Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a8c/369571.17e41e.pdf
PDF · 91.64 KB
No categories available
2Uro/1/2009
Najvyšší súd 2 Uro 1/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa maloletého B. C.,
narodeného X. v N., štátneho občana Poľskej republiky, bývajúceho u matky B. C., v O.,
Poľská republika, zastúpeného Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže,
so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, na uznanie rozhodnutia Oblastného súdu v Opoli,
oddelenie pre rodinu a neplnoletých, Poľská republika z 16. 11. 1993, sp. zn. R III C 565/92,
ktorým bolo určené otcovstvo V. K., narodeného X., štátneho občana Slovenskej republiky
bývajúceho v P., takto
rozhodol:
Uznesenie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. decembra 2008 sp. zn. 10 Cudz 8106/2006
konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že
navrhovateľ sa domáhal uznania rozhodnutia Oblastného súdu v Opoli, oddelenie pre rodinu
a neplnoletých, Poľská republika sp. zn. R III C 565/1992 z 16. 11. 1993, ktorým bolo
určené, že V. K., narodený X., je otcom maloletého B. C., narodeného X. a ktorým bola
určená vyživovacia povinnosť voči maloletému, ako i uznania rozsudku Oblastného súdu v
Opoli, oddelenie pre rodinu a neplnoletých, Poľská republika z 29. 6. 2001 sp. zn. R III C
681/99, ktorým bolo zvýšené výživné na maloletého navrhovateľa, pričom uznesením zo 4. 2.
2008 návrh na uznanie uvedených rozhodnutí v časti určenia vyživovacej povinnosti a
zvýšenia vyživovacej povinnosti vylúčil na samostatné konanie z dôvodu postúpenia
vylúčenej veci vecne a miestne príslušnému súdu. Konštatoval, že pre občianske súdne
konanie je uznanie cudzích rozhodnutí upravené buď zákonom č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon) alebo medzinárodnými zmluvami a Slovenská republika je vo vzťahu k Poľskej
republike viazaná Zmluvou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov vo veciach
občianskych, rodinných, pracovných a trestných (vyhláška č. 42/1989 Zb., ďalej len zmluva).
Preto skúmal, či je možné cudzie rozhodnutie, uznania ktorého sa navrhovateľ
domáhal(v časti určenia otcovstva), uznať krajským súdom, resp. či vyhovuje podmienkam
uvedeným v (dvojstrannej) zmluve, ktorá je vo všetkých svojich častiach záväzná a orgány
zmluvného štátu, správne orgány, ako aj súdy sú povinné ju dodržiavať a aplikovať.
Vzhľadom na ustanovenie § 2 zákona, podľa ktorého sa ustanovenia tohto zákona použijú len
pokiaľ niečo iné neustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná
alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy, vylučuje medzinárodná zmluva
použitie ustanovenia § 67 zákona, pretože sama ustanovuje niečo iné. V článku 52 zmluvy je
za splnenia konkrétnych podmienok upravené priame uznávanie cudzích rozhodnutí
v nemajetkových, rodinných veciach (ktorou občianskou vecou nemajetkovej povahy určenie
otcovstva nepochybne je) bez ďalšieho konania. To znamená, že uvedeným článkom
sa vylúčila požiadavka osobitného rozhodnutia súdu (§ 67 zákona), keď sú splnené
podmienky v ňom uvedené, čo v danej veci bolo preukázané, pretože na území Slovenskej
republiky neexistuje justičný orgán, ktorý by vydal právoplatné rozhodnutie v tej istej veci
(určení otcovstva V. K. k mal. navrhovateľovi) skôr a predmetné konanie o určenie otcovstva
nie je (nebolo ani v čase vydania cudzieho rozhodnutia) podľa citovanej zmluvy vo výlučnej
právomoci súdov Slovenskej republiky. Z toho je zrejmé, že ku skutočnosti, aby sa na
predmetné rozhodnutie o určení otcovstva hľadelo ako uznané, nie je potrebné žiadne ďalšie
konanie a krajský súd tak nemá právomoc vo veci jeho uznania konať (§ 7 ods. 1 až 3 O. s. p.,
§ 103 O. s. p. v spojení s § 104 ods. 1 O. s. p.). Námietky V. K., týkajúce sa správnosti
predmetného rozhodnutia, považoval za neopodstatnené. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odvolanie V. K., ktoré odôvodnil potrebou
uznania predmetného rozhodnutia Oblastného súdu v Poľskej republike, a ktoré rozhodnutie
je podľa jeho názoru v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, že
odvolanie podala včas oprávnená osoba proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 201 O s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
V prejednávanej veci sa mal. navrhovateľ (voči povinnej osobe – V. K.) domáhal uznania
cudzieho rozhodnutia, Oblastného súdu v Opoli, oddelenie pre rodinu a neplnoletých, Poľská
republika sp. zn. R III C 565/92 z 16. 11. 1993 o určení otcovstva.
Podľa § 7 ods. 1 až 3 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo
zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich
iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to
ustanovuje zákon.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať
iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému
orgánu, právne účinky s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Keďže sa predmetné rozhodnutie Oblastného súdu Poľskej republiky v Opoli, oddelenie
pre rodinu a neplnoletých v časti určenia otcovstva V. K. voči maloletému navrhovateľovi (v
prípade jeho vydania za splnenia zákonných podmienok) uznáva bez ďalšieho konania na
území Slovenskej republiky (§ 2, § 67 zákona, čl. 52 zmluvy) tak neexistuje orgán, ktorý by
mal právomoc v danej veci ešte konať a rozhodovať, preto správne v súlade s citovanými
ustanoveniami krajský súd konanie zastavil bez rozhodnutia o tom, ktorému vecne
príslušnému orgánu vec postúpi. Súd v Slovenskej republike príslušný na uznanie a výkon
rozhodnutia súdu Poľskej republiky o vyživovacej povinnosti V. K. k maloletému
navrhovateľovi na rozhodnutie súdu Poľskej republiky v časti o určení otcovstva prihliadne a
bude z neho vychádzať tak, ako keby ho vydal súd Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu ako
vecne správne potvrdil (§ 219 O. s. p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: