vykázať príslušnej pobočke rozčlenené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými dávkami nemocenského

poistenia, vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil dávky nemocenského

poistenia a s dávkami, na ktoré prispieva štát, na výkaze určenom Sociálnou poisťovňou. Tento

výkaz je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v § 21.

Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bola na účely

dôchodkového poistenia hodnotená aj doba zamestnania (poistenia) z obdobia neplatne

skončeného pracovného pomeru za obdobie 1. mája 1992 do 31. júla 2006, a to na základe

potvrdenia vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa z 20. septembra 2006, kedy mu

zamestnávateľ S. – S .so sídlom v L. hodnotilo aj dobu zamestnania, o ktorom rozhodol súd na

základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. z 28. júla 2005, ktorým bolo

rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa dané zamestnávateľom

listom z 30. apríla 1992 je neplatné. Táto skutočnosť nebola sporná ani medzi navrhovateľom

a odporkyňou.

Nakoľko pracovný pomer navrhovateľa teda na základe vystaveného potvrdenia jeho

zamestnávateľom trval aj v období od 1.mája 1992 do 30. júla 2006, mal potom jeho

zamestnávateľ povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie, resp. pred 1. januárom 2004,

kedy platil o sociálnom zabezpečení odvody na dôchodkové zabezpečenie.

Ak zamestnávateľ navrhovateľa odvody, resp. po 31.decembri 2003 poistné za svojho

zamestnanca neodviedol alebo nezaplatil, alebo nesprávne alebo neúplne vyplnil výkazy

o vymeriavacích základoch navrhovateľa pre odporkyňu, mala táto postupovať tak, aby bol

navrhovateľov vymeriavací základ, z ktorého malo byť odvedené poistné v období od 1. mája

1992 do 30. júla 2006, správne určený, teda odporkyňa mala využiť svoje zákonné oprávnenia

na správne určenie vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne mesiace. Pre toto určenie

vymeriavacích základov nie je pritom rozhodujúce, či si navrhovateľ v konaní o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru aj svoj nárok na náhradu mzdy uplatnil. Je

potrebné pritom striktne rozlišovať medzi súkromnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnancom a

zamestnávateľom a verejnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom ako osobou povinnou

odviesť a platiť poistné na dôchodkové poistenie.

ZSP ako aj o sociálnom zabezpečení zveril odporkyni pri určovaní

výšky vymeriavacieho základu pre účely sociálneho poistenia rozsiahle právomoci na zistenie

skutočného stavu veci, aby mohla na základe úplného zistenia skutkového stavu rozhodnúť, a to

aj použitím ust. § 144 ods. 1 a 2 ZSP.

Ak zamestnávateľ podklady potrebné na správne zistenie vymeriavacích základov

z jednotlivých mesiacov od 1. mája 1992 do 31. júla 2006 nepredložil alebo ich predložil

neúplné, môže odporkyňa sama určiť výšku vymeriavacích základov. Je zrejmé, že navrhovateľ

mal platne uzavretú pracovnú zmluvu so svojim zamestnávateľom a k tejto pracovnej zmluve

prináležal aj platový dekrét, z ktorého by mala odporkyňa pri určení vymeriavacieho základu

vychádzať. Ak by to nebolo možné, mala by vychádzať z najnižšej zákonom stanovenej výšky

vymeriavacieho základu, z ktorej bol zamestnávateľ povinný platiť odvody za svojich

zamestnancov v jednotlivých kalendárnych mesiacoch.

Podľa názoru odvolacieho súdu takéto zistenie skutkového stavu, kedy sa odporkyňa

spoľahla len na hlásenie zamestnávateľa navrhovateľa, neodôvodňuje záver, ku ktorému dospela

odporkyňa svojimi rozhodnutiami a ktoré mali za následok, že navrhovateľovi nevznikol nárok

na predčasný starobný dôchodok. Preto odvolací súd považuje zistenie skutkového stavu

za nepostačujúce na rozhodnutie o navrhovateľovej žiadosti o priznanie predčasného starobného

dôchodku. Odporkyňa je zo zákona povinná pred vydaním samotného rozhodnutia

o predčasnom starobnom dôchodku v spolupráci so žiadateľom a jeho zamestnávateľom zistiť

správny vymeriavací základ, z ktorého malo byť zaplatené poistné zamestnávateľom za svojho

zamestnanca a nemôže sa uspokojiť len s neúplne alebo nesprávne vyplneným hlásením

zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa

za dôvodné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených

dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec

jej vrátil na ďalšie konanie ( a s poukazom na

a § 250ja ods. 3 O.s.p).

Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich

činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, preto odporkyňa v ďalšom konaní

doplní dokazovanie v naznačenom smere. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu, preto je jeho úlohou po doplnení dokazovania vo veci opätovne

rozhodnúť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní úspešnému

navrhovateľovi nepriznal ( v spojení s ), nakoľko si žiadnu

náhradu neuplatnil a odporkyni nepatrí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková