Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
220/375910.7a59a4.pdf
PDF · 144.95 KB
No categories available
4So/75/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci
navrhovateľa: Ing. P., bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o zamietnutí žiadosti o predčasný starobný dôchodok, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. januára 2009, č.k.
5Sd/50/2007-40, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 20. januára
2009, č.k. 5Sd/50/2007-40 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporkyne č. X.
z 15. januára 2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. X. z 21. septembra 2007 z r u š u j e
a vec jej vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. z 15. januára
2007 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. 501 005 2080 z 21. septembra 2007, ktorým bola
navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku ku dňu
28. augusta 2008 podľa § 67 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej v texte
rozsudku len „ZSP“) z dôvodu, že suma jeho predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako
1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Zároveň krajský súd
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu
za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 28. augusta 2006 splnil len jednu podmienku nároku
na predčasný starobný dôchodok stanovenú v § 67 ZSP, potrebnú dobu dôchodkového poistenia,
ale nesplnil podmienku výšky predčasného starobného dôchodku, nakoľko jeho predčasný
starobný dôchodok vo výške 4.251 Sk nebol vyšší ako 1,2-násobok životného minima
vo výške 5.676 Sk. Odporkyňa zarátala navrhovateľovi aj dobu dôchodkového poistenia
od r. 1992 do marca 2006, kedy od roku 1992 navrhovateľ opakovane viedol spor o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru, pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. 5C376/02 z 28. júla 2005 a ktorým bolo rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného
pomeru navrhovateľa u svojho zamestnávateľa S.v L., dané listom z 30. apríla 1992, je neplatné.
Zároveň krajský súd potvrdil názor odporkyne o námietke navrhovateľa ohľadom nezapočítania
mzdy za obdobie výpovednej lehoty v roku 2006, od 22. marca 2006 do 31. mája 2006, ktorá
nespadala do rozhodného obdobia, ktorým boli roky predchádzajúce roku 2005.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie,
a to z dôvodu, že v konaní došlo k takým vadám, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutí odporkyne a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť pre
nesprávnu aplikáciu ZSP, a to najmä ust. § 20 písm. a), § 26 a § 60 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. Bol toho názoru, že ak bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že okamžité skončenie
pracovného pomeru listom z 30. apríla 1992 je neplatné a jeho zamestnávateľ v hlásení pre
odporkyňu uviedol dobu povinného dôchodkového poistenia od 1. mája 1992 do 31. augusta
2006, tak mal určiť vymeriavací základ, z ktorého mal platiť poistné na povinné dôchodkové
poistenie za toto obdobie a odporkyňa mala žiadať aj úhradu povinného poistného od jeho
zamestnávateľa. Ak by tak postupoval, tak by určite jeho predčasný starobný dôchodok presiahol
sumu 1,2-násobku životného minima. Podľa názoru navrhovateľa tomu nebránila ani skutočnosť,
že o jeho nároku na náhradu mzdy nebolo rozhodnuté v konaní o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zároveň žiadala, aby súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Z podkladov administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ si na základe písomnej
žiadosti z 22. augusta 2006 uplatnil u odporkyne nárok na priznanie predčasného starobného
dôchodku, ktorý žiadal priznať podľa § 67 a nasl. ZSP o sociálnom poistení.
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorým podľa § 67
ods. 1 ZSP bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa o priznanie predčasného starobného
dôchodku z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 28. augustu 2006 nie je
vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Podľa § 20 písm. a) ZSP povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere
odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného
dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a
odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové
poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
Podľa § 67 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu,
od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 138 ods. 1 písm. a) ZSP vymeriavací základ zamestnanca je príjem zamestnanca
za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu 72)
a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,
zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu
Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením
na slovenskú menu a cudziu menu.
Podľa § 144 ods. 1 a 2 ZSP sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo
právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží
podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať
poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe
podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí
rovnako.
Podľa § 277 ods. 1 ZSP ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné
na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri
pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie
v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto
povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri
2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni zamestnávateľ je povinný
vykázať príslušnej pobočke rozčlenené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými dávkami nemocenského
poistenia, vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za ktoré vyplatil dávky nemocenského
poistenia a s dávkami, na ktoré prispieva štát, na výkaze určenom Sociálnou poisťovňou. Tento
výkaz je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v § 21.
Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bola na účely
dôchodkového poistenia hodnotená aj doba zamestnania (poistenia) z obdobia neplatne
skončeného pracovného pomeru za obdobie 1. mája 1992 do 31. júla 2006, a to na základe
potvrdenia vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa z 20. septembra 2006, kedy mu
zamestnávateľ S. – S .so sídlom v L. hodnotilo aj dobu zamestnania, o ktorom rozhodol súd na
základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. 5C376/02 z 28. júla 2005, ktorým bolo
rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa dané zamestnávateľom
listom z 30. apríla 1992 je neplatné. Táto skutočnosť nebola sporná ani medzi navrhovateľom
a odporkyňou.
Nakoľko pracovný pomer navrhovateľa teda na základe vystaveného potvrdenia jeho
zamestnávateľom trval aj v období od 1.mája 1992 do 30. júla 2006, mal potom jeho
zamestnávateľ povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie, resp. pred 1. januárom 2004,
kedy platil zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odvody na dôchodkové zabezpečenie.
Ak zamestnávateľ navrhovateľa odvody, resp. po 31.decembri 2003 poistné za svojho
zamestnanca neodviedol alebo nezaplatil, alebo nesprávne alebo neúplne vyplnil výkazy
o vymeriavacích základoch navrhovateľa pre odporkyňu, mala táto postupovať tak, aby bol
navrhovateľov vymeriavací základ, z ktorého malo byť odvedené poistné v období od 1. mája
1992 do 30. júla 2006, správne určený, teda odporkyňa mala využiť svoje zákonné oprávnenia
na správne určenie vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne mesiace. Pre toto určenie
vymeriavacích základov nie je pritom rozhodujúce, či si navrhovateľ v konaní o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru aj svoj nárok na náhradu mzdy uplatnil. Je
potrebné pritom striktne rozlišovať medzi súkromnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnancom a
zamestnávateľom a verejnoprávnymi vzťahmi medzi zamestnávateľom ako osobou povinnou
odviesť a platiť poistné na dôchodkové poistenie.
ZSP ako aj zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zveril odporkyni pri určovaní
výšky vymeriavacieho základu pre účely sociálneho poistenia rozsiahle právomoci na zistenie
skutočného stavu veci, aby mohla na základe úplného zistenia skutkového stavu rozhodnúť, a to
aj použitím ust. § 144 ods. 1 a 2 ZSP.
Ak zamestnávateľ podklady potrebné na správne zistenie vymeriavacích základov
z jednotlivých mesiacov od 1. mája 1992 do 31. júla 2006 nepredložil alebo ich predložil
neúplné, môže odporkyňa sama určiť výšku vymeriavacích základov. Je zrejmé, že navrhovateľ
mal platne uzavretú pracovnú zmluvu so svojim zamestnávateľom a k tejto pracovnej zmluve
prináležal aj platový dekrét, z ktorého by mala odporkyňa pri určení vymeriavacieho základu
vychádzať. Ak by to nebolo možné, mala by vychádzať z najnižšej zákonom stanovenej výšky
vymeriavacieho základu, z ktorej bol zamestnávateľ povinný platiť odvody za svojich
zamestnancov v jednotlivých kalendárnych mesiacoch.
Podľa názoru odvolacieho súdu takéto zistenie skutkového stavu, kedy sa odporkyňa
spoľahla len na hlásenie zamestnávateľa navrhovateľa, neodôvodňuje záver, ku ktorému dospela
odporkyňa svojimi rozhodnutiami a ktoré mali za následok, že navrhovateľovi nevznikol nárok
na predčasný starobný dôchodok. Preto odvolací súd považuje zistenie skutkového stavu
za nepostačujúce na rozhodnutie o navrhovateľovej žiadosti o priznanie predčasného starobného
dôchodku. Odporkyňa je zo zákona povinná pred vydaním samotného rozhodnutia
o predčasnom starobnom dôchodku v spolupráci so žiadateľom a jeho zamestnávateľom zistiť
správny vymeriavací základ, z ktorého malo byť zaplatené poistné zamestnávateľom za svojho
zamestnanca a nemôže sa uspokojiť len s neúplne alebo nesprávne vyplneným hlásením
zamestnávateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa
za dôvodné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
odporkyne bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených
dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec
jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 a § 250q ods. 2 O.s.p. s poukazom na § 250l ods. 2 O.s.p.
a § 250ja ods. 3 O.s.p).
Úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich
činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, preto odporkyňa v ďalšom konaní
doplní dokazovanie v naznačenom smere. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, preto je jeho úlohou po doplnení dokazovania vo veci opätovne
rozhodnúť.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní úspešnému
navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), nakoľko si žiadnu
náhradu neuplatnil a odporkyni nepatrí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková