Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/179/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Slovenskej republiky –

zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Štefanovičova 5, proti žalovanej H. B., bývajúcej v Z., zastúpenej JUDr. P. B., advokátom, so

sídlom v H., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.

11 C 2747/1999, o dovolaní žalobkyne a Slovenskej republiky – Lesopoľnohospodárskeho

majetku Ulič, š. p., proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne a dovolanie Slovenskej republiky – Lesopoľnohospodárskeho

majetku Ulič, š. p., o d m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 27. septembra 2000 č. k. – 132 určil, že

vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š. p.

2

sú nehnuteľnosti parcely č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere

2 2 2

X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné

2 2

pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X.

2 2

o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. o výmere mlesné pozemky, č. X.

2 2 2

o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. m

2 2

lesné pozemky, č. X.o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č.

2 2

X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X.

2 2 2

mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné

2 2

pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X.

2 2 2

o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. m

2 2

lesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č.

2 2

X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X.

2 2 2

mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné

2

pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. m2 lesné pozemky, č. X.

2 2

o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mzapísané na LV č. X. kat. územie P., z

dôvodu, že žalovaná nemohla k nim nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Žalobu o

2

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parcele č. X. o výmere X. mlesné pozemky,

2 2

č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X.

2 2 2

mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné

2 2

pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X.

2 2 2

o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. m

2 2

lesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky,

2 2

č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X.

2 2 2

mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné

2 2

pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky vylúčil

na samostatné konanie (napriek vykonanému dokazovaniu nie je zrejmý spôsob údajného

prevodu z pôvodného vlastníka na žalovanú a bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie) a

konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. kat. územie

2 2

P. parcelám č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X.

2 2

o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere

2 2 2

X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné

2 2

pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o

2 2 2

výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. mlesné pozemky, č. X. o výmere X. m

2

lesné pozemky, č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. lesné pozemky), č. X. o výmere

2 2

X. mtrv. tráv. porast (t. č. lesné pozemky), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č.

2 2

X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les),

2 2

č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č.

2 2

les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t.

2 2

č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast

2 2

(t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv.

2 2

porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv.

2 2

tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. m

2

trv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X.

2 2

mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. . o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X.

2 2

mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere

2 2

X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X.

2 2

o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č.

2 2

X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast

2 2

(t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. m

2

trv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X.

2 2

mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere

2 2

X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X.

2 2

o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č.

2 2

X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les),

2 2

č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č.

2 2

les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast

2 2

(t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. m

2

trv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X.

2 2

mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere

2 2

X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X.

2 2

o výmere X. mtrv. tráv. porast (t. č. les), č. X. o výmere X. mlúka (t. č. les), č. X. o výmere

2 2 2

X. mlúka (t. č. les), č. X. o výmere X. mlúka (t. č. les), č. X. o výmere X. mlúka (t. č. les)

zastavil (späťvzatie žaloby). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov

konania vo výške 350 845 Sk ( ) a na účet súdu súdny poplatok vo výške

100 000 Sk ( o súdnych poplatkoch) do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove uznesením z 27. júna 2001 sp. zn. , na

odvolanie žalovanej (Slovenskej republike – Lesopoľnohospodárskemu majetku Ulič, š. p.)

rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zmenil uznesenie súdu prvého stupňa z 11. 1. 2001 tak,

že žalovanej priznal oslobodenie od súdneho poplatku. Dospel k záveru o nedostatočnom

skúmaní podmienok konania, keď bolo potrebné skúmať aktívnu legitimáciu žalobkyne

a to tak podľa ako aj z hľadiska správy majetku štátu.

Okresný súd Humenné (v poradí druhým) rozsudkom z 20. mája 2002 č. k. 11 C 2747/99-

220 žalobu zamietol a žalobkyni (Slovenskej republike – Lesopoľnohospodárskemu majetku

Ulič, š. p.) uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 838 541 Sk do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, podľa ktorého predmetné

nehnuteľnosti prešli na štát postupom podľa , keď v pozemkových

knihách bola urobená iba poznámka zamýšľaného prevzatia, pričom rozhodnutie o prevzatí

samotnom vydané nikdy nebolo. Poukázal na to, že inštitút poznámky zamýšľaného prevzatia

nie je v tomto zákone zvlášť upravený, naopak zákon priamo (§ 14 ods. 3) odkazuje na

náhradový zákon. Podľa jeho názoru z týchto zákonov a vykonávacích predpisov vyplýva, že

samotným vyslovením záboru, ani rozhodnutím o zamýšľanom prevzatí sa právne postavenie

vlastníka dotknutých nehnuteľností meniť nemôže. Od poznámky zamýšľaného prevzatia beží

prekluzívna lehota 30 dní, po ktorej márnom uplynutí sa už nemožno domáhať uznania

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam voči štátu, podmienkou nadobudnutia vlastníctva

k zabraným, t. j. do záboru pojatým nehnuteľnostiam štátom síce bola poznámka

zamýšľaného prevzatia, ktorá však bola len poznámkou a ničím iným a táto vlastnícke právo

sama osebe nemenila. Samotné prevzatie znamenalo vklad vlastníckeho práva pre štát do

pozemkovej knihy, pričom k vkladu sa vyžadovala tzv. vkladná listina, ktorou v prípade

prevzatia zabraných nehnuteľností štátom podľa predpisov o pozemkovej reforme bol

tzv. výrok správneho úradu, ktorý je súdne vykonateľný.

z predpokladov vzniku vlastníctva štátu k zabraným nehnuteľnostiam vyžadoval úradné

rozhodnutie, nie pozemkového úradu, ale príslušného ministerstva poľnohospodárstva. Potom

z hľadiska prechodu vlastníckeho práva na štát je rozhodujúce to, či bolo vydané správne

rozhodnutie o prevzatí a či nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Takéto rozhodnutie

žalobkyňa nepredložila a tým neuniesla dôkaznú povinnosť. Súčasne vyslovil pochybnosť

o danosti aktívnej legitimácie na strane žalobkyne (štátna organizácia lesného hospodárstva

zastupuje štát a neznámych vlastníkov len vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu

a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy). O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Prešove (v poradí druhým rozhodnutím) rozsudkom z 30. júna 2003 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalobkyni (Slovenskej

republike – Lesopoľnohospodárskemu majetku Ulič, š. p.) uložil povinnosť zaplatiť žalovanej

trovy odvolacieho konania 451 746,10 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a pripustil

dovolanie na otázky, či poznámka zamýšľaného prevodu je dôvodom pre vznik vlastníctva

štátu (súdna aj právnická prax nedáva priestor pre jednoznačný záver), či fyzické prevzatie

nahrádza rozhodnutie príslušného správneho orgánu o odovzdaní veci do vlastníctva

a či si mohla za predpokladu dobromyseľnosti žalobkyňa započítať držbu pred 31. 12. 1992

(odvolací súd na to odpovedal záporne). Uviedol, že podľa

vlastníctvo zabraných nehnuteľností prechádzalo na štát prevzatím (predpokladala už právna

úprava pozemkovej reformy vykonaná zákonom č. 215/1919 Zb., č. 329/1920 Zb. a predpismi

na nich nadväzujúcimi) a za rozhodujúce považoval posúdenie právneho významu poznámky

zamýšľaného prevzatia v pozemkových knihách (či už sama osebe znamenala prechod

vlastníctva na štát), pričom nielen judikatúra, ale aj právna veda bola toho názoru, že

rozhodujúce je prevzatie totožné s vkladom vlastníckeho práva. Po účinnosti zákona

č. (tzv. stredný ) sa však už intabulácia pre vznik

vlastníckeho práva nevyžadovala a prevzatie bolo to, čo zostalo. Ku vkladu vlastníckeho

práva sa vyžadovala vkladná listina, ktorou v prípade prevzatia zabraných nehnuteľností

štátom podľa predpisov o pozemkovej reforme bol výrok správneho úradu a po účinnosti

uvedeného z predpokladov vzniku vlastníctva štátu k zabraným

nehnuteľnostiam zostáva práve len úradné rozhodnutie (ministerstva poľnohospodárstva).

Tvrdenie žalobkyne o vydržaní tiež neobstojí, pretože inštitút držby bol zavedený až návrhom

z roku 1982 s tým, že hnuteľnú či nehnuteľnú vec mohol vydržať len občan (§ 135a zákona

č. ). Preto sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 27. októbra 2004 sp. zn.

na dovolanie žalobkyne rozsudok krajského súdu z 30. júna 2003 a rozsudok okresného

súdu z 20. mája 2002 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Uviedol, že

z ustanovenia vyplýva, že za štát pred súdom koná pracovník toho

štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. Iba

procesné úkony osoby vymedzenej v ustanovení § 21 ods. 2 sú úkonmi urobenými v mene

štátu a za štát. Preto je nutné vzhľadom k predmetu konania určiť štátny orgán, o ktorého vec

ide. Štátny podnik však nie je štátnym orgánom a nemá oprávnenie konať za štát, uvedený

v ustanovení s. 2 a ani iný právny predpis neoprávňuje štátny podnik konať

v občianskom súdnom konaní za štát. Zásada oddelenia štátu a štátneho podniku je napokon

uvedená v , o štátnom podniku. Preto je zrejmé, že

v danej veci Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. nie je oprávnený konať za štát. Štátny

podnik totiž nemá naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom (§ 80 písm. c/

). Pokiaľ štátny podnik v konaní vystupuje za štát, nie je splnená podmienka konania,

ktorou je právne relevantný prejav vôle žalobkyne alebo osoby, ktorej úkony sú

na strane žalobkyne, smerujúce k začatiu konania. Nedostatok takéhoto prejavu vôle je

neodstrániteľnou prekážkou konania. V prejednávanej veci s poukazom na predmet konania

a dôvody žaloby bude nutné, aby bolo vyjasnené, kto má byť žalobcom alebo žalobcami

a bude nutné zabezpečiť presné a správne označenie žalobcu alebo žalobcov postupom podľa

ustanovenia Až potom bude možné vo veci rozhodovať. Z uvedeného vyplýva,

že konanie odvolacie i prvostupňové bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ), ku ktorej musel prihliadať.

Okresný súd Humenné (v poradí tretím) rozsudkom zo 17. mája 2007 č. k.

-392 (po pripustení zámeny účastníkov konania tak, že z konania vystupuje

žalobkyňa Slovenská republika v zastúpení Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p.,

a na jeho miesto do konania vstupuje ako žalobkyňa Slovenská republika – v zastúpení

Ministerstvo financií SR uznesením z 31. 1. 2007 – č.l. 360) žalobu zamietol, konanie

o nariadenie predbežného opatrenia zastavil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej

trovy konania vo výške 1 679 558 Sk k rukám právneho zástupcu a vo výške 392 146 Sk

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že novooznačená žalobkyňa nemôže byť

v konaní aktívne legitimovanou, pretože v súlade s štát by mal zastupovať

pracovník štátneho orgánu, ktorého sa vec týka alebo pracovník iného štátneho orgánu.

Vzhľadom na predmet konania by to mal byť pracovník Ministerstva poľnohospodárstva SR.

Existuje aj zákonná úprava, ktorá je vo vzťahu k v pomere špeciality, ide

o ustanovenie , podľa ktorého štátna organizácia lesného

hospodárstva vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých

vlastník nie je známy, zastupuje štát. V mene štátu nemôže ale vystupovať Ministerstvo

financií SR. Napriek tomu sa zaoberal aj skutkovým stavom a právnym posúdením danej veci.

Dospel k záveru, že ani na základe jedného z dôvodov, t. j. konfiškácie, poznámky

zamýšľaného prevodu a vydržania, o ktoré žalobkyňa opierala svoju žalobu, sa štát nemohol

stať vlastníkom predmetných nehnuteľností vzhľadom na uvedené skutočnosti. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove (v poradí tretím rozhodnutím) rozsudkom z 25. januára 2008 sp. zn.

na odvolanie žalobkyne a Slovenskej republiky – Lesopoľnohodpodárskeho

majetku Ulič, š. p., rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a trovách konania potvrdil

a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania 435 695 Sk

k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie Slovenskej

republiky – Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič, š. p., odmietol ako odvolanie podané

neoprávnenou osobou ( ). Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne

o nerešpektovaní právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR súdom prvého

stupňa, pretože v čase jeho rozhodovania platilo ustanovenie , podľa

ktorého za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka,

alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. Po novele

() znie tak, že za štát pred súdom koná štátny orgán

v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je

oprávnená podľa osobitného predpisu, čo znamená v tomto znení zásah do posudzovania

otázky, či ide o podmienku konania alebo otázku vecnej legitimácie. Kým znenie pred

1. 7. 2007 predpokladalo, že pred súdom koná zamestnanec štátneho orgánu, ktorého sa vec

týka alebo poverený zamestnanec iného štátneho orgánu, bolo jasné, že ak konal niekto iný

za štát, bol to nedostatok podmienky konania, ktorý bol odstrániteľný. V tomto prípade súd

mohol vyzvať príslušný štátny orgán, aby nedostatok napravil a ak sa tak nestalo, mohol

konanie zastaviť. Nová situácia je tu však v tom, že teraz koná za štát buď štátny orgán

alebo právnická osoba. Nejde o zastúpenie (či poverenie) ako to bolo v pôvodnom znení, ale

o subjekt samotný. Teraz už nemôže za štát vystupovať štátny orgán bez právnej subjektivity,

kým pred novelou to teoreticky bolo možné. Subjektivita nemusí byť úplná, ale musí byť

v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi. Preto nejde o otázku podmienky

konania, ale o podmienku vecnej legitimácie, teda dôvodnosti žaloby samej. V súvislosti

s aplikáciou ustanovenia poukázal na ustanovenie , podľa

ktorého ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konanie začaté pred 1. 7. 2007, ak

nie je ďalej ustanovené inak. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. 7. 2007 zostávajú

zachované. Tým podľa jeho názoru obstojí dôvod, ktorý súd prvého stupňa označil za hlavný

dôvod pre zamietnutie žaloby, t. j. nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne. A ak by

prvostupňový súd bol úplne rešpektoval názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, musel

by konanie bez všetkého zastaviť, pretože z odôvodnenia jeho rozsudku možno jednoznačne

vyvodiť, že otázka nedostatku správneho označenia toho, kto vystupuje v mene štátu, je

neodstrániteľnou podmienkou konania. Odvolací súd však so zreteľom na znenie novely § 21

ods. 2 , ktoré ako aktuálny predpis musí aplikovať, nemohol rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť s následným zastavením konania. Podľa názoru odvolacieho súdu už

ustanovením čl. I ods. 11 došlo k uzákoneniu špeciálnej spôsobilosti

vystupovať v mene štátnej organizácie lesného hospodárstva, t. j. ešte predtým, než takéto

ustanovenie podchytila aj novela , ktorým sa mení a dopĺňa

Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Tým je

podľa neho odpovedané aj na otázku žalobkyne špecifikovanú pred odvolacím súdom, t. j.

ktorý orgán štátnej správy je oprávnený zastupovať Slovenskú republiku v konaní o určení

vlastníckeho práva. Týmto subjektom je pôvodná žalobkyňa, ktorá ako správca nehnuteľností

sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva. I pri určitých pochybnostiach o možnosti

odvodzovať toto oprávnenie z ustanovenia treba

zdôrazniť, že od účinnosti o lesoch, t. j. od 1. 9. 2005, vyplýva

oprávnenie tohto subjektu konať za štát aj z ustanovenia § 50 ods. 6 uvedeného zákona,

v zmysle ktorého správca lesného majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje ochranu

takéhoto majetku a zastupuje štát ako vlastníka v konaní pred súdom. Pretože právnym

prostriedkom ochrany práv vlastníka je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva, podľa názoru

odvolacieho súdu je správca lesného majetku oprávnený konať za štát aj v súdnych

konaniach, predmetom ktorých je určenie vlastníctva k tomuto majetku, ak je vlastníctvo

spochybňované v priebehu faktického výkonu správy takéhoto majetku, vykonávanej ako

správa majetku vo vlastníctve štátu. Pretože po novele uskutočnenej zákonom

č. nie je už nedostatok zastupovania štátu neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, ale nedostatkom vecnej legitimácie, je rozhodnutie súdu prvého stupňa

vecne správne a z dôvodu procesnej legitimácie sa ďalšími dôvodmi, pre ktoré bola žaloba

zamietnutá (okrem nedostatku aktívnej legitimácie) nezaoberal. O trovách konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa a Slovenská republika –

Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p. Žalobkyňa ako dôvod uviedla, že krajský súd

sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2

), ktorý jednoznačne vyslovil záver, že štátny podnik (ktorým Lesopoľnohospodársky

majetok Ulič je) nemôže v sporoch o určenie vlastníckeho práva zastupovať Slovenskú

republiku. Ani jeden zo súdov nižších stupňov toto stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky neakceptoval. Podľa jeho názoru došlo k procesnému pochybeniu odvolacieho súdu

tým, že pripustil v konaní aktívnu účasť osoby, ktorá nie je účastníkom konania a nesprávne

právne posúdil otázku aktívnej legitimácie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky aj v obdobnej veci. Argument odvolacieho súdu, podľa ktorého

posúdenie aktívnej legitimácie bolo v súlade s novelou

považoval za bezpredmetný z dôvodu, že súd prvého stupňa vydal rozsudok (a posudzoval

aktívnu legitimáciu) ešte 17. 5. 2007. Za nepravdivé považoval tvrdenie o nepreukázaní

prechodu vlastníctva na štát, pretože bolo predložené rozhodnutie konfiškačnej komisie

z 28. 11. 1946 (rozhodnutie v zmysle ) a jednoznačne z neho vyplýva,

že ide o konečné rozhodnutie, ktorým prechádza vlastníctvo určeného majetku na štát ku dňu

1. 3. 1945. Nespochybnil tvrdenie, že poznámka zamýšľaného prevodu nie je titulom pre

nadobudnutie vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam, i keď bolo nadbytočné sa ním

zaoberať, pretože v tom čase sa už nehnuteľnosti nachádzali vo vlastníctve štátu (rozhodnutie

o konfiškácii). Za správny nepovažoval záver o nenadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním,

nakoľko k vydržaniu mohlo dôjsť pred účinnosťou na

základe z roku 1950, ktorý vydržanie nelimitoval na fyzické osoby

a lehotu na premlčanie určil 10 rokov (za podmienky nepretržitej držby), pričom príslušná

lesná organizácia užívala pôdu od roku 1948, do účinnosti uplynula

minimálne 15 ročná nepretržitá držba. Toto konštatovanie bolo ale len v rovine teoretickej

vzhľadom na prechod vlastníckeho práva na štát na základe rozhodnutia o konfiškácii. Žiadal

rozsudky súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu.

Slovenská republika – Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., podala dovolanie proti

výroku krajského súdu, ktorým odmietol jej dovolanie. Navrhla ho v tejto časti zrušiť a vec

v rozsahu zrušenia vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala odňatie jej možnosti

konať pred súdom ( ) s poukazom na znenie novely účinnej od

1. 7. 2007 a nesprávny postup súdu prvého stupňa v tom smere, že po vstupe do konania

Ministerstva financií SR za účastníka Slovenskú republiku pripustil zmenu účastníka podľa

Účastníkom konania totiž vždy bola a aj je Slovenská republika a preto

sa nejednalo o zmenu účastníka v konaní, ale iba zástupcu, ktorý tohto účastníka bude

zastupovať.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť. Poukázala na to, že

skutkový základ, z ktorého vychádzal pri právnom posúdení veci dovolací súd, sa zmenil.

Odvolací súd už teda nebol viazaný právnym záverom dovolacieho súdu v zrušujúcom

rozhodnutí. Dôvodom pre zrušenie rozhodnutí súdov nižších stupňov bol záver, že štátny

podnik nie je štátnym orgánom a nemá oprávnenie konať za štát v zmysle

V tom čase ale toto ustanovenie platilo v znení, podľa ktorého za štát pred súdom koná

poverený pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník

iného štátneho orgánu. Novela ()

znamená svojím znením § 21 ods. 2 zásah do posudzovania otázky, či ide o podmienku

konania alebo otázku vecnej legitimácie. Po vyslovení právneho názoru dovolacieho súdu

(v zrušujúcom rozhodnutí), že štátny podnik nemá naliehavý právny záujem na určení, že štát

je vlastníkom, štátny podnik vystupujúci za štát nie je relevantný prejavovať vôľu za štát a ide

o neodstrániteľnú prekážku konania došlo k zmenám hmotnoprávnych aj procesných noriem

a to ako ustanovenia tak aj o lesoch (nadobudol

účinnosť 1. 9. 2005) a preto odvolací súd nebol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu

v otázke posúdenia vecnej aktívnej legitimácie. Preto ani neexistuje dôvod dovolania

uvedený v

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas (Slovenská republika – zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej

republiky) účastník konania ( ), najskôr skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku odvolacieho

súdu je prípustné v prípadoch uvedených v

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci a napokon podľa je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo

výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania

nevyslovil. Dovolací súd v tejto veci však rozhodoval a dovolateľ prípustnosť dovolania

odvodzuje z ustanovenia , t. j., že sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. októbra 2004 sp. zn.

(č.l. 303), ktorým zrušil rozsudok krajského súdu z 30. júna 2003 a okresného súdu

z 20. mája 2002 vychádzajúc zo znenia v tom čase platného vyslovil,

že štátny podnik nie je štátnym orgánom a nemá oprávnenie konať za štát a ani iný právny

predpis neoprávňuje štátny podnik konať v občianskom súdnom konaní za štát, prečo v danej

veci Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., nie je oprávnený konať za štát, keď štátny

podnik nemá naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom (§ 80 písm. c/

). Pokiaľ štátny podnik vystupuje za štát, nie je splnená podmienka konania, čo je

neodstrániteľnou prekážkou konania. Preto s poukazom na predmet konania a dôvody žaloby

po vyjasnení kto má byť žalobcom alebo žalobcami bude nutné zabezpečiť presné a správne

označenie žalobcu alebo žalobcov ( ) a následne vo veci rozhodovať.

Novelou uskutočnenou sa

zmenilo znenie § 21 ods. 2, podľa ktorého za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho

orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu (a z ktorého

znenia vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozhodnutí)

s účinnosťou od 1. 7. 2007 tak, že za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti

ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa

osobitného predpisu, čo znamená zásah do posudzovania otázky, či ide o podmienku konania

alebo otázku vecnej legitimácie, ako správne uviedol odvolací súd. Teda znenie § 21 ods. 2

pred novelou predpokladalo, že pred súdom koná zamestnanec štátneho orgánu,

ktorého sa vec týka alebo poverený zamestnanec iného štátneho orgánu a preto ak konal

za štát niekto iný, bol to nedostatok podmienky konania, ktorý bol odstrániteľný. Súd mohol

vyzvať príslušný štátny orgán, aby nedostatok napravil a ak by sa tak nestalo, mohol konanie

zastaviť. Po novele však koná za štát buď štátny orgán alebo právnická osoba a nejde

o zastúpenie (či poverenie) ako pred novelou, ale o subjekt samotný s právnou subjektivitou,

ktorá nemusí byť úplná, ale musí byť v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými

predpismi. Preto nejde o otázku podmienky konania, ale o podmienku vecnej legitimácie, teda

dôvodnosti žaloby samej. V súvislosti s aplikáciou (v novom znení)

správne odvolací súd poukázal na ustanovenie , podľa ktorého

ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. 7. 2007, ak nie je ďalej

ustanovené inak. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred 1. 7. 2007 zostávajú zachované.

Z uvedeného, keď po vyslovení právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

že štátny podnik nemá naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom, štátny

podnik vystupujúci za štát nie je relevantný prejavovať vôľu za štát a ide o neodstrániteľnú

prekážku konania, prečo je potrebné vyjasniť otázku aktívnej vecnej legitimácie postupom

podľa , došlo k zmene procesného predpisu, vyplýva, že odvolací súd

vychádzajúc zo znenia po novele, nebol týmto právnym názorom viazaný

a nemožno preto dospieť k záveru, že bol daný dovolací dôvod podľa

Preto dovolanie žalobkyne podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Žalobkyňa netvrdila

žiadny dôvod prípustnosti dovolania uvedený v a existenciu niektorého z nich

nezistil ani dovolací súd.

Žalobkyňa namietala že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu (i súdu prvého stupňa)

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Nesprávne právne posúdenie veci je nepochybne dovolacím dôvodom, nezakladá však

prípustnosť dovolania (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby toto tvrdenie dovolateľa bolo opodstatnené, nezakladalo by

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v danej veci nešlo). Obdobne to platí i vo vzťahu

k dovolaciemu dôvodu podľa , t. j. ak by konanie bolo postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže dovolanie

žalobkyne nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom, resp. zaoberať sa tzv. inou vadou konania, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Keďže v tejto veci dovolanie nie je prípustné, dovolací súd ho odmietol v súlade s § 243b

ods. 5 v spojení s Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala, nakoľko nepodala návrh na ich priznanie

( v spojení s , a

).

Dovolanie Slovenskej republiky – Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, š. p., dovolací súd

podľa v spojení s odmietol ako dovolanie

podané neoprávnenou osobou, pretože nie je účastníkom konania (uznesením z 31. 1. 2007

súd prvého stupňa pripustil zámenu účastníka konania na strane žalobcu).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová