Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/147/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhlásenia za mŕtvu J. H., rod. N.,

nar. X., zastúpenej opatrovníčkou M. M., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, za

účasti účastníkov konania 1/ L. A., P., M., 2/ J. H., bývajúceho v M., 3/ Ing. M. S., bývajúcej

v N., 4/ Ing. B. H., bývajúceho v N., zastúpených Mgr. E. S., advokátkou v N., o oprave dňa

uvedeného v rozhodnutí ako deň smrti, ktorá je vedená na Okresnom súde Komárno pod

sp.zn. , o dovolaní účastníkov konania 1/ - 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v

Nitre z 31. marca 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie účastníkov konania 1/ - 4/ o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno uznesením zo 6. decembra 2007, č.k. -408

opravil vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Komárno sp.zn. zo dňa

16. júla 1993 časť, ktorou bol určený za deň smrti nezvestnej J. H., rod. N., nar. X. v N.,

naposledy bytom N., X. tak, že: „Za deň smrti nezvestnej súd určuje X..“ Zároveň vyslovil, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dospel k záveru, že bolo

jednoznačne preukázané, že nezvestná nezomrela dňa X., tento deň prežila a zomrela v iný

deň, a to dňa X.. Preto podľa opravil deň, ktorý je uvedený v rozhodnutí

ako deň smrti nezvestnej v rozsudku o vyhlásení za mŕtveho v súlade s úmrtným listom

nezvestnej.

Krajský súd v Nitre na odvolanie účastníkov konania 1/ - 4/ uznesením z 31. marca

2008, sp.zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

v zmysle potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. Mal za to, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav vo veci,

dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne

právne posúdil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie účastníci konania 1/ - 4/,

ktorí navrhli uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne

zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového súdu. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením

, , , , a odôvodnili ho aj dovolacím dôvodom podľa

písm. b/ Namietali, že odvolací súd rozhodoval o veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov a v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo. Taktiež namietali, že súd prvého stupňa

nedoplnil dokazovanie tak, ako mu to bolo uložené v uznesení odvolacieho súdu z 31. októbra

2006, sp.zn. . Tvrdili, že v spise sa nenachádza žiadne procesné rozhodnutie

o pribratí účastníkov do konania, z ktorého by bol zrejmý okruh účastníkov a ich procesné

postavenie a z toho vyplývajúce procesné oprávnenia. Odňatie možnosti pred súdom videli

dovolatelia v tom, že odvolací súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti, hoci s prejednaním

veci bez nariadenia pojednávania výslovne nesúhlasili. Mali za to, že rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je úplné, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými v konaní vznesenými

návrhmi a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktoré by boli spoľahlivým podkladom

pre rozhodnutie. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberali skutkový a právny stav veci.

Opatrovníčka sa k dovolaniu účastníkov konania 1/ - 4/ nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( v znení do 15. októbra 2008),

alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ), alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ) a ani o jeho uznanie (neuznanie) alebo vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok

návrhu na začatie konania, ktorý podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na dovolateľmi tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázky, či konanie nie je postihnuté vadami uvedenými v ustanoveniach

, , , a

Dovolatelia v dovolaní namietali, že v konaní sa rozhodovalo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, táto námietka

dovolateľov nie je dôvodná, nakoľko konanie o oprave dňa, ktorý je uvedený v rozhodnutí

ako deň smrti, vo veci vyhlásenia za mŕtveho, je nepochybne konaním v občianskoprávnej

veci v zmysle (viď ).

Dovolatelia ďalej prípustnosť dovolania vyvodzujú aj z toho, že v konaní došlo k vade

v zmysle ustanovenia ,

Podľa a dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania a ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť byť účastníkom

konania a nebol riadne zastúpený.

Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že

musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom

konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak

len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t.j.

.

Podľa spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti

vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. V zmysle jeho ustanovenia § 18

spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Ďalšou procesnou podmienkou, aby mohol účastník v konaní vystupovať, je jeho

procesná spôsobilosť, t.j. spôsobilosť na právne úkony, ktorá vzniká u fyzických osôb

v plnom rozsahu plnoletosťou (§ 8 Obč. zák.). Kto je v danom konaní jeho účastníkom

vymedzuje právo procesné.

Z uvedeného teda vyplýva, že dovolatelia mali v priebehu súdneho konania a aj

v súčasnosti v dovolacom konaní majú spôsobilosť byť účastníkom konania, ako aj plnú

procesnú spôsobilosť.

K námietke dovolateľov, že v spise sa nenachádza žiadne procesné rozhodnutie

o pribratí účastníkov do konania, dovolací súd uvádza, že takéto rozhodnutie nebolo potrebné,

nakoľko dovolatelia v konaní vystupujú ako právni nástupcovia (dediči) pôvodného účastníka

Ing. B. H..

Taktiež nie je dôvodná ani námietka dovolateľov, že konanie je postihnuté vadou

v zmysle

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej

istej veci sa už prv začalo konanie.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní

prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo

stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania

a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké

alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom

aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je

daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých

skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa

týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných

účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná

prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil

skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne

rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke

v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.

V danej veci nejde o vadu res iudicata, nakoľko konania vedené na Okresnom súde

Komárno pod sp.zn. a sa navzájom odlišujú svojím predmetom.

Kým predmetom konania vedeného pod sp.zn. bol návrh na vyhlásenie za mŕtvu

nezvestnú J. H., v konaní vedenom pod sp.zn. súd rozhodoval o oprave dňa,

ktorý je uvedený v rozsudku Okresného súdu Komárno zo 16. júla 1993, sp.zn.

ako deň smrti nezvestnej J. H. (ide o osobitné výslovne zákonom upravené konanie).

Dovolatelia ďalej namietali, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť

konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

K odňatiu možnosti dovolateľov pred súdom konať malo podľa ich názoru dôjsť tým,

že odvolací súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti, hoci s prejednaním veci bez nariadenia

pojednávania výslovne nesúhlasili.

Podľa (účinného do 15.10.2008) na prejednanie odvolania nariadi

predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie. Pojednávanie netreba nariaďovať, ak

odvolanie smeruje proti uzneseniu ( účinného do 15.10.2008) a ak

ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony, o vyslovení prípustnosti prevzatia alebo

držania v ústave zdravotnej starostlivosti alebo o vyhlásení za mŕtveho (§ 214 ods. 2 písm. d/

účinného do 15.10.2008).

V danom prípade odvolanie účastníkov konania 1/ - 4/ smerovalo proti uzneseniu

prvostupňového súdu vydanému vo veci vyhlásenia za mŕtveho. Ak teda odvolací súd

rozhodol o odvolaní účastníkov konania 1/ - 4/ bez nariadenia pojednávania, svojím

postupom, ktorý bol v súlade so zákonom, neodňal dovolateľom možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Pokiaľ ide o námietku dovolateľov, že prvostupňový súd nedoplnil dokazovanie

uložené odvolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení z 31. októbra 2006, sp.zn.

, táto nie je dôvodná, nakoľko súd prvého stupňa po tom, ako mu bola vec

vrátená na ďalšie konanie, vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia údajov

týkajúcich sa nezvestnej a jej rodinných príslušníkov. Dovolací súd poukazuje tiež

na skutočnosť, že aj keď odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení dal súdu prvého stupňa

pokyn na doplnenie dokazovania, prípadným nerešpektovaním tohto pokynu by sa

prvostupňový súd neodchýlil od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v zmysle

, nakoľko za záväzný právny názor odvolacieho súdu nemožno považovať jeho

pokyny na ďalší postup súdu prvého stupňa po procesnej stránke, napríklad na doplnenie

dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je

dôvodná ani námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa , ktoré ustanovenie sa primerane použije aj na uznesenie

( ), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Skutočnosť, že by konanie bolo prípadne postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl.

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie účastníkov konania 1/ - 4/ ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho

konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení

s

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. novembra 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková