Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/237/2004

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov JUDr. Júlie Horskej a JUDr. I. Izakovičovej v právnej veci

žalobcu JUDr. I. J., S., P., správcu konkurznej podstaty úpadcu R., a. s. v konkurze, J., K.,

proti žalovanému

v 1. rade C., a. s. S. v likvidácii, P., S., IČO: X. a žalovanému v 2. rade C. F., a. s., D., O.,

Č., IČO: X., zastúpenému JUDr. J. Z., advokátkou, A., K., o neplatnosť uznania dlhu, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. apríla 2004 č. k. 2Cb

1501/02-39, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. apríla 2004 č. k -36

p o t v r d z u j e .

Žalovaným n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal určenia neplatnosti dlhu dohodou zo dňa 10. 09. 2001. V žalobe uviedol, že jeho

predchodca uzavrel dňa 31. 08. 2001 zmluvu o postúpení pohľadávky 85 615 916,45 Sk

a 38 327 173,60 Sk so žalovaným v 2. rade. Táto zmluva nebola právne účinná, preto

od nej žalobca odstúpil, takže veriteľom sa stal M. a. s. a dlžníkom žalovaný v 1. rade

Pôvodný veriteľ H., a. s. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 08. 2001 svoju

pohľadávku na spoločnosť M., a. s. a v konaní vystupoval len na žiadosť

a so súhlasom spoločnosti M. a. s., podľa § 530 Obč. zák. Oznámenie o postúpení pohľadávok

v prospech M. a. s., zo dňa 26. 09. 2001 bolo žalovanému dlžníkovi doručené dňa 27. 09.

2001 spoločnosť H. a. s., nemohla preto postúpiť dňa 31. 08. 2001 pohľadávku, ktorú už

nevlastnila. Naliehavý právny záujem videl žalobca v tom,

že na Najvyššom súde bol vedený spor sp. zn. MObdo V 4/2002 a súdne rozhodnutie vydané

v tomto konaní by v prípade úspechu pomohlo žalobcovi na odvolacom súde. Po vykonanom

dokazovaní dospel súd k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, pretože nie je splnená

podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny vzťah z ktorého

záväzok vznikol, už bol platne rozhodnutý, preto sa nemožno domáhať určenia, či právny

vzťah vznikol alebo nie. Po začatí konania bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz,

takže účastníkom konania sa stal jeho správca konkurznej podstaty, ktorý nemá naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva úpadcu. Ak má za to, že úpadca je vlastníkom

veci, zapíše je do súpisu konkurznej podstaty a oprávnený veriteľ má možnosť podať

príslušnú žalobu podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Úspešným žalovaným súd priznal

náhradu trov konania podľa , ktorých výšku upresnil opravným

uznesením zo dňa 17. 02. 2004.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením zo 17. 02. 2004 č. k. -39

zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd vychádzajúc

z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vyvodil nesprávny právny záver, a napriek

skutočnosti, že na majetok žalobcu bol uznesením Krajského súdu v Košiciach z 28. 01. 2003

vyhlásený konkurz, neprerušil konanie v zmysle o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZKV“ ) a rozhodol vo veci bez

výslovného súhlasu správcu. V danom prípade sa konanie týka majetku, ktorý bol zahrnutý

do konkurznej podstaty a ide o spor krajne rizikový na škodu úpadcu.

Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal tvrdenie žalobcu,

že ide o konanie vo veci, týkajúcej sa majetku zahrnutého do konkurznej podstaty úpadcu,

pretože predmetom konania je určenie neplatnosti uznania dlhu a jeho výsledok nemá žiadne

následky na majetok patriaci do podstaty. K prerušeniu konania podľa § 14 ZKV

preto nedošlo. K otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že ten by bol preukázaný

iba vtedy ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo jeho právne

postavenie by sa stalo neistým. O takýto prípad však nejde, nakoľko žalobca sám uviedol,

35

že svoje pohľadávky postúpil zmluvou na iného, čím zanikli všetky jeho práva s nimi spojené,

vrátane aktívnej legitimácie uplatniť práva z týchto pohľadávok.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu rovnako navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa podanou žalobou domáha

určenia neplatnosti uznania dlhu, ktorý uznal žalovaný v 1. rade voči žalovanému v 2. rade,

takže zjavne nejde o pohľadávku, ktorá by mala byť uspokojená z konkurznej podstaty,

ani sa netýka majetku patriaceho do podstaty úpadcu. Aplikácia ust. § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV

o prerušení konania tu teda zjavne nie je dôvodná. Navyše žaloba bola zmietnutá z dôvodu

nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uznania dlhu, ku ktorému

došlo po postúpení pohľadávky medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Práva a povinnosti z uznania

dlhu zaväzujú iba jeho účastníkov a nemajú žiadne dôsledky pre žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací ( § 10

ods. 2 ), prejednal vec v rozsahu podľa bez nariadenia

pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal námietkou žalobcu, že po vyhlásení konkurzu

na majetok pôvodného žalobcu malo dôjsť zo zákona ( § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV )

k prerušeniu konania, preto súd nemal bez výslovného súhlasu správcu pokračovať v konaní

a rozhodnúť vo veci.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze a vyrovnaní v relevantnom znení

účinnom v čase vyhlásenia konkurzu ( 28. 01. 2003 ), súdne a iné konania podľa osobitného

predpisu ( napríklad ), ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu,

sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov,

ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Prejednávané veci sa žalobca žalobou podľa

domáha určenia neplatnosti uznania dlhu zo dňa 10. 09. 2001,

ktorým žalovaný v 1. rade ako dlžník uznal svoj dlh vo výške 38 327 173,60 Sk

s príslušenstvom a 85 615 916,45 Sk s príslušenstvom voči žalovanému v 2. rade

ako veriteľovi. Dôvodom neplatnosti tohto právneho úkonu by mala byť skutočnosť,

že žalovaný v 2. rade nie je veriteľom týchto pohľadávok. Zaplatenie oboch pohľadávok

je resp. bolo predmetom súdnych konaní, v ktorých žalobca nebol účastníkom. Predmetom

tohto konania je určenie neplatnosti uznania dlhu, kedy jeho výsledok bez ohľadu na úspech

či neúspech žalobcu nemôže mať žiadne následky na majetok patriaci do podstaty,

45

preto vyhlásením konkurzu nedošlo zo zákona k jeho prerušeniu. Navyše vychádzajú

zo skutočnosti, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domienku, že dlh v čase uznania

vo vzťahu k veriteľovi, ktorému je uznanie adresované, existoval, v prípade, že sa preukáže

opak, stane sa tento právny úkon bez ďalšieho irelevantným. Z uvedeným nakoniec súvisí

aj otázka existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

Podľa ústavnej judikatúry naliehavý právny záujem je daný za predpokladu existencie

aktuálneho stavu objektívnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením

žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom,

pričom nie je rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Táto podmienka v prípade žalobcu

naplnená nie je, pretože rozhodnutie v tejto veci bez ohľadu na výsledok konania nijako

nemôže ovplyvniť právne postavenie žalobcu.

Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani výsledok konania, ktoré bolo vedené

na Najvyššom súde pod sp. zn. V 4/2002 a na ktoré poukazoval žalobca v súvislosti

s jeho naliehavým právnym záujmom, pretože išlo o dovolacie konanie medzi účastníkmi H.,

a. s. Košice a žalovaným v 1. rade v spore o zaplatenie 85 615 916,45 Sk s príslušenstvom,

v ktorom žalobca nie je účastníkom.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa je vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

V odvolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p, vznikli im však iba trovy u titulu

právneho zastúpenia, ktorí si v zákonnej lehote nevyčíslili, preto im náhrada trov odvolacieho

konania nebola priznaná.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 10. novembra 2009

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková