Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6ad/434568.038eee.pdf
PDF · 100.66 KB
No categories available
2Cdo/101/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 101/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa A., a. s.,
so sídlom v H., zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom, so sídlom v Ž., proti odporcom
1/ A. R., bývajúcemu v H., 2/ D. R., bývajúcej v H., zastúpeným JUDr. E. P., advokátkou,
so sídlom v Ž., o 14 874 Sk (493,73 €), vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp. zn. 7 C 61/2007, o dovolaní odporcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 9. decembra 2008 sp. zn. 14 Co 277/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 9. decembra 2008 sp. zn. 14 Co 277/2008 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom zo 7. apríla 2008 č. k. 7 C 61/2007 – 90 a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému
súdu Žiar nad Hronom.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 7. apríla 2008 č. k. 7 C 61/2007 – 90 uložil
odporcom povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške
14 874 Sk spolu s úrokom z omeškania 12,5 % ročne od 15. 12. 2003 až do zaplatenia,
12 % ročne od 15. 1. 2004 až do zaplatenia, 12 % ročne od 15. 2. 2004 až do zaplatenia,
12 % ročne od 15. 3. 2004 až do zaplatenia, 11 % ročne od 15. 4. 2004 až do zaplatenia,
10 % ročne od 15. 5. 2004 až do zaplatenia, 10 % ročne od 15. 6. 2004 až do zaplatenia,
9 % ročne od 15. 7. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 8. 2004 až do zaplatenia,
9 % ročne od 15. 9. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 10. 2004 až do zaplatenia,
9 % ročne od 15. 11. 2004 až do zaplatenia, 8 % ročne od 15. 12. 2004 až do zaplatenia,
8 % ročne od 15. 1. 2005 až do zaplatenia, 8 % ročne od 15. 2. 2005 až do zaplatenia,
6 % ročne od 15. 3. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 4. 2005 až do zaplatenia,
6 % ročne od 15. 5. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 6. 2005 až do zaplatenia,
6 % ročne od 15. 7. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 8. 2005 až do zaplatenia,
6 % ročne od 15. 9. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 10. 2005 až do zaplatenia,
6 % ročne od 15. 11. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 12. 2005 až do zaplatenia,
6 % ročne od 15. 1. 2006 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 2. 2006 až do zaplatenia,
7 % ročne od 15. 3. 2006 až do zaplatenia, 7 % ročne od 15. 4. 2006 až do zaplatenia,
7 % ročne od 15. 5. 2006 až do zaplatenia, 8 % ročne od 15. 6. 2006 až do zaplatenia,
8 % ročne od 15. 7. 2006 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 8. 2006 až do zaplatenia,
9 % ročne od 15. 9. 2006 až do zaplatenia, 9,5 % ročne od 15. 10. 2006 až do zaplatenia,
9,5 % ročne od 15. 11. 2006 až do zaplatenia, 9,5 % ročne od 15. 12. 2006 až do zaplatenia
a trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku 890 Sk a trovách právneho zastúpenia
5 889 Sk k rukám právneho zástupcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel
k záveru o dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom titulom bezdôvodného obohatenia
(§ 451 Občianskeho zákonníka) vzniknutého odporcom užívaním nebytového priestoru –
garáže, pričom jeho výšku určil na základe priemernej platby nájomného v lokalite, kde
sa nebytový priestor nachádza (402 Sk mesačne). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa
vládneho nariadenia č. 87/1992 Zb. a priznal ich odo dňa nasledujúceho po splatnosti
finančného plnenia toho ktorého mesiaca v nadväznosti na výšku dvojnásobku diskontnej
sadzby poskytovanej Národnou bankou Slovenska. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 9. decembra 2008 sp. zn. 14 Co 277/2008
na odvolanie odporcov potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že ho opravil tak, že
správne znie : Odporcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi
istinu vo výške 14 874 Sk spolu s úrokom z omeškania zo sumy 402 Sk 12,5 % ročne od
15. 12. 2003 až do zaplatenia, 12 % ročne od 15. 1. 2004 až do zaplatenia, 12 % ročne od
15. 2. 2004 až do zaplatenia, 12 % ročne od 15. 3. 2004 až do zaplatenia, 11 % ročne od
15. 4. 2004 až do zaplatenia, 10 % ročne od 15. 5. 2004 až do zaplatenia, 10 % ročne od
15. 6. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 7. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od
15. 8. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 9. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od
15. 10. 2004 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 11. 2004 až do zaplatenia, 8 % ročne od
15. 12. 2004 až do zaplatenia, 8 % ročne od 15. 1. 2005 až do zaplatenia, 8 % ročne od
15. 2. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 3. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od
15. 4. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 5. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od
15. 6. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 7. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od
15. 8. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 9. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od
15. 10. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 11. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od
15. 12. 2005 až do zaplatenia, 6 % ročne od 15. 1. 2006 až do zaplatenia, 6 % ročne od
15. 2. 2006 až do zaplatenia, 7 % ročne od 15. 3. 2006 až do zaplatenia, 7 % ročne od
15. 4. 2006 až do zaplatenia, 7 % ročne od 15. 5. 2006 až do zaplatenia, 8 % ročne od
15. 6. 2006 až do zaplatenia, 8 % ročne od 15. 7. 2006 až do zaplatenia, 9 % ročne od
15. 8. 2006 až do zaplatenia, 9 % ročne od 15. 9. 2006 až do zaplatenia, 9,5 % ročne od
15. 10. 2006 až do zaplatenia, 9,5 % ročne od 15. 12. 2006 až do zaplatenia. Odporcom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 191 Sk
na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konštatoval, že
odporcovia v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal
súd prvého stupňa a s jeho rozhodnutím, ako aj dôvodmi rozhodnutia sa v plnom rozsahu
stotožnil. Vzhľadom na zistenie, že sa vo výroku napadnutého rozsudku súd prvého stupňa
dopustil zrejmej nesprávnosti, keď v časti výroku za slovami ... „14 874 Sk spolu s úrokom
z omeškania“ ... vypadli oproti navrhovanému výroku slová „zo sumy 402 Sk vo výške,
z ktorého dôvodu výrok prvostupňového súdu opravil na správne znenie v súlade s § 164
O. s. p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie odporcovia. Žiadali ho zrušiť,
spolu s rozsudkom okresného súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.
Namietali odňatie im možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) postupom
odvolacieho súdu, ktorý napriek ich nesúhlasu vec rozhodol bez naradenia pojednávania
a tiež postupom súdu prvého stupňa, pretože doteraz nebolo rozhodnuté o ich námietke
zaujatosti vznesenej písomným podaním z 29. 1. 2008. Boli toho názoru, že odvolací súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré vychádza zo
skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p.). Záverom vzniesli námietku premlčania voči uplatnenému nároku titulom
bezdôvodného obohatenia z dôvodu právnej neistoty, či túto skutočnosť namietali
v prvostupňovom konaní.
Navrhovateľ navrhol dovolanie ako neopodstatnené a neprípustné zamietnuť a priznať mu
náhradu trov dovolacieho konania v špecifikovanej výške.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto
opravným prostriedkom možno napadnúť.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp
nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním
preto možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon
výslovne pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je
prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.). Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu
rozsudku je založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého
stupňa. O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili
oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti
účastníkov konania. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci,
pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne
konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre
posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko
(ako odvolací súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové
hľadisko (vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom
zmysle, či práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne).
Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch nižších stupňov sú alebo nie sú
odlišne naformulované – aj v tom zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko.
Navrhovateľ sa v danom konaní domáhal voči odporcom zaplatenia (spoločne a
nerozdielne) sumy 14 874 Sk s úrokom z omeškania ročne zo sumy 402 Sk za špecifikované
obdobie a určenej výške. Súd prvého stupňa na pojednávaní 7. apríla 2008, ako zo zápisnice
o pojednávaní vyplýva, vyhlásil rozsudok, ktorým uložil odporcom povinnosť spoločne
a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 14 874 Sk spolu s úrokom z omeškania
v uvedenom období a výške, ale bez uvedenia zo sumy 402 Sk, ako navrhovateľ uplatňoval.
V písomnom vyhotovení rozsudku je výrok v súlade s jeho vyhlásením. Potom rozsudok
odvolacieho súdu (označený ako potvrdzujúci) je po obsahovej stránke zmeňujúcim
rozsudkom, pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa priznal navrhovateľovi príslušenstvo
z inej sumy (nie 14 874 Sk ako súd prvého stupňa, ale zo sumy 402 Sk a nepriznal úrok
z omeškania 9,5 % ročne od 15. 11. 2006 do zaplatenia). Preto je dovolanie proti rozsudku
odvolacieho súdu, ako zmeňujúcemu rozsudku, prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.).
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkom podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O. s. p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod, ktorým bolo dovolanie odôvodnené,
nie je v dovolacom konaní posudzovaný podľa toho, ako bol označený, ale predovšetkým
podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p.). Dovolací súd sa pritom
obligatórne zaoberá vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O. s. p.).
Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná teda len vo vzťahu k procesným
vadám zmysle § 237 O. s. p., ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy
(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou
konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je
procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá
zmätočnosť, jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných
ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Zo spisu vyplýva, že tak
v odvolacom, ale aj prvostupňovom konaní došlo k vade uvedenej povahy.
Podľa § 164 O. s. p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní
a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie
nenadobudne právoplatnosť.
Podľa § 156 ods. 4 O. s. p. len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia odvolací súd pochybenie súdu prvého stupňa,
spočívajúce v tom, že v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého súd môže
prekročiť návrhy účastníkov a priznať viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie
mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi (na danú vec nemožno použiť), vyhláseným rozsudkom priznal
aj nárok navrhovateľom neuplatňovaný (úroky z omeškania z uplatňovanej istiny, nie
zo sumy 402 Sk) nemohol napraviť postupom podľa citovaného § 164 O. s. p., keďže nešlo
o zrejmú nesprávnosť, ale nesprávne rozhodnutie vo veci (dôsledok porušenia procesného
ustanovenia § 153 ods. 2 O. s. p.).
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého
stupňa, bolo vydané v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho a prvostupňového
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.).
Ďalšími námietkami odporcov uvedených v dovolaní sa nezaoberal.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: