Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Uro/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa maloletého B. C.,

narodeného X. v N., štátneho občana Poľskej republiky, bývajúceho u matky B. C., v O.,

Poľská republika, zastúpeného Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,

so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, na uznanie rozhodnutia Oblastného súdu v Opoli,

oddelenie pre rodinu a neplnoletých, Poľská republika z 16. 11. 1993, sp. zn. R III C 565/92,

ktorým bolo určené otcovstvo V. K., narodeného X., štátneho občana Slovenskej republiky

bývajúceho v P., takto

rozhodol:

Uznesenie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. decembra 2008 sp. zn.

konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že

navrhovateľ sa domáhal uznania rozhodnutia Oblastného súdu v Opoli, oddelenie pre rodinu

a neplnoletých, Poľská republika sp. zn. R III C 565/1992 z 16. 11. 1993, ktorým bolo

určené, že V. K., narodený X., je otcom maloletého B. C., narodeného X. a ktorým bola

určená vyživovacia povinnosť voči maloletému, ako i uznania rozsudku Oblastného súdu v

Opoli, oddelenie pre rodinu a neplnoletých, Poľská republika z 29. 6. 2001 sp. zn. R III C

681/99, ktorým bolo zvýšené výživné na maloletého navrhovateľa, pričom uznesením zo 4. 2.

2008 návrh na uznanie uvedených rozhodnutí v časti určenia vyživovacej povinnosti a

zvýšenia vyživovacej povinnosti vylúčil na samostatné konanie z dôvodu postúpenia

vylúčenej veci vecne a miestne príslušnému súdu. Konštatoval, že pre občianske súdne

konanie je uznanie cudzích rozhodnutí upravené buď

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len

zákon) alebo medzinárodnými zmluvami a Slovenská republika je vo vzťahu k Poľskej

republike viazaná Zmluvou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach

občianskych, rodinných, pracovných a trestných (, ďalej len zmluva).

Preto skúmal, či je možné cudzie rozhodnutie, uznania ktorého sa navrhovateľ

domáhal(v časti určenia otcovstva), uznať krajským súdom, resp. či vyhovuje podmienkam

uvedeným v (dvojstrannej) zmluve, ktorá je vo všetkých svojich častiach záväzná a orgány

zmluvného štátu, správne orgány, ako aj súdy sú povinné ju dodržiavať a aplikovať.

Vzhľadom na ustanovenie § 2 zákona, podľa ktorého sa ustanovenia tohto zákona použijú len

pokiaľ niečo iné neustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná

alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy, vylučuje medzinárodná zmluva

použitie ustanovenia § 67 zákona, pretože sama ustanovuje niečo iné. V článku 52 zmluvy je

za splnenia konkrétnych podmienok upravené priame uznávanie cudzích rozhodnutí

v nemajetkových, rodinných veciach (ktorou občianskou vecou nemajetkovej povahy určenie

otcovstva nepochybne je) bez ďalšieho konania. To znamená, že uvedeným článkom

sa vylúčila požiadavka osobitného rozhodnutia súdu (§ 67 zákona), keď sú splnené

podmienky v ňom uvedené, čo v danej veci bolo preukázané, pretože na území Slovenskej

republiky neexistuje justičný orgán, ktorý by vydal právoplatné rozhodnutie v tej istej veci

(určení otcovstva V. K. k mal. navrhovateľovi) skôr a predmetné konanie o určenie otcovstva

nie je (nebolo ani v čase vydania cudzieho rozhodnutia) podľa citovanej zmluvy vo výlučnej

právomoci súdov Slovenskej republiky. Z toho je zrejmé, že ku skutočnosti, aby sa na

predmetné rozhodnutie o určení otcovstva hľadelo ako uznané, nie je potrebné žiadne ďalšie

konanie a krajský súd tak nemá právomoc vo veci jeho uznania konať ( až 3 ,

v spojení s ). Námietky V. K., týkajúce sa správnosti

predmetného rozhodnutia, považoval za neopodstatnené. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odvolanie V. K., ktoré odôvodnil potrebou

uznania predmetného rozhodnutia Oblastného súdu v Poľskej republike, a ktoré rozhodnutie

je podľa jeho názoru v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po zistení, že

odvolanie podala včas oprávnená osoba proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom (§ 201 O s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci sa mal. navrhovateľ (voči povinnej osobe – V. K.) domáhal uznania

cudzieho rozhodnutia, Oblastného súdu v Opoli, oddelenie pre rodinu a neplnoletých, Poľská

republika sp. zn. R III C 565/92 z 16. 11. 1993 o určení otcovstva.

Podľa až 3 v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú

spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,

obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú

a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich

iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať

iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému

orgánu, právne účinky s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Keďže sa predmetné rozhodnutie Oblastného súdu Poľskej republiky v Opoli, oddelenie

pre rodinu a neplnoletých v časti určenia otcovstva V. K. voči maloletému navrhovateľovi (v

prípade jeho vydania za splnenia zákonných podmienok) uznáva bez ďalšieho konania na

území Slovenskej republiky (§ 2, § 67 zákona, čl. 52 zmluvy) tak neexistuje orgán, ktorý by

mal právomoc v danej veci ešte konať a rozhodovať, preto správne v súlade s citovanými

ustanoveniami krajský súd konanie zastavil bez rozhodnutia o tom, ktorému vecne

príslušnému orgánu vec postúpi. Súd v Slovenskej republike príslušný na uznanie a výkon

rozhodnutia súdu Poľskej republiky o vyživovacej povinnosti V. K. k maloletému

navrhovateľovi na rozhodnutie súdu Poľskej republiky v časti o určení otcovstva prihliadne a

bude z neho vychádzať tak, ako keby ho vydal súd Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu ako

vecne správne potvrdil ( ).

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: