Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e07/369412.fe0699.pdf
PDF · 95.64 KB
No categories available
3Cdo/291/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 291/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého T., nar. X., t.č.
umiestneného v Detskom domove P., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, dieťa rodičov J. a J., obom bývajúcim v I.
a zastúpeným JUDr. A., advokátom so sídlom v P., o osvojiteľnosť maloletého dieťaťa a iné,
vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 5 P 35/2008, o dovolaní rodičov
maloletého J. a J. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. apríla 2009 sp. zn.
4 CoP 15/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo 16. decembra 2008 č.k. 5 P 35/2008-61
určil, že maloletý T., nar. X., dieťa rodičov matky J., nar. X. a otca J., nar. X., ktorý sa toho
času nachádza v Detskom domove v P., je osvojiteľný. Súd obmedzil rodičovské práva
rodičov maloletého dieťaťa, otca J. a matky J. k maloletému T., a to tak, že rodičia dieťaťa nie
sú oprávnení maloleté dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť rodičov maloletého dieťaťa stanovenú rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica z 27. februára 2008 č.k. 8 P 1/2008-59 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne zo 17. júla 2008 sp. zn. 19 CoP 23/2008 zo sumy 702 Sk na sumu 800 Sk
mesačne, ktorú sumu je každý z rodičov povinný poukazovať na účet Detského domova v P.
vždy vopred najneskôr do 20. dňa v mesiaci od 11. septembra 2008. Zameškané výživné od
11. septembra 2008 do 16. decembra 2008 vo výške 306 Sk uložil každému z rodičov zaplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet opatrovníka maloletého dieťaťa. Súd zároveň
ustanovil maloletému dieťaťu T. opatrovníka Detský domov, so sídlom v P., Š., IČO: X.
s tým, že opatrovník maloletého je oprávnený a povinný vykonávať rodičovské práva
a povinnosti v rozsahu, v akom boli obom rodičom dieťaťa obmedzené. Týmto rozsudkom
zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 27. februára 2008 č.k. 8 P 1/2008-59
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo 17. júla 2008 sp. zn. 19 CoP 23/2008.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie rodičov maloletého rozsudkom z 9. apríla 2009
sp. zn. 4 CoP 15/2009 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Rodičia maloletého napadli rozsudok krajského súdu dovolaním a žiadali tento
rozsudok spolu s rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. Namietali pravdivosť skutkových tvrdení kolízneho opatrovníka maloletého, že po
nariadení ústavnej výchovy maloletého T. vo februári 2008 tohto viac ako šesť mesiacov
nenavštevovali, neprejavovali o neho záujem a neplnili si rodičovské povinnosti, ktoré im
zostali zachované. V odôvodnení dovolania uvádzali podrobné dôvody, pre ktoré si v určitom
období nemohli plniť svoje rodičovské povinnosti a tiež konkretizovali svoje terajšie sociálne
pomery, ktoré im umožňujú naďalej sa o maloletého T. riadne starať.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (kolízny opatrovník mal. (T.)
k dovolaniu rodičov vyjadrenie nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p., skúmal najskôr, či ich mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je
ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho
súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených
zákonom o rodine okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Týmto ustanovením Občiansky súdny poriadok vyjadruje všeobecnú zásadu, že v dovolacom
konaní je vylúčená prípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach upravených zákonom
o rodine (i keby inak vykazovali znaky rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné);
zároveň s tým však spod uvedenej zásady vyníma určité rozsudky, v prípade ktorých
prípustnosť dovolania nie je vylúčená napriek tomu, že nimi bolo rozhodnuté vo veciach
upravených zákonom o rodine. Pokiaľ sa v § 238 ods. 4 O.s.p. medzi taxatívne
vymenovanými rozsudkami, ktoré predstavujú výnimku zo zásady vylúčenia prípustnosti
dovolania vo veciach upravených zákonom o rodine, uvádza tiež „rozsudok o osvojení“, treba
túto časť uvedeného ustanovenia, a to predovšetkým so zreteľom na jeho účel interpretovať
širšie tak, že prípustnosť dovolania nie je týmto ustanovením vylúčená v prípade rozsudku
o osvojení ale aj v prípade rozsudku o osvojiteľnosti.
Dovolanie rodičov maloletého dieťaťa smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.) v takej veci upravenej zákonom o rodine, v ktorej
prípustnosť dovolania nie je vylúčená (§ 238 ods. 4 O.s.p.). So zreteľom na to Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom; napadnutý rozsudok preskúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie je
neprípustné.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia
dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolatelia nenamietali, že
v konaní došlo k niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p.; existencia takejto vady
v konaní nevyšla najavo.
Z obsahu dovolania rodičov maloletého vyplýva, že namietajú správnosť právnych
záverov rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím
dôvodom v tom zmysle, že ním možno odôvodniť dovolanie, ktoré je procesne prípustné;
tento dovolací dôvod ale sám o sebe prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ
v procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p.). I keby tvrdenie dovolateľov o nesprávnom
právnom posúdení veci odvolacím súdom (dovolací súd sa opodstatnenosťou tohto tvrdenia
nezaoberal), nešlo by o okolnosť, zakladajúcu prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
V dôsledku toho by posúdenie, či rozhodnutie odvolacieho súdu (ne)spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
dovolanie rodičov maloletého dieťaťa je procesne neprípustné. Dovolací súd preto ich
mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.
V dovolacom konaní neboli rodičia maloletého dieťaťa úspešní. Dovolací súd
nepriznal ostatným účastníkom dovolacieho konania náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. novembra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková