Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a3e/369604.a4dc49.pdf
PDF · 107.74 KB
No categories available
3Cdo/263/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 263/2009
Slovenskej republiky 3 Cdo 265/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v K., proti
žalovanému M., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 17 C 73/2005, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 31. mája 2006 sp. zn. 5 Co 508/2005 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca
2009 sp. zn. 5 Co 96/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2009 sp. zn.
5 Co 96/2009 o d m i e t a .
Konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája
2006 sp. zn. 5 Co 508/2005 z a s t a v u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 1. decembra 2005 č.k. 17 C 73/2005-33
zamietol žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. V odôvodnení uviedol,
že ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva, nakoľko z návrhu na začatie konania je
zrejmé, že žalobca si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a v zmysle § 3 tohto zákona pasívne legitimovaným v takom
prípade je štát, z ktorého dôvodu v konečnom rozhodnutí súd žalobu zamietne pre nedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa uznesením z 31. mája 2006 sp. zn. 5 Co 508/2005 (č.l. 45 spisu) potvrdil, keď dospel
k záveru, že u žalobcu nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov pre zrejmú bezúspešnosť uplatneného práva ako jedného z podstatných
predpokladov pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca (prvým) dovolaním
z 12. septembra 2006 (č.l. 49 spisu), v ktorom nesúhlasil právnym názorom odvolacieho
súdu, žiadal napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 25. septembra 2006 č.k. 17 C 73/2005-55
(doručeným žalobcovi 13. októbra 2006) žalobcu vyzval v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia na odstránenie označených vád dovolania a zároveň na predloženie plnomocenstva
pre advokáta na jeho zastupovanie v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie
o dovolaní žalobcu po jeho poučení v zmysle § 30 O.s.p., podaním zo 14. marca 2007 vrátil
spis Okresnému súdu Bratislava I na rozhodnutie o žiadosti žalobcu o ustanovenie právneho
zástupcu pre dovolacieho konanie.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 13. augusta 2008 č.k. 17 C 73/2005-72
zamietol žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie
z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov u žalobcu pre priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov a pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Hoci by aj majetkové
pomery žalobcu odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov vzhľadom na jeho
invalidný dôchodok a sociálnu situáciu, podľa názoru súdu ide o svojvoľné uplatňovanie
práva, ktoré nie je podložené žiadnymi konkrétnymi rozhodujúcimi skutočnosťami, bez
poznania ktorých nemožno vyvodiť potrebu zvýšenej ochrany záujmov žalobcu v konaní.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. marca 2009 sp. zn.
5 Co 96/2009 napadnuté uznesenie potvrdil s poukazom na správnosť záverov súdu prvého
stupňa.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca (druhým) dovolaním zo
4. mája 2009 (č.l. 79 nasl. spisu). Na odôvodnenie svojho mimoriadneho opravného
prostriedku uviedol, že rozhodnutia súdov nižších stupňov hrubo porušujú jeho práva, lebo
konkrétne napísal čoho sa domáha a bola mu spôsobená škoda. V dôsledku prieťahov
spôsobených súdmi mu vznikla škoda v peniazoch, pretože sociálna poisťovňa mu nepriznala
spätne dôchodok, lebo konanie trvalo viac ako 4 roky. Súdy hrubo porušili ústavu, keď mu
neustanovili advokáta a nepriznali mu oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedených
dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a zároveň priznať oslobodenie od súdnych
poplatkov a ustanoviť advokáta pre dovolacie konanie.
Vyjadrenia žalovaného k dovolaniam žalobcu sa v spise nenachádzajú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby
bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.
1. K dovolaniu žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2009
sp. zn. 5 Co 96/2009:
Aj keď žalobca nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), dovolací súd nepovažoval v danom prípade nedostatok povinného zastúpenia za
prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie končí. So
zreteľom na dovolaním napadnuté rozhodnutie vychádzal z toho, že ak predmetom
dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p. (ako je to aj v posudzovanej
veci), nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky, lebo v opačnom prípade by bol
popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník konania podaním dovolania, ale tiež účel
dovolacieho konania, v ktorom predmetom posúdenia má byť záver odvolacieho súdu
o (ne)splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom (na obdobnom
názore založil svoje rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 21. februára
2007 sp. zn. 2 Cdo 329/2006).
Dovolací súd z vyššie uvedeného dôvodu pristúpil k posudzovaniu procesnej
prípustnosti (druhého) dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca
2009 sp. zn. 5 Co 96/2009 napriek tomu, že dovolateľ bez právnického vzdelania nie je
zastúpený advokátom.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie v danom prípade smeruje proti
uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tiež
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2
O.s.p.). Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho
dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. sa
dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú
taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Žalobca netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou
v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani
nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru
o nesplnení podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov
advokátov pre dovolacie konanie, dovolací súd poznamenáva, že rozhodnutím o neustanovení
zástupcu z radov advokátov žalobcovi v dovolacom konaní nebola odňatá možnosť pred
súdom konať. Tento záver opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, že Občiansky súdny
poriadok dáva odňatie možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým
procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky
splnenia podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a podmienok pre ustanovenie
zástupcu účastníka konania súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní
(posudzovaní tejto otázky) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok
(len) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľ v dovolaní namieta porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo
na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa
z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať všetkými dôvodmi
a argumentmi procesných strán, postačuje, ak odôvodnenie obsahuje všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti, ktoré objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež
II. ÚS 76/07). Z tohto dôvodu je jeho dovolacia námietka neopodstatnená.
Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že zo spisu
nevyplýva, že by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov
advokátov, hoci by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, že
postup súdov bol v súlade so zákonom a nemal za následok znemožnenie realizácie
procesných práv žalobcu. Keďže procesná prípustnosť (v poradí druhého) dovolania žalobcu
nevyplýva ani z § 239 ani z § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol tento opravný prostriedok
dovolateľa ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b
ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
2. K dovolaniu žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2006
sp. zn. 5 Co 508/2005:
Dovolací súd ďalej skúmal, či sú v danej veci splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (prvého) dovolania žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 31. mája 2006 sp. zn. 5 Co 508/2005. V zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ
zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec
(člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho
konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa.
Zo spisu vyplýva, že žalobca bol poučený o tom, že dovolateľ bez právnického
vzdelania musí byť zastúpený advokátom. Žalobca v dovolacom konaní nepreukázal, že má
právnické vzdelanie (a že teda v dovolacom konaní nemusí byť zastúpený advokátom). Bol
oboznámený s rozhodnutiami súdov oboch nižších stupňov o tom, že sa mu neustanovuje
zástupca z radov advokátov. Napriek tomu však do spisu nezaložil advokátovi udelenú plnú
moc na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku toho zostal nedostatok uvedenej
osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
konanie o (prvom) dovolaní žalobcu zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p.
a § 104 ods. 2 O.s.p.), pričom sa nemohol zaoberať jeho procesnou prípustnosťou ani
dôvodnosťou.
Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa jeho (druhé) dovolanie muselo odmietnuť
a konanie o jeho (prvom) dovolaní zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146
ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková