Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/3/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ S. F., bývajúceho v B.,

2/ E. V., bývajúcej v B., 3/ E. P., bývajúcej v Ľ., 4/ T. B., bývajúcej v B., proti odporkyni Ľ.

M., bývajúcej v Ľ., zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátkou, so sídlom v B., o určenie

vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 30. mája 2007 č. k. – 52 návrh

navrhovateľky (právnej predchodkyne navrhovateľov) na určenie, že je vlastníčkou pozemku,

vedeného Správou katastra Banská Bystrica, katastrálne územie Ľ., na LV č. X. ako parcela

2

č. KN X. – záhrada o výmere X. m, zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Dospel k záveru o nepreukázaní skutočnosti, že by navrhovateľka nadobudla vlastníctvo

k predmetnej nehnuteľnosti titulom vydržania podľa uhorského obyčajového práva platného

na Slovensku do roku 1950, či oprávnenej držby nehnuteľnosti podľa

(stredný ), alebo titulu nadobudnutia vlastníctva k nej podľa zákona č.

(). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 8. novembra 2007 sp. zn.

na odvolanie navrhovateľky (E. F., právnej predchodkyne navrhovateľov) rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Za správne považoval závery týkajúce

sa užívania predmetnej nehnuteľnosti (kto a kedy ju užíval) s tým, že nie je potrebné

preskúmavať ani závery o spoluvlastníctve súrodencov R. (právnej predchodkyne

navrhovateľky a matky odporkyne). Potrebné podľa jeho názoru je ale vysporiadať sa s

tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého titulom nadobudnutia nehnuteľnosti je rozdelenie

podielového spoluvlastníctva pred rokom 1930, ktoré viedlo k užívaniu presne vydelených

častí nehnuteľnosti v dobrej viere, že užívateľovi patria aj vlastnícky.

Okresný súd Banská Bystrica (v poradí druhým) rozsudkom z 31. marca 2008 č. k.

– 101 určil, že navrhovateľka E. F., rod. Š. je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Banská Bystrica, katastrálne územie Ľ. na LV č. X.

2

pod A, parcela registra C č. KN X. – záhrada o výmere X. mv celosti. Odporkyni uložil

povinnosť zaplatiť na účet súdu 94 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a účastníkom

náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná nehnuteľnosť

je zapísaná na liste vlastníctva v dôsledku nesprávnej identifikácie. Bolo preukázané, že

právna predchodkyňa navrhovateľky nadobudla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti

deľbou platnou za uhorského obyčajového práva, ktorú nerušene užívala ako vlastnú

a darovala ju navrhovateľke, ktorá vstúpila do držby nehnuteľnosti a túto užívala ako vlastnú.

Preto možno konštatovať, že je jej výlučnou vlastníčkou titulom vydržania v zmysle zákona č.

Navrhovateľka bola oprávnenou držiteľkou a so zreteľom na všetky okolnosti

bola dobromyseľná, že jej vec patrí vzhľadom na darovanie nehnuteľnosti matkou. O trovách

konania rozhodol podľa a trovách štátu podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici (v poradí druhým rozhodnutím) rozsudkom z 23. októbra

2008 sp. zn. na odvolanie odporkyne rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu,

že univerzálnou sukcesiou došlo po smrti navrhovateľky k vstupu jej právnych nástupcov do

konania zmenil tak, že nehnuteľnosť vedená na Správe katastra Banská Bystrica, katastrálne

2

územie Ľ. na LV č. X. pod A registra C č. KN X. – záhrada o výmere X. mv celosti patrí do

dedičstva po nebohej E. F., rod. Š., nar. X., ktorá zomrela X.. Odporkyni uložil povinnosť

zaplatiť navrhovateľom trovy konania vo výške 38 036 Sk na účet právneho zástupu do 3 dní.

V plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu. Za potrebné

považoval uviesť len to, že odvolacie dôvody, ktoré použila odporkyňa nie sú takými

dôvodmi, na základe ktorých by mohol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

alebo ho zrušiť. Navrhovateľka svoje tvrdenie, akým spôsobom a kedy došlo k reálnemu

rozdeleniu nehnuteľnosti preukázala a toto nebolo spochybnené ani výpoveďou svedka J. R..

Pokiaľ zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak len na základe zmeny procesnej situácie

(úmrtie pôvodnej navrhovateľky). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.

1 v spojení s § 142 ods. 1 O .s. p.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Žiadala ho zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa jej názoru nie je možné

z vykonaného dokazovania prijať závery k akým dospeli súdy nižších stupňov a to, že právna

predchodkyňa navrhovateľky nadobudla predmetný pozemok na základe reálnej deľby

a vydržania podľa Obyčajového práva na Slovensku do 31. 12. 1950. Súdy považovali dôkazy

svedčiace v prospech jej matky ako vlastníčky spornej nehnuteľnosti za zmätočné úkony

notára, alebo správy katastra, pričom túto zmätočnosť nijako nezdôvodnili. Najmä

deklarované spochybnenie identifikácie parciel vyhotovenej 17. 5. 1967 pre účely bývalého

štátneho notárstva nie je dostatočne podložené, pretože práve táto identifikácia predstavuje

reálny dôkaz o stave v užívaní spornej záhrady a vychádza aj z údajov PK vložky č. X..

Konštatovaním avšak nepreukázaním údajnej zmätočnosti tejto identifikácie súdy zaťažili

konanie inou vadou v zmysle , ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľky sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru,

že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je

prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238

ods. 1 a 3 , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok (zmena len procesnej

situácie v dôsledku úmrtia pôvodnej navrhovateľky – univerzálna sukcesia dedičov),

vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ

nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či už

to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným senátom).

Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto ustanovení

dovolateľka nenamietala a nezistil ju ani dovolací súd.

Pokiaľ odporkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (čo z obsahu

dovolania možno vyvodiť) spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia

odporkyne boli opodstatnené, ňou uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav

správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde. To isté platí aj pre

námietky, že konanie bolo zaťažené inou vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne,

no táto skutočnosť tiež sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

(pre úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno

vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne

v súlade s v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Navrhovateľkám, ktoré mali v dovolacom konaní úspech, dovolací súd trovy tohto konania

nepriznal, pretože im žiadne nevznikli ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: