Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/177/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K. K., bývajúceho v B.,

proti žalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,

2/ Okresnému úradu v B., o pracovné a mzdové nároky, ktorá je vedená na Okresnom

súde Bardejov pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 30. októbra 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. októbra 2008 sp.zn. v časti,

ktorou bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bardejov z 31. marca 2008 č.k.

-225 vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov a uznesenie Okresného súdu Bardejov z 31. marca 2008 č.k. -225

vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z r u š u -

j e .

Dovolanie žalobcu v ostatnej časti o d m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením z 31. marca 2008, č.k. -225 nepriznal

žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol jeho návrh na ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. Dospel k záveru, že u žalobcu neexistujú také majetkové a sociálne

pomery, ktoré by odôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie mu

zástupcu z radov advokátov.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 30. októbra 2008, sp.zn.

potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Účastníkom

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa nesplnenia podmienok

pre oslobodenie od súdnych poplatkov a pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, po citácii ustanovení a ,

okrem iného, uviedol, že pokiaľ ide o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa

správne ustálil, že na pomery žalobcu neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov.

Nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že „námietkové konanie“ je

oslobodené od súdnych poplatkov. Uviedol, že námietka zaujatosti je spoplatnená zákonom č.

a v dovolacom konaní sa vyrubuje v dvojnásobnej výške.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol

uznesenie odvolacieho súdu pre zmätočnosť a nezákonnosť zrušiť. Namietal, že súdy nižších

stupňov mu svojim nesprávnym procesným postupom bránia v konaní. Mal za to, že

predmetné súdne konanie je podľa oslobodené

od súdnych poplatkov a preto šetrenie jeho osobných a majetkových pomerov neprichádza

do úvahy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Treba dodať, že i keď žalobca, ktorý nemá

právnické vzdelanie, nie je v konaní o jeho dovolaní zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1

), povaha napadnutého rozhodnutia vylučuje, aby v prípade tohto dovolania bol

nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovaný za dôvod pre zastavenie konania.

Za situácie, kedy predmetom dovolacieho prieskumu je okrem iného aj rozhodnutie súdu

o nevyhovení žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, trvanie

na podmienke povinného zastúpenia by popieralo cieľ, ktorý sledoval účastník konania.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (

v znení do 15. októbra 2008). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré

je napadnuté dovolaním, nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno

prípustnosť dovolania žalobcu vyvodiť z ustanovenia a

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nedostatok

návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Ustanovenie pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je

konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

Vadu podľa tohto ustanovenia predstavuje okolnosť, ktorá patrí k tzv. podmienkam

konania, ku ktorým je súd povinný prihliadnuť aj z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu

konania.

Podľa , prvá veta , na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom

alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak

nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Konanie súdu o oslobodení od súdneho poplatku podľa teda predpodkladá

návrh účastníka konania; bez návrhu súd nemôže rozhodnúť, či účastníka oslobodí alebo

neoslobodí od súdnych poplatkov. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným

nedostatkom podmienky konania.

Z rozhodnutí súdov nižších stupňov vyplýva, že súdy mali za to, že žalobca požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov za dovolania podané proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 2. decembra 2002 sp.zn. , v spojení s jeho opravným uznesením

z 9. apríla 2003 sp.zn. , a uzneseniu z 10. júla 2007 sp.zn. . Súd

prvého stupňa v svojom uznesením výslovne uviedol, že žalobca tak urobil v podaní, ktoré

bolo súdu doručené 3. februára 2003. Záver súdov, že žalobca požiadal o oslobodenie

od súdneho poplatku za dovolania ale nemá oporu v spise súdu. V predmetnom podaní, ktoré

bolo súdu doručené 3. februára 2003 (č.l. 107 spisu), žalobca, reagujúc na výzvu súdu

na odstránenie nedostatkov jeho dovolania spočívajúcich aj v nedostatku jeho povinného

zastúpenia advokátom, v bode 5. podania požiadal iba o ustanovenie právneho zástupcu

z radov advokátov („Preto žiadam súd, aby mi na právne zastupovanie v tomto dovolaní určil

advokáta ,ex offo´ pretože si myslím, že v zmysle príslušných ustanovení spĺňam na to

podmienky“). Ani z ďalšieho obsahu spisu súdu prvého stupňa nevyplýva, že by žalobca

požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa

Ak za tohto stavu súd prvého stupňa rozhodol podľa o tom, že

žalobcovi nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov, hoci ten nepodal návrh na začatie

konania o oslobodenie od súdnych poplatkov, zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou

podľa Túto vadu konania odvolací súd neodstránil a preto i jeho konanie

a rozhodnutie je ňou postihnuté.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd zrušil podľa dovolaním

žalobcu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov. Pre rovnakú vadu konania zrušil podľa i uznesenie súdu

prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Žalobca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu i v časti, ktorou bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu na ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. V tejto časti ale nie je jeho dovolanie prípustné podľa ustanovení

.

Ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním

napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( v znení do 15. októbra

2008). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky. Keďže dovolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu

na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení,

nemožno prípustnosť dovolania žalobcu v tejto časti vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2

Podľa dovolacieho súdu prípustnosť dovolania žalobcu v tejto časti nie je možné

vyvodiť ani zo žiadneho z ustanovení až g/ , pretože konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti nie sú postihnuté predmetnými vadami.

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd považuje za potrebné na záver poznamenať, že z podania žalobcu

z 1. februára 2003, ktoré bolo súdu doručené 3. februára 2003, v spojení s výzvou súdu

v uznesení z 22. januára 2003 č.k. -105, nepochybne vyplýva, že žiadosť žalobcu

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa sa týkala iba konania o jeho

dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 2. decembra 2002 sp.zn.

a potom aj dovolania proti uzneseniu označeného súdu z 10. júla 2007 sp.zn. ,

ktorými uzneseniami neboli sudcovia súdu prvého stupňa vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci. O týchto dovolaniach ale Najvyšší súd Slovenskej republiky konal

a rozhodol (pod sp.zn. a ) bez toho, že by rigorózne trval

na tom, aby žalobca bol v konaní o týchto dovolaniach zastúpený advokátom; konanie

o týchto dovolaniach zastavil nie z dôvodu nedostatku zastúpenia žalobcu, ale z dôvodu

nedostatku funkčnej príslušnosti súdov na rozhodovanie o dovolaní proti rozhodnutiu

krajského súdu o tom, či sudca okresného je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci. Vzhľadom na uvedené skúmanie, či rozhodnutiami súdov

o neustanovení zástupcu pre dovolacie konanie sa žalobcovi neodňala možnosť konať

pred (dovolacím) súdom, sa stalo nadbytočným.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. novembra 2009

JUDr. Ladislav Górász , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková