Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b80/369120.eb543c.pdf
PDF · 95.77 KB
No categories available
2Cdo/171/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 171/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. A., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. J. H. D., advokátkou v B., proti 1/ Ľ. K., bývajúcemu v B. a 2/ V. L.,
bývajúcemu v B., o zaplatenie 300.000,- Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7 C 39/2000, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 13. októbra 2005 sp. zn. 3 Co 184/2003, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. októbra 2005 sp. zn.
3 Co 184/2003 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 25. júna 2002, č.k. 7 C 39/2000-51, uložil
odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľke 300.000,- Sk s úrokom z omeškania 17,6 % od
1. apríla 1998 do zaplatenia a náhradu trov konania. Na základe výsluchu účastníkov konania
a na základe výsluchu svedkov dospel k záveru, že medzi navrhovateľkou ako veriteľkou
a odporcami ako dlžníkmi bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke 300.000,- Sk so splatnosťou
do konca marca 1998 (§ 657 Občianskeho zákonníka, ďalej O.z.), pričom odporcovia svoj dlh
nesplatili riadne a včas, čím sa dostali do omeškania (§ 517 ods. 1 a 2 O.z.).
Na odvolanie odporcov Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. októbra 2005
sp. zn. 3 Co 184/2003 zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh navrhovateľky zamietol.
Navrhovateľka v konaní pred súdom prvého stupňa a ani pred odvolacím súdom nepredložila
písomný doklad, ktorý by preukazoval ňou tvrdené skutočnosti. Z vykonaného dokazovania
pred súdom prvého stupňa nemožno mať za preukázané, že medzi navrhovateľkou
a odporcami vznikol záväzkový vzťah tak, ako navrhovateľka uviedla v návrhu, pretože
ani z výsluchu účastníkov a ani z výpovedí svedkov jeho existencia nie je jednoznačne
preukázaná. Navrhovateľka ako tvrdený veriteľ teda neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala existenciu svojej splatnej pohľadávky.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie. Žiadala, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu druhého stupňa na ďalšie konanie, pretože
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je
zaťažené inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ a c/ O.s.p.). Nemožno sa podľa nej stotožniť so záverom odvolacieho súdu,
že existencia pôžičky nebola preukázaná. Naopak, jej existenciu dostatočne preukazujú
výpovede svedkov a účastníkov konania. Svedok M. H. na pojednávaní konanom 25. júna
2002 uviedol, že môže dosvedčiť, že odporcovia pred ním uznali, že im navrhovateľka
poskytla pôžičku vo výške 300.000,- Sk na podnikateľskú činnosť. Tento svedok tiež vyvrátil
tvrdenie odporcov, že peniaze navrhovateľka poskytla na kampaň v rámci strany, pretože taká
sa nikdy na obsadzovanie miest funkcionárov nikdy nerobila. Svedkyňa J. H. na tom istom
pojednávaní vypovedala, že odporcovia sa určite vyjadrili, že im navrhovateľka poskytla
titulom pôžičky sumu 300.000,- Sk. Svedkyňa Ing. R. V. vypovedala, že vie, že odporcovia
navrhovateľku oslovili, aby im požičala peniaze na podnikateľskú činnosť. Navrhovateľka aj
jej samej v minulosti požičiavala peniaze bez potvrdenia (60.000,- Sk). Peniaze určite neboli
na volebnú kampaň. Sám odporca 2/ potvrdil, že od navrhovateľky prevzal peniaze,
odovzdanie peňazí teda nie je sporné. Zo svedeckých výpovedí možno mať za preukázané aj
to, že odporcom bola poskytnutá suma 300.000,- Sk, a to na podnikateľskú činnosť,
prevádzku podniku „S.“ na Z.. Svedkovia jednoznačne vyvrátili tvrdenie odporcov, že by
peniaze mohli byť poskytnuté na účely kampane pre voľbu straníckych funkcionárov
(HZDS). Podľa jej názoru Okresný súd Bratislava I dospel k správnym skutkovým zisteniam
a z právneho hľadiska vec správne posúdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.)
a dôvodné.
Podľa § 125 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu slúžiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok,
správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Podľa § 213 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (v znení do 31. augusta 2005)
odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa. Odvolací súd
môže opakovať dokazovanie alebo ho doplniť za splnenia podmienok podľa § 205a, ak ho
možno vykonať bez prieťahov. Dokazovanie doplní buď sám alebo prostredníctvom súdu
prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.
Jednou zo zásad občianskeho súdneho konania je aj zásada priamosti, ktorá vyžaduje,
aby súd o veci rozhodoval na základe bezprostredne získaných poznatkov a opieral sa len
o dôkazy, ktoré boli vykonané pred ním. Cieľom tejto zásady je posilnenie rovnosti
účastníkov konania, ich dôvery v spravodlivosť a zákonnosť konania a rozhodnutia súdu.
Vykonanie dôkazov pred súdom súčasne umožňuje účastníkom bezprostredne na ne reagovať.
Odvolacie konanie vychádza z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, rozsah
dokazovania pred odvolacím súdom je obmedzený ustanovením § 205a a § 213 Občianskeho
súdneho poriadku. Preto, ak dospeje k záveru, že dokazovanie vykonané súdom prvého
stupňa neodôvodňuje odvolaním napadnuté rozhodnutie, mal by dokazovanie zopakovať,
alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Hoci s ohľadom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, tento nemal povinnosť vykonať dokazovanie sám, je neprípustné, aby vec vyhodnotil
odlišne na základe púheho prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.
Nesprávnosť takéhoto postupu sa napokon odráža aj v zmenenom znení § 213 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku účinného od 1. septembra 2005, ktorým bolo fakultatívne
doplnenie dokazovania odvolacím súdom nahradené povinnosťou doplniť dokazovanie
v prípade, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, hoci v skutočnosti vychádzal z iného skutkového
základu než okresný súd, a pretože jeho skutkové závery boli vykonané v rozpore
s ustanoveniami § 122, § 132, § 211 a § 213 Občianskeho súdneho poriadku, trpí konanie
pred odvolacím súdom vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nedoplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: