Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/124/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : JUDr. P. L.,

správca konkurznej podstaty úpadcu L., s.r.o. v konkurze, B., zastúpený JUDr. R. D.,

advokátom v B., proti žalovanému : S., B., o náhradu škody 11 112 506,- Sk spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 31. marca 2008 sp. zn. ,

t a k t o :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2008 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 8. júna 2007 č.k. -121 zamietol

návrh žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom v sume 11 112 506,- Sk ako ušlé nájomné za nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalobcu, nachádzajúce sa v katastrálnom území B. zapísané na príslušných LV za obdobie od

17.8.2000 do 7.11.2001.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením z 31. marca 2008 č.k.

-151 odmietol odvolanie a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na

náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že

zástupca žalobcu doručil súdu prvého stupňa dňa 6. júla 2007 odvolanie, ktoré neobsahuje

žiadne dôvody s tým, že bude doplnené v lehote 40 dní, lehota na odvolanie uplynula

žalobcovi 18. júla 2007. Žalobca síce odvolaciemu súdu 1. februára 2008 zaslal dôvody

odvolania zo dňa 16. augusta 2007 bez prezentačnej pečiatky súdu, avšak aj v prípade ich

doručenia súdu dňa 16. augusta 2007 by odvolací súd nemohol k týmto dôvodom odvolania

prihliadnuť, keďže boli vyhotovené až po uplynutí lehoty na odvolanie ( ).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť a tým

aj opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia Namietal, že v čase

rozhodovania súdu o odvolaní žalobcu odvolanie nemalo žiadne nedostatky brániace súdu

pokračovať v konaní a preto odmietnutím odvolania súd odňal žalobcovi možnosť konať pred

súdom. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť Krajskému súdu v Bratislave na

ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté

pozmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/

). Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdené, je dovolanie prípustné ( ), ak a) v ňom odvolací súd vyslovil, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia alebo c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia lebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky uvedených

uznesení. Odvolací súd svojim uznesením odmietol odvolanie žalobcu. Dovolanie preto podľa

a prípustné nie je.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom

konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne

obsadeným). Treba zdôrazniť, že ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo

výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný. Ak

je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska

vylúčené.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok (napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Ako však uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993,

nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv účastníka nie je postupom, ktorým súd

odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú

vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania ( ). Ak súd

niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom,

a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti pred

súdom konať ( ).

Pri skúmaní prípustnosti dovolania sa dovolací súd neobmedzil na okolnosti, z ktorých

dovolateľ vyvodzoval existenciu procesnej vady uvedenej v , ale touto

otázkou sa zaoberal aj nezávisle od jeho dovolacích námietok.

Rozhodovanie súdov do 1. septembra 2003 (zohľadňujúce dovtedy účinné znenie

, v zmysle ktorého odvolateľ mohol bez súhlasu súdu meniť odvolacie

dôvody aj po uplynutí lehoty na odvolanie) v podstate jednotne vychádzalo z toho, že ak je

z odvolania jasné, ktorý rozsudok a v akom rozsahu sa napáda a čoho sa dovolateľ domáha,

neuvedenie dôvodov odvolania nezakladá nemožnosť vecného preskúmania prvostupňového

rozhodnutia odvolacím súdom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2000). Vzhľadom na

vtedajší právny stav Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. ,

publikovanom v tom istom časopise pod č. 27/1997 uviedol, že dôvodom pre odmietnutie

vecného preskúmania napadnutého rozhodnutia nemôže byť okolnosť, že v odvolaní sa

neuvádza, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu. Súdna prax

bola jednotná v tom, že ak odvolací súd podľa v spojení s odvolacie

konanie zastaví pre nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti odvolania,

hoci odvolanie nemá nedostatky brániace v pokračovaní konania, odníme účastníkovi

možnosť konať pred súdom podľa (pozri rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod

č. 61/1998).

V právnej úprave po 1. septembri 2003 došlo k zmene v tom zmysle, že prípustné

dôvody odvolania proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

sú uvedené v až f/ Podľa doslovného znenia

rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie. V zmysle odvolací súd odmietne

odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2; ak boli dodržané podmienky podľa

§ 209 ods. 1 a § 211 ods. 1. Podľa § 205 ods. 1 v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti, d) súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa súd prvého stupňa

uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2,

aby chýbajúce náležitosti doplnil, poučil o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa

§ 218 ods. 1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní, alebo ak ide

o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého

stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Podľa ak súd prvého

stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal

odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti a poučí ho o následkoch neodstránenia vád

odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Vo veciach podľa § 120 ods. 2 odvolací súd odstraňuje

vady odvolania tým, že sa obmedzí len na zistenia rozsahu, v akom sa rozhodnutie napadá.

Odvolací súd sám odstraní vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak,

že sám vykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane

tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa (znenie účinné

do 14.10.2008).

V prejednávanej veci bola žaloba podaná na súde prvého stupňa po 1. septembri 2003,

preto súdy správne postupovali podľa v znení účinnom po

tomto dni. Žalobca v odvolaní z 4.7.2007, ktoré podal 6.7.2007 síce uviedol rozsah v akom

napadá prvostupňový rozsudok, ale neuviedol dôvody, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť

svojho opravného prostriedku. Toto jeho podanie bolo neúplné (neobsahovalo náležitosti

predpokladané v a , ), preto súd prvého stupňa správne vyzval

žalobcu na odstránenie uvedených vád.

Podaním 16. augusta 2007, ktoré došlo odvolaciemu súdu 1.8.2008 žalobca zaslal

odvolaciemu súdu dôvody odvolania so zreteľom na ktoré nepovažuje prvostupňové

rozhodnutie za správne a navrhol rozhodnúť tak, ako to už uviedol vo svojom odvolaní zo dňa

4. júla 2007.

Vzhľadom na uvedené bolo v dovolacom konaní potrebné vyriešiť otázku, či a aké

právne následky má odstránenie vád odvolania (doplnenie dôvodov) odvolateľom až po

uplynutí odvolacej lehoty, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní.

Pokiaľ v znení do 1. septembra 2003 umožňoval odvolateľovi

meniť odvolacie dôvody aj po uplynutí lehoty na odvolanie, ustanovenie

v znení po uvedenom dni dôvody odvolania umožňuje odvolateľovi rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Uvedená zmena sa týka lehoty, v ktorej môže odvolateľ rozširovať

dôvody bezvadného odvolania (obsahujúceho náležitosti uvedené v

a , ), nedopadá však na povinnosť súdu dbať o odstránenie vád odvolania

(, ) a ani neurčuje lehotu, v ktorej má dovolateľ možnosť odstrániť vady

podaného opravného prostriedku. Pokiaľ sa v odvolaní vyskytne vada spočívajúca v absencii

odvolacích dôvodov, je povinnosťou súdu vyzvať odvolateľa na jej odstránenie, pričom

lehotu na odstránenie vady určuje vo výzve súd ( v spojení s ),

a neurčuje ju samo plynutie odvolacej lehoty. Ak k odstráneniu vady odvolania dôjde do

rozhodnutia odvolacieho súdu, je právne významné, že v čase jeho rozhodovania (§ 154

ods. 1 a ) je vada odstránená, pričom je irelevantné, či k jej

odstráneniu došlo po súdom určenej lehote alebo po uplynutí odvolacej lehoty. V danom

prípade odvolateľ vady odvolania odstránil „doplnením odvolania“ ešte pred rozhodnutím

odvolacieho súdu.

Ak napriek tomu krajský súd uznesením opravný prostriedok žalobcu odmietol pre

nesplnenie zákonných podmienok upravujúcich náležitosti podaného odvolania (§ 218 ods. 1

písm. d/ ), hoci odvolanie v skutočnosti už v čase jeho rozhodovania nemalo

nedostatky brániace mu pokračovať v konaní, odňal odvolateľovi možnosť pred súdom konať

v zmysle Uvedená procesná vada zakladá prípustnosť dovolania a je

zároveň aj dôvodom pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil

( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: