Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/149/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ V. K., bývajúceho v H.

a 2/ Z. C., bývajúcej v S., zastúpených JUDr. L. K., advokátom v R., proti žalovanému A. K.,

bývajúcemu v H., zastúpenému JUDr. A. F., advokátom v K., o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorá vec je vedená na Okresnom súde

Rožňava pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 20. júna 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 20. júna

2008, sp.zn. , z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 8. októbra 2007, č.k. – 109

zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. H., zapísaným na LV č. X., parc.č.

2

X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, rodinný dom súp.č. X. a na LV č. X.,

2

parc.č. X. – záhrady o výmere X. ma vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že

nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu 1/. Zaviazal žalobcu 1/ vyplatiť

žalobkyni 2/ sumu 71 650 Sk a žalovanému sumu 71 650 Sk, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Súčasne uložil žalobcovi 1/ zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu vo výške

2 059 Sk a žalobkyni 2/ vo výške 2 059 Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 52 278 Sk, na účet ich

právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného uznesením z 20. júna 2008, sp.zn.

jeho opravný prostriedok ako oneskorene podaný podľa § 218 ods. 1 písm. a/

odmietol. Súčasne rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ trovy

odvolacieho konania vo výške 13 354 Sk, do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že

vykonal dopyt na pošte v H. a zistil, že podľa čl. 79 Poštových podmienok S. P. rozsudok

súdu prvého stupňa v označenej zásielke tohto súdu č.k. -109 zo dňa 8. októbra

2007 bol doručovaný žalovanému v mieste jeho trvalého bydliska. Dňa 18. októbra 2007

zásielka došla na dodávaciu poštu H. a pošta vykonala prvý pokus o doručenie úradnej

zásielky, adresát nebol na odovzdávacom mieste zastihnutý, preto poštový doručovateľ

zanechal výzvu na opakované doručenie na deň 19. októbra 2007. Dňa 19. októbra 2007 bol

vykonaný druhý pokus o doručenie úradnej zásielky a opätovne adresát nebol na

odovzdávacom mieste zastihnutý a preto poštový doručovateľ zanechal oznámenie o uložení

zásielky na pošte počas odbernej lehoty, ktorá je 18 kalendárnych dní. Počas tejto odbernej

lehoty dňa 2. novembra 2007 úradnú zásielku prevzal adresát – žalovaný osobne. Odvolací

súd výzvou požiadal žalovaného, aby oznámil, kde sa zdržiaval v čase od 17. októbra 2007

do 20. októbra 2007. Žalovaný oznámil odvolaciemu súdu, že v tomto čase sa zdržiaval mimo

bydliska a bol pozvaný na poľovačku Ing. K. do M.. Správou z P. D. N. odvolací súd zistil, že

žalovaný dňa 17. októbra 2007 pracoval a od 18. októbra 2007 do 31. októbra 2007 bol

práceneschopný. Z uvedeného mal odvolací súd za to, že žalovaný nebol vôbec na poľovačke,

ale bol práceneschopný a zdržiaval sa v mieste trvalého bydliska. Pretože boli splnené

podmienky uvedené v , dňa 19. októbra 2007 bola zásielka, ktorá obsahovala

rozsudok súdu prvého stupňa uložená na pošte s tým, že posledným dňom lehoty, ktorý sa

považuje za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel, bol deň 22. október 2007.

Odvolacia lehota tak začala plynúť dňa 23. októbra 2007 a uplynula dňa 6. novembra 2007.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný na poštovú prepravu až dňa 16.

novembra 2007, teda po zákonom stanovenej lehote.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Jeho prípustnosť vyvodzoval z toho, že rozhodnutie, proti ktorému smeruje, bolo vydané

v konaní postihnutom vadou uvedenou v Odvolací súd mu odňal

možnosť konať pred súdom tým, že včas podané odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1

písm. a/ Uviedol, že je pravdou, že od 18. októbra 2007 bol práceneschopný, ako

uviedol odvolací súd, ale súčasne sa od 17. októbra 2007 do 23. októbra 2007 nachádzal

na poľovačke v zahraničí, tak ako uviedol v čestnom prehlásení i Ing. I. K.. Namietal, že

odvolací súd mal za potvrdenú len skutočnosť, uvedenú jeho zamestnávateľom o jeho

práceneschopnosti, avšak na čestné prehlásenie bez odôvodnenia neprihliadol.

Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení žiadali dovolanie žalovaného ako nedôvodné

zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či jeho opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno napadnúť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 v znení do 15. októbra 2008 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti rozsudku súdu

prvého stupňa ako oneskorene podané.

So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

vyplývajúcu z ustanovenia , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie pritom nemá žiadne

obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto

ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne

prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je

významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale

len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

takouto vadou.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je

postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba

rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť

pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba

považovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, že

podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Podľa v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... považuje sa

posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je predpísané súčasné splnenie nasledovných

podmienok: a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114

ods. 4 ), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste

doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,

kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie

zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený

o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní

od upovedomenia nevyzdvihol.

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu

osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 20.7.1992 sp.zn. ). Tento dôsledok však môže nastať len

vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa

adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného

doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej

splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť

dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste

doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho,

čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy,

ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa

v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto

dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať

alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť

iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste

doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť

doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne

vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici,

na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje

na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je teda vecou

konkrétneho prípadu.

Dovolací súd požiadal o doplnenie dokazovania o priebehu doručovania predmetnej

listovej zásielky, obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa, ako i o vypočutie svedka

Ing. I. K. k okolnostiam, ktoré uviedol žalovaný, a dospel k záveru, že konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu sú postihnuté vadou podľa

Ako vyplynulo po doplnení dokazovania z výpovede poštovej doručovateľky,

svedkyne Š. M., táto nemala vedomosť, či sa žalovaný nachádzal v čase doručovania

a oznámenia o doručovaní doma, ona sa s ním nikdy nerozprávala, pretože

pracoval celý deň a zásielky mu ukladala na jednom mieste na prvom poschodí. Svedok

Ing. K. uviedol, že si síce presne nepamätá, kedy odišli so žalovaným poľovať

do M., kde boli pozvaní, odchádzali v stredu poobede a vrátili sa v pondelok, predložil však

doklad – potvrdenie od svojho zamestnávateľa, že si v dňoch 18., 19., 22. a 23. októbra 2007

čerpal náhradné voľno.

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. a ).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných

pochybností preukázané, že sa žalovaný, ktorému bol doručovaný odvolaním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa, zdržoval v čase doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa

v mieste doručenia. Preto ak odvolací súd ako oneskorene podané odmietol odvolanie

žalovaného, odňal mu svojím konaním a rozhodnutím právo, aby na základe jeho včas

podaného odvolania bolo ním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané

odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

Žalovaný teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie

odvolacieho súdu má vadu podľa

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie žalovaného je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie (, veta za bodkočiarkou a prvá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková