Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/35/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci

navrhovateľa : I. E., proti odporkyni : Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 129.

augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí o výške úrazovej renty,

o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 21Sd/257/2008-

30 z 10. decembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

10. decembra 2008, č.k. -30, p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie odporkyne č. 222-4717/08-506

z 22. júla 2008 a rozhodnutie č. 222-5601/2008 z 9. septembra 2008 z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci podľa a vec bola vrátená odporkyni

na ďalšie konanie.

Krajský súd dôvodil tým, že mal z napadnutých rozhodnutí i stanovísk odporcu

preukázané, že odporca sa platnou právnou úpravou neriadil a to napriek skutočnosti, že v tej

istej veci už vydané viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici i Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 25. apríla 2007 č. konania

vyslovil jednoznačný právny názor, ktorým bol odporca povinný riadiť sa.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľovi bola k 31. decembru 2003 vyplácaná

náhrada za stratu na zárobku a že nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni. Výška náhrady

k 31. decembru 2003 nebola medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom sporná, odporca

bol preto povinný bez akéhokoľvek ďalšieho prepočítavania prevziať výplatu úrazovej renty

vo výške, v ktorej bola náhrada vyplácaná k 31. decembru 2003. Podľa navrhovateľa mala

byť táto náhrada za stratu na zárobku doplácaná do výšky 15.873 Sk. Keďže zo žiadneho

ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva oprávnenie odporcu prepočítavať výšku

náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31. decembru 2003, t.z. za obdobie pred účinnosťou

zákona o sociálnom poistení a úrazovú rentu vyplácať od 1. januára 2004 v nižšej sume, ako

bola vyplácaná a bez sporu medzi navrhovateľom a zamestnávateľom k 31. decembru 2003

navrhovateľovi patrila, je akékoľvek prepočítavanie rozhodovaním o výške dávky pred

1. januárom 2004 a na takéto rozhodovanie odporca nie je oprávnený. Odporca je preto

povinný po zistení, aká bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku zamestnávateľom

k 31. decembru 2003, prevziať túto výplatu náhrady a od tejto odvodiť všetky zákonné

zvýšenia podľa § 293b zákona o sociálnom poistení. Súd vyslovil povinnosť odporkyne

v ďalšom konaní postupovať v súlade so o sociálnom poistení.

Zistiť výšku náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa, ktorá bola vyplácaná

zamestnávateľom navrhovateľovi k 31. decembru 2003, túto považovať od 1. januára 2004

podľa § 272 ods. 3 zákona za úrazovú rentu a v tejto výške ju aj vyplácať. Od tejto sumy

potom odvodiť sumu zvýšenia podľa jednotlivých zákonných úprav a v takejto správnej

zákonnej výške ju i vyplácať.

Odporkyňa podala proti rozsudku krajského súdu odvolanie a žiadala jeho zmenu

a potvrdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. V dôvodoch odvolania odporkyňa

poukázala na to, že navrhovateľovi bola dňa 17. októbra 1991 zistená choroba z povolania.

Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, prevzala podľa § 272 ods. 1 zákona

č. o sociálnom poistení (ďalej len „“), od bývalého zamestnávateľa

navrhovateľa SHP H. a.s. (ďalej len „zamestnávateľ“), výplatu plnení z titulu jeho

zodpovednosti za škodu v dôsledku choroby z povolania. Pri posudzovaní nároku na výplatu

plnení, podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, od zamestnávateľa navrhovateľa

podľa , Sociálna poisťovňa zistila, že tento vyplácal navrhovateľovi

náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v nesprávnej výške, pretože

pri každej následnej valorizácii priemerného zárobku navrhovateľa pred vznikom škody

valorizoval už predtým valorizované zárobky. Takýto postup je v rozpore s príslušnými

právnymi predpismi účinnými do 31. decembra 2003, podľa ktorých sa mali valorizovať

priemerné zárobky poškodených pred vznikom škody. Ak by zamestnávateľ navrhovateľa

postupoval v súlade s právnymi predpismi určujúcimi percento valorizácie a jej postup, dospel

vy v roku 2003 k priemernému valorizovanému zárobku pred vznikom škody v sume

7918 Sk, ktorá sa mala transformovať na úrazovú rentu navrhovateľa. Skutočnosť, že bývalý

zamestnávateľ navrhovateľa vyplácal navrhovateľovi sumu, na ktorú nemal navrhovateľ

nárok podľa vtedy platných právnych predpisov a výšku ktorej nevie preukázať, neoprávňuje

Sociálnu poisťovňu, aby vyplácala navrhovateľovi sumu, na ktorú nemal a nemá nárok ani

podľa predpisov platných do 31. decembra 2003 a ani podľa predpisov platných po 1. januári

2004. Podrobný výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá

navrhovateľovi patrila k 31. decembru 2003, a jej následné zvyšovanie je obsahom

meritórneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 9. septembra 2008. Odporkyňa

viac krát vysvetlila navrhovateľovi spôsob určenia výpočtu správnej výšky úrazovej renty,

ktorá mu patrí od 1. januára 2004.

Odporkyňa ďalej uviedla, že dňa 22. júla 2008 odporkyňa vydala valorizačné

rozhodnutie, ktorým od 1. júla 2008 zvýšila navrhovateľovi úrazovú rentu podľa § 89 ods. 8

v súlade s a a v súlade

s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008

Z.z., ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2008. Uviedla, že

Sociálna poisťovňa nemôže prevziať nároky, ktoré vyplácal zamestnávateľ v rozpore

s predpismi účinnými do 31. decembra 2003 alebo nad rámec týchto predpisov. Zo strany

zamestnávateľa tak išlo o poskytovanie plnenia bez právneho dôvodu, takže na strane

zamestnanca – poberateľa takýchto dávok vzniklo bezdôvodné obohatenie. Povinnosťou

Sociálnej poisťovne je v zmysle ustanovení od 1. januára 2004 posúdiť nárok

na transformáciu náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, pri uznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity alebo náhradu za stratu na dôchodku a túto náhradu

transformovať nie v sume, v akej bola táto náhrada poškodeným vyplácaná

k 31. decembru 2003, ale v sume, v akej patrila podľa predpisov účinných do 31. decembra

2003. Zistenie výšky transformovanej úrazovej renty nie je rozhodovaním o náhrade

za stratu na zárobku za obdobie pred 1. januárom 2004, ale je podľa

v nadväznosti na posúdením nároku na výšku výplaty úrazovej renty

po 1. januári 2004. Poukázala na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vo veciach , , , a Krajského súdu

v Banskej Bystrici .

Navrhovateľ žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že

odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť z týchto dôvodov:

Je nesporné, že o prejednávanom nároku navrhovateľa už Najvyšší súd rozhodol

rozsudkom z 25. apríla 2007. V danom čase tak rozhodol o potvrdení rozsudku

krajského súdu, ktorý dospel k záveru, že z preskúmavaného rozhodnutia sa nedá zistiť, ako

odporkyňa dospela k výške úrazovej renty vyplácanej po 1. januári 2004 a či od účinnosti

ZSP, t.j. od 1. januára 2004 bolo začaté konanie, v ktorom by došlo k zmene výšky úrazovej

renty, ktorá sa do 31. decembra 2003 vyplácala ako náhrada za stratu na zárobku. Podľa

krajského súdu bolo pre posúdenie veci rozhodujúce rozhodnutie, ktorým došlo k zníženiu

úrazovej renty od 1. januára 2004 a v prípade, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné, potom

je nepreskúmateľné i rozhodnutie o zvýšení úrazovej renty od 1. januára 2005 (rozsudok

krajského súdu -39 z 21. októbra 2005). Najvyšší súd v potvrdzujúcom rozsudku

o.i. uviedol, že odporkyňa je povinná bez ďalšieho prevziať výplatu úrazovej renty vo výške,

v ktorej bola náhrada vyplácaná k 31. decembru 2003, pretože zo žiadneho ustanovenia ZSP

odporkyni nevyplýva oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú

k 21. decembru 2003 a vyplácať ju v nižšej sume ako bola vyplácaná a bez sporu medzi

navrhovateľom a zamestnávateľom k 31. decembru 2003 patrila. Prepočítavanie je vlastne

rozhodnutím o výške dávky pred 1. januárom 2004 a na také rozhodovanie odporkyňa nie je

oprávnená. Uvedené súdne rozhodnutia sa vzťahovali k rozhodnutiu odporkyne z 28. februára

2005, ktoré nebolo náležite odôvodnené a z ktorého vôbec nevyplývalo, ako bola stanovená

a aká bola výška úrazovej renty poukazovaná navrhovateľovi po 1. januári 2004, a ktorá bola

predmetným rozhodnutím valorizovaná podľa § 293b. Až v priebehu súdneho preskúmavania

predmetného rozhodnutia odporkyňa vyjadrila tvrdenie, že náhrada straty na zárobku

vyplácaná zamestnávateľom bola „nesprávne určená“, čo je podstatným dôvodom uvedeným

aj v rozhodnutiach, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto prebiehajúcom konaní.

Odvolací súd skúmaním doterajšej spisovej dokumentácie predloženej odporkyňou

a medzičasom vydaných rozhodnutí nezistil opodstatnenosť predmetného tvrdenia odporkyne,

v tom zmysle, ako vyplýva aj z podaného odvolania. Odvolací súd predovšetkým konštatuje,

že zo spisu a ani z rozhodnutí odporkyne nevyplýva výpočet dokladujúci časový vývoj

valorizácie priemerného zárobku dosahovaného pred vznikom škody, iba výsledné tvrdenie

odporkyne o nesprávnosti výpočtu zamestnávateľa v konfrontácii s výpočtom odporkyne;

rovnako zo spisu nevyplýva, aké písomnosti a výpočty o vyplácanej náhrade odporkyňa

prevzala. Rozhodnutie z 22. júla 2008, ktoré je predmetom tohto konania, je rovnako

nepreskúmateľné, ako už bolo uvedené vo vzťahu k rozhodnutiu z 28. februára 2005, pričom

následné rozhodnutie z 9. septembra 2008 neobsahuje podstatné skutočnosti pre posúdenie

veci a to porovnávací výpočet zamestnávateľom stanoveného „valorizovaného pôvodného

zárobku“ a „valorizovaného pôvodného zárobku“ uvedeného v tabuľke výpočtu náhrady

preskúmavaného rozhodnutia.

Podľa ustálenej súdnej praxe, s poukazom na funkciu správneho súdnictva,

preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, nie je úlohou súdu vyhľadávať

argumentáciu preskúmavaného rozhodnutia vo vyjadreniach odporkyne, prípadne v spisovej

dokumentácii, ani dopĺňať argumenty preskúmavaného rozhodnutia.

Kritérium preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutia odporkyne nespĺňajú.

Z týchto dôvodov je zrušenie rozhodnutia odporkyne dôvodné aj podľa § 250j ods. 2 písm. d/

.

Pokiaľ súd zrušil rozhodnutie odporkyne pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j

ods. 2 písm. a/ ), odvolací súd zotrváva na právnom názore, ktorý vyslovil v rozsudku

ako všeobecné kritérium pre posúdenie veci, pretože doposiaľ z rozhodnutí

odporkyne nevyplynula taká zmena skutkových okolností prípadu, ktorá by odôvodňovala

zmenu tohto stanoviska.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová