Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/241/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A. A., bývajúceho v Ž.,

zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v Ž., proti odporcom 1/ V. H., bývajúcej v Ž.,

2/ J. L., bývajúcemu X., a 3/ M. L., bývajúcemu A., všetci zastúpení JUDr. I. P., advokátkou

v Ž., o neplatnosť vydedenia a listiny o vydedení, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.

zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27.

marca 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. marca 2008 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Žilina z 27. marca 2007 sp. zn. a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 27. marca 2007 č.k. -234 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov svojej neb.

matky K. A., zomr. X., listiny o vydedení z 12. februára 1996 a listiny o vydedení spísanej

formou notárskej zápisnice Nz X. z 12. mája 1997. Zo spisu vedeného Okresným súdom

Žilina v dedičskej veci po poručiteľke K. A. sp. zn. D 1383/2001 mal preukázané, že

závetnými dedičmi po poručiteľke sú jej vnuci T. A. a R. A., pričom ako zákonní a

neopomenuteľní dedičia prichádzajú do úvahy deti poručiteľky V. H., J. L. a M. L.

(odporcovia 1/ až 3/), J. A. a A. A. (navrhovateľ). J. A. bol poručiteľkou vydedený s tým, že

konanie o neplatnosť vydedenia vedené na tamojšom súde pod sp. zn. bolo

uznesením z 20. novembra 2002, č.k. -10 zastavené. Dedičia v konaní

o neplatnosť vydedenia, resp. o neplatnosť listiny o vydedení, predstavujú nerozlučné

procesné spoločenstvo v zmysle , a teda

účastníkmi na strane odporcu musia byť všetci, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia.

Naliehavý právny záujem, ktorý je zákonnou požiadavkou prípustnosti a dôvodnosti

určovacej žaloby ( ), nie je podľa názoru súdu prvého stupňa daný, ak

návrh nesmeruje proti všetkým osobám, ktorých sa platnosť alebo neplatnosť sporného

právneho úkonu dotýka. Žalobný návrh navrhovateľa nesmeroval voči všetkým takýmto

osobám (navrhovateľ za odporcov neoznačil T. A. a R. A.). Súd dospel k záveru, že tento pre

nedostatok nie je daný naliehavý právny záujem na návrhom požadovanom určení.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. marca 2008, č.k.

-182 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s jeho právnym

názorom v tom, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti právneho úkonu - vydedenia mali

na strane odporcov vystupovať aj T. A. a R. A., ako vnuci a závetní dedičia poručiteľky, a to

z dôvodu, že v danej veci ide o nerozlučné spoločenstvo účastníkov v zmysle § 91 ods. 2

. Okresný súd Žilina teda postupoval správne, keď návrh

navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a žiadal, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože v ňom

došlo k viacerým vadám, ktoré zakladajú nielen prípustnosť dovolania (§ 237 písm. d/, f/ a g/

), ale aj dôvodnosť ( až c/ ). Predsedníčka senátu odvolacieho

súdu JUDr. K. H. bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 29. marca 1996 sp. zn. vylúčená z prejednávania a rozhodovania v právnej

veci navrhovateľky neb. K. A. proti odporkyni G. P. (dcéra navrhovateľa; č. l. 1 – spomenuté

v návrhu) o vrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.6 C 264/95 z dôvodu

zaujatosti. Napriek tomu, že konanie vo veci navrhovateľa sa takisto týka veci neb. K. A., vo

vzťahu ku ktorej bola JUDr. K. H. vylúčená, nebránilo jej to prejednať a rozhodnúť o veci,

čím konanie zaťažila vadou v zmysle .

Spochybnil tiež súdmi tvrdené preukázanie skutočnosti, že T. A. a R. A. sú závetnými

dedičmi, čo namietal už v odvolaní. Poukázal na neskončené konanie vedené na Okresnom

súde Žilina pod sp. zn. o určenie neplatnosti závetu, ktorým boli obaja

povolaní dediť. Zdôraznil, že napádanú listinu o vydedení poručiteľka vztiahla aj na

potomkov navrhovateľa, a listinu o vydedení jeho brata J. A. z 22. septembra 1992, Nz X. na

jeho potomkov. Od rozhodnutia v konaní o určení neplatnosti neskôr zriadeného závetu,

ktorým bolo ako dedičia povolaní T. A., dcéra navrhovateľa, a R. A., syn J. A., závisí

posúdenie otázky ich vydedenia, a teda aj otázky, či majú byť účastníkmi konania o určenie

neplatnosti vydedenia navrhovateľa. Súd mal teda správne konanie prerušiť až do

právoplatného rozhodnutia vo veci o určenie neplatnosti závetu poručiteľky (§ 109 ods. 2

písm. c/ ), alebo mal veci spojiť ( ). Tým, že sa súd nezaoberal touto

námietkou navrhovateľa, zapríčinil, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. d/

(v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie). Ako poslednú z vád konania vytkol navrhovateľ skutočnosť,

že v rozpore s ustanoveniami a nebol ani v konaní

pred súdom prvého stupňa a ani pred odvolacím súdom poučený o možnosti požiadať

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, hoci on sám v konaní zastúpený advokátom nebol

a súdy túto poučovaciu povinnosť mali. Nesplnením si povinnosti poučiť účastníka konania

o jeho právach mu súdy odňali možnosť konať pred súdom ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ).

Keďže dovolanie voči napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline nie je prípustné

v zmysle ustanovenia , skúmal Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako prvú otázku, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 237 Občianskeho

súdneho poriadku. Zameral sa pritom na vady v dovolaní vytknuté.

Podľa dovolanie možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (písm. a/), konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. b/), rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (písm. c/).

Podľa § 237 písm. d/ Občianskeho súdneho konania je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho konania je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podľa § 237 písm. g/ Občianskeho súdneho konania je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podmienkou pre to, aby bolo možné skonštatovať existenciu vady konania spočívajúcej

v prekážke rozhodnutej veci alebo veci skôr začatej, je nutná ich totožnosť s prejednávanou

vecou, a to čo do účastníkov konania a do predmetu konania. V prípade prekážky rozhodnutej

veci tiež treba, aby rozhodnutie, ktorým bola vec skončená bolo rozhodnutím vo veci samej,

nie rozhodnutím procesnej povahy (napr. zastavenie konania z dôvodu vady procesných

podmienok). Hoci konanie v právnej veci navrhovateľa a konanie o neplatnosť závetu

(), na ktoré navrhovateľ poukazuje, majú v zásade rovnaký okruh účastníkov,

predmetom konaní je skúmanie platnosti dvoch rôznych právnych úkonov, respektíve dvoch

rôznych listín. Nie je daná totožnosť vecí, a preto ani vada konania spočívajúca v tom, že v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Vytýkaný chybný postup súdu spočívajúci v neprerušení konania o určenie neplatnosti

vydedenia až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť závetu (),

respektíve v nespojení oboch vecí do jedného konania, nemá za následok nezákonnosť

konania. Prerušenie konania podľa , ako aj

spojenie vecí podľa , sú rozhodnutiami v otázkach

vedenia konania, pričom súd nie je povinný v daných prípadoch konanie prerušiť alebo spojiť.

Rozhodnutia súdov o vedení konania nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu

privodiť na strane účastníka v konaní ujmu na jeho právach. Súd prvého stupňa a ani odvolací

súd nepostupovali teda v rozpore so zákonom.

Podľa až 3 sú sudcovia vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (ods. 1). Na súde vyššieho stupňa

sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí,

ak ide o rozhodovanie o dovolaní (ods. 2). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach (ods. 3).

Podľa a majú účastníci právo z dôvodov

podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a

rozhodnúť. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom

pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol

dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Navrhovateľ v konaní nevzniesol námietku zaujatosti ( ), hoci bol súdmi

poučený, rovnako ako namietaná sudkyňa JUDr. K. H. neoznámila skutočnosti, pre ktoré by

mohla byť z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčená ( ). Pretože vylúčenie

sudcu je objektívnou kategóriou a nastáva priamo zo zákona, nič nebráni tomu, aby dovolací

súd posúdil, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, a teda, či vo veci je alebo nie je daná

prípustnosť dovolania podľa . Po preštudovaní

spisového materiálu, ako aj oboznámení sa s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z

29. marca 1996 sp. zn. , dospel dovolací súd k záveru,

že nie je daný tento navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania. Z tvrdení

navrhovateľa a ani z priložených listín nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mohli zakladať

pochybnosť o nezaujatosti sudkyne JUDr. K. H.. Dôvody obsiahnuté v rozhodnutí týkajúcom

sa iných účastníkov konania, hoci príbuzných s tými v prejednávanej veci, a iného predmetu

konania nemožno vztiahnuť na prejednávanú vec bez toho, že by

vo veci boli uvedené nové skutočnosti zakladajúce dôvod vylúčenia sudcu z jej prejednania

a rozhodnutia.

Podľa účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby

bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec

súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.

O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Podľa ustanovenia tohto zákona sa použijú

aj na konanie začaté pred jeho účinnosťou, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované.

Ustanovenie v citovanom znení nadobudlo

účinnosť 1. septembra 2003, teda až po začatí konania vo veci navrhovateľa. V zmysle § 372i

ods. 1 sa poučovacia povinnosť v ňom obsiahnutá vzťahuje aj

na konania začaté aj pred jeho účinnosťou. Počínajúc 1. septembrom 2003 teda majú súdy

túto poučovaciu povinnosť aj pre konania, ktoré už boli u nich začaté, ale do 31. augusta 2003

neboli právoplatne skončené. V prejednávanej veci ani jeden z konajúcich súdov

navrhovateľa ako účastníka konania bez zvoleného právneho zástupcu o možnosti požiadať

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov a o podmienkach tohto ustanovenia nepoučil, hoci

bolo rozhodované o jeho oslobodení od platenia súdneho poplatku ( ). Právo

účastníka konania podľa , ako aj poučovacia povinnosť

súdu podľa a sú realizáciou práva na právnu pomoc

v konaní pred súdom garantovaného a Listinou základných

práv a slobôd ( SR, Listiny základných práv a slobôd).

Riadnym poučením súd plní povinnosť zaistiť účastníkom rovnaké možnosti pre uplatnenie

ich práv. V opačnom prípade sa súd dopúšťa porušenia práv účastníka konania, tu konkrétne

práva využiť odbornú právnu pomoc aj v prípade, keď mu jeho osobné a majetkové pomery

neumožňujú nechať sa zastupovať zvoleným advokátom. Súdy teda nepostupovali správne,

znemožnili účastníkovi realizáciu jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čim zaťažili konanie vadou

spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom.

Na procesnú vadu tejto povahy ( v spojení s )

musel dovolací súd prihliadnuť ( ). Keďže uvedenou vadou je zaťažené

už konanie pred súdom prvého stupňa, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil nielen

rozsudok odvolacieho súdu, ale aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu

Žilina na ďalšie konanie ( a ).

O trovách pôvodného i dovolacieho konania rozhodne súd v novom konaní (§ 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová