Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/10/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Š.D., bytom P.P. a 2/

P.D., bytom P.P. proti žalovanému: O., M., P., IČO: X., zast. JUDr. M.Z., advokátom, H., K.,

o určenie neplatnosti uznesení z náhradného zhromaždenia delegátov zo dňa 24.11.2005,

na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.11.2008, č. k.

-358, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 21.1.2008, č. k. -272 určil,

že uznesenie z náhradného zhromaždenia delegátov O., konaného dňa 24.11.2005 v Poprade,

je neplatné a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške

20 879,50 Sk k rukám právneho zástupcu. Vykonaným dokazovaním mal zistené, že

uznesenie prijaté na náhradnom ZD 24.11.2005

je neplatné z toho dôvodu, že sa ho zúčastnili delegáti, ktorých nezvolila členská schôdza

samosprávy podľa zásad určených predstavenstvom. Za nepochybné mal, že od prijatia stanov

platných v čase konania uvedeného náhradného zhromaždenia delegátov (podľa názoru

sú nimi stanovy z 29.11.2001), predstavenstvo družstva nevypracovalo zásady, podľa ktorých

by sa volili delegáti a ich náhradníci na zhromaždenie delegátov. Preto akákoľvek voľba

delegátov a ich náhradníkov na zhromaždenie delegátov bez toho, aby existovali zásady

schválené predstavenstvom, je v rozpore s článkom 87 ods. 2 písm. e) stanov, podľa ktorého

členská schôdza samosprávy volí delegátov a ich náhradníkov na zhromaždenie delegátov

podľa zásad určených predstavenstvom. Konštatoval, že po prijatí stanov na zhromaždení

delegátov dňa 29.11.2001 mali po tomto dátume byť prijaté nové zásady na voľbu delegátov

a ich náhradníkov na zhromaždenie delegátov. Keďže nebolo preukázané, že by sa tak stalo,

každá voľba delegátov a ich náhradníkov na zhromaždenie delegátov žalovaného bola

vykonaná v rozpore s článkom 87 ods. 2 písm. e) stanov žalovaného, a preto už i len z tohto

dôvodu prijaté uznesenie nemôže byť platné. Pokiaľ ide o dôvod, že ZD bolo zvolané

pozvánkou, ktorú podpísali neoprávnené osoby, súd zistil, že Ing. Š.P.

bol v pracovno-právnom pomere k družstvu, čo namietali žalobcovia a žalovaný túto okolnosť

nepoprel. Ak teda bol Ing. P. ako zamestnanec zvolený do predstavenstva družstva, došlo

k porušeniu článku 73 bod 4 stanov O., účinných od 29.11.2001. Uviedol, že Ing. Š.P. mal

byť z dôvodu vzdania sa funkcie členov predstavenstva 12.6.2005 a 29.6.2005 kooptovaný do

predstavenstva spolu aj s V.T., ktorej podpis sa taktiež nachádza na pozvánke. Táto však bola

zapísaná v obchodnom registri ako členka kontrolnej komisie, čo podľa článku 73 bod 1

stanov je nezlučiteľné. V súvislosti s ďalším dôvodom namietanej neplatnosti, a to, že neboli

pozvaní všetci delegáti v počte 244 delegátov, ale

že bolo pozvaných cca 140 delegátov, súd poukázal na článok 69 bod 2 a 3 stanov

a konštatoval, že pokiaľ pozvánka bola zaslaná len 144 členským samosprávam, došlo

k porušeniu stanov, pretože niektorým delegátom členských samospráv bola odňatá možnosť

zúčastniť sa na zhromaždení delegátov, kde podľa článku 76 bod 1 uplatňujú členovia svoje

práva, riadia záležitosti družstva a kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov

prostredníctvom zvolených delegátov. K aktívnej legitimácii žalobcu 2/ súd uviedol,

že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca 2/ bol platne zbavený členstva

v družstve, preto mal súd za to, že je tu daná jeho aktívna legitimácia. Pretože žaloba bola

podaná dôvodne, súd prvého stupňa jej preto vyhovel.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozsudkom zo dňa

25.11.2008, č. k. -358 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaného

zaviazal nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v sume 5 768 Sk na účet právneho

zástupcu. Odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením.

Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26.1.2005, č. k. -140, v ktorom

sa konštatuje, že v roku 2004 O. malo 260 členských samospráv. Uviedol, že ak

na rokovanie zhromaždenia delegátov bolo pozvaných len 106 delegátov členských

samospráv, tak 154 členským samosprávam bola odňatá možnosť zúčastniť sa zhromaždenia

delegátov, ktorí boli potom poškodení na svojich právach zúčastňovať sa osobne alebo

prostredníctvom svojich zástupcov rokovaní a rozhodovaní zhromaždenia delegátov.

Zhromaždenie delegátov nemôže byť riadne zvolané, ak nadpolovičná väčšina členských

samospráv nebola pozvaná na rokovanie zhromaždenia delegátov. Pokiaľ teda na rokovanie

zhromaždenia delegátov z celkového počtu 244 delegátov boli volaní len 140 delegáti

a rokovania sa zúčastnilo 85 delegátov (zápisnica zo zasadnutia náhradného zhromaždenia

delegátov z 24.11.2005), nebolo rokovanie zhromaždenia delegátov uznášania schopné

(článok 69 ods. 3 stanov) a nemohlo dôjsť ani k platnému prijatiu uznesení rokovania

zhromaždenia delegátov. Ak napriek tomu zhromaždenie delegátov rokovalo a prijalo

uznesenia, bola odňatá možnosť ostatným nevolaným členským samosprávam zúčastňovať

sa na zhromaždení delegátov, členovia družstva nemohli prostredníctvom volených zástupcov

uplatňovať svoje práva členov družstva, čím došlo k porušeniu ustanovení článku 12 písm. a)

stanov družstva. Pretože rokovanie zhromaždenia delegátov bolo v rozpore so stanovami

družstva, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

K námietke aktívnej legitimácie žalobcu 2) odvolací súd uviedol, že uzatvorenie zmluvy

o prevode vlastníctva družstevného bytu neznamená zánik členstva v družstve, pretože

podmienky zániku členstva v družstve sú uvedené v § 231 a 232 Obchod. zák. Preto žalobca

2/ je osobou aktívne legitimovanou na podanie žaloby. Znenie stanov družstva nemôže byť

v rozpore so zákonom - , určujúcim spôsoby zániku členstva

v družstve.

S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalovaný, ktorý dovolanie podal

z dôvodu podľa a z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

v nesprávnom právnom posúdení a rovnako je postihnuté vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Má za to, že P.D. ako účastník konania nie je členom družstva

a za nesprávny považuje právny názor odvolacieho súdu a rovnako súdu prvého stupňa o tom,

že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu nezaniká členstvo v družstve.

Je toho názoru, že odvolací súd nesprávne aplikoval ust. §§ 231 a 232 Obchod. zák., pretože

v danom prípade bolo potrebné predovšetkým na skončenie členstva v družstve, ako osobitný

prípad, aplikovať ustanovenia

Zb. Z tohto dôvodu odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, ak uviedol, že členstvo

žalobcu 2/ v družstve nemohlo zaniknúť, pretože právna úprava to

neumožňuje. Žalovaný má za to, že transformáciou nájomného vzťahu nájomcu na vlastnícky

vzťah členstvo v družstve obligatórne zaniká v zmysle ust.

a nie podľa ustanovení . V danom prípade ide o špeciálne ustanovenie

v rámci zmeny vlastníckych vzťahov, čo zákonodarca umocnil i tým, že explicitne uviedol do

právnej normy tú skutočnosť,

že v súvislosti s prevodom bytu zaniká členstvo v družstve tým, že prevodom vlastníctva

družstevného bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu. Týmto

spôsobom zákonodarca vyjadril, že členstvo v družstve prevodom bytu zaniká, pretože bez

reálneho členského podielu nemôže členstvo v družstve existovať. Účastníkom konania bola

teda osoba, ktorá nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Nesúhlasí tiež s posúdením

platnosti uznesení z dôvodu, že zhromaždenie delegátov bolo zvolané osobami, ktoré k tomu

neboli oprávnené. Uviedol, že dňa 27.4.2005 sa konalo zhromaždenie delegátov, na základe

ktorého boli za členov predstavenstva zvolené osoby, ktoré zvolali zhromaždenie delegátov.

Uznesenia prijaté na zhromaždení delegátov napadol p. P.D. žalobou doručenou dňa

24.10.2005, ktorú následne 6.6.2006 vzal v celom rozsahu späť. Rozhodnutie pod č. k.

nadobudlo právoplatnosť 29.6.2006. Pretože neplatnosť uznesenia vyslovená

nebola, má sa za to, že toto je platné. Naviac tým istým senátom pod č. k.

bolo rozhodnuté, že uznesenia z náhradného ZD, konaného dňa 27.4.2005, sú neplatné.

Tiež pod č. k. Okresný súd v Poprade právoplatne rozhodol, že uznesenia

z náhradného zhromaždenia delegátov, konaného dňa 30.8.2005, sú neplatné a rovnako tak

súd rozhodol pod č. k. v prípade uznesení z náhradného zhromaždenia

delegátov z 20.10.2005. Z týchto dôvodov má za to, že zhromaždenie delegátov na deň

24.11.2005 preto zvolali osoby na to oprávnené. Konštitutívnym rozhodnutím 27.4.2005

sa stali členmi predstavenstva, preto boli oprávnené zhromaždenie delegátov zvolať.

Zápis v obchodnom registri má povahu len deklaratórnu. Tiež má za to, že v zistení,

že na zhromaždenie delegátov nebolo pozvaných všetkých 244 delegátov súd prvého stupňa

a ani odvolací súd nevychádzal zo stavu rozhodujúceho v čase jeho vyhlásenia a v čase

konania zhromaždenia delegátov. Súdy nijakým spôsobom totiž nezisťovali, aký je skutočný

počet členských samospráv a teda delegátov. Uviedol, že ich počet závisí od toho, akým

spôsobom si členské samosprávy riadia svoje záležitosti. Súdy nebrali do úvahy, že počet

delegátov nie je rigídny, ale ich počet je premenlivý a v prvom rade závisí nie od Obchodného

zákonníka a stanov O., ale od rozhodnutia samotných členov, ktorí pri prevode bytov prestanú

byť členmi družstva, nový členský vklad nezaplatia, v dôsledku čoho sa zníži

aj počet členských samospráv a samotných prevolených delegátov. Tiež môže nastať situácia,

že je založené nové spoločenstvo. Súd prvého stupňa a aj odvolací súd mal skúmať, koľko

skutočne členských samospráv bolo a nie automaticky prebrať čísla, ktoré nezodpovedajú

skutočnému stavu. Ak teda súd prvého stupňa konštatuje, že malo byť pozvaných 244

delegátov, tak skutočne chýba dôkaz o tom, akým preukázateľným spôsobom dospel k tomuto

číslu. Žalovaný tvrdí, že na zhromaždení delegátov sa zúčastnili všetci delegáti a nikomu

nebola odňatá možnosť sa zhromaždenia delegátov zúčastniť. Súdy preto vec nesprávne

právne posúdili. Pretože podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého

stupňa trpí uvedenými vadami, navrhuje ich preto zrušiť.

Žalobcovia vo svojom stanovisku k dovolaniu uviedli, že toto v mene žalovaného podali

neoprávnené osoby, ktoré nepravdivo dosiahli svoj zápis do obchodného registra. Členstvo

P.D. v družstve jednoznačne preukazuje súdny spis, z ktorého dôvodu bol oprávnený

i k podaniu námietky proti uzneseniu zo zhromaždenia delegátov. Naopak K.K, Ing. M.S.

a spol. nevedia preukázať, kedy a akým zákonným spôsobom právoplatne získali funkciu

člena predstavenstva O. Poprad a následne funkciu predsedu a podpredsedu predstavenstva,

ktorí tiež nerešpektovali predbežné opatrenie, ktoré voči ním bolo vydané Okresným súdom

v Poprade, č. k. dňa 30.6.2005 a ktoré platilo aj v čase zvolania a konania ZD

z 24.11.2005. Skutočnosti nezodpovedá tiež tvrdenie žalovaného o konaní č. ,

nakoľko jeho predmetom bola neplatnosť zhromaždenia a nie jeho uznesení. Pretože je

potvrdené, že na deň 27.4.2005 sa nikdy reálne nezvolalo zasadanie zhromaždenia delegátov

do priestorov spoločnosti G. na K. a takéto zasadanie sa v skutočnosti ani neuskutočnilo,

nebol zo strany žalobcu záujem žiadať súd o určenie neplatnosti zhromaždenia delegátov,

pretože v tento deň nedošlo k žiadnemu platnému právnemu úkonu vo vzťahu k O., ako to má

na mysli ust. § 39 Obč. zák. Za nepravdivé považujú preto tvrdenie žalovaného o tom, že dňa

27.4.2005 sa konalo valné zhromaždenie delegátov, na ktorom do predstavenstva boli zvolené

osoby, ktoré zvolali zhromaždenie delegátov na deň 24.11.2005. Ďalej poukázali na

rozhodnutie NS SR z 30.1.2009 vo veci mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora

SR, č. k. . Navrhujú z uvedených dôvodov dovolanie žalovaného odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle po zistení,

že žalovaný podal dovolanie včas, toto prejednal podľa a

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené

zákonné podmienky.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia až 239

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu, bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia

rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. K tomu, či rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. , prihliada dovolací súd

nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti ( ). V prípade,

že dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší

rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd

postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený v zmysle ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci v zmysle ods. 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v zmysle jeho ods. 3.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle

, pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

dovolania nevyslovil.

Žalovaný podal dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

z ktorých dôvodov dovolanie je však možné podať iba v prípade, pokiaľ je prípustné.

Za tohto stavu prichádza do úvahy iba prípustnosť dovolania podľa

v medziach tvrdenej, resp. zistenej vady.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodňuje aj týmto ustanovením, pričom poukazuje

na jeho písm. b).

Podľa prípustnosť dovolania je daná vtedy, ak ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Dovolateľ nenamieta, že by žalobca nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

ani z obsahu spisu nevyplýva, že by tento účastník nemal spôsobilosť mať práva a povinnosti

( ). Námietka dovolateľa, že žalobca 2/ nie je členom družstva, a preto nie je

k podaniu žaloby vo veci neplatnosti zhromaždenia delegátov oprávnený, neznamená totiž,

že tento žalobca nemá procesnú spôsobilosť, ale ide o námietku týkajúcu sa jeho aktívnej

legitimácie, vyplývajúcej z práva hmotného.

Z týchto dôvodov prípustnosť dovolania podľa nie je daná.

Pretože dovolací súd nezistil ani iné pochybenie, ktoré by zakladalo prípustnosť

dovolania v zmysle , dovolanie žalovaného pre jeho neprípustnosť podľa

ods. 1 písm. c) v spojení s ust. preto odmietol.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

že žalobcom ich náhradu nepriznal, pretože im účelne vynaložené trovy dovolacieho konania

nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. novembra 2009

JUDr. Beata Miničová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.