Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
353/369827.ea4db9.pdf
PDF · 104.23 KB
No categories available
5Cdo/177/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 177/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K. K., bývajúceho v B.,
proti žalovaným 1/ Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky,
2/ Okresnému úradu v B., o pracovné a mzdové nároky, ktorá je vedená na Okresnom
súde Bardejov pod sp.zn. 4 C 263/1995, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 30. októbra 2008, sp.zn. 1 Co 61/08, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 30. októbra 2008 sp.zn. 1 Co 61/08 v časti,
ktorou bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bardejov z 31. marca 2008 č.k.
4 C 263/1995-225 vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov a uznesenie Okresného súdu Bardejov z 31. marca 2008 č.k. 4 C 263/1995-225
vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, z r u š u -
j e .
Dovolanie žalobcu v ostatnej časti o d m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 31. marca 2008, č.k. 4 C 263/1995-225 nepriznal
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol jeho návrh na ustanovenie zástupcu
z radov advokátov. Dospel k záveru, že u žalobcu neexistujú také majetkové a sociálne
pomery, ktoré by odôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie mu
zástupcu z radov advokátov.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 30. októbra 2008, sp.zn.
1 Co 61/08 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Účastníkom
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi prvostupňového súdu týkajúcimi sa nesplnenia podmienok
pre oslobodenie od súdnych poplatkov a pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
V odôvodnení svojho rozhodnutia, po citácii ustanovení § 138 ods. 1 O.s.p. a § 30 O.s.p.,
okrem iného, uviedol, že pokiaľ ide o oslobodenie od súdnych poplatkov, súd prvého stupňa
správne ustálil, že na pomery žalobcu neodôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov.
Nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že „námietkové konanie“ je
oslobodené od súdnych poplatkov. Uviedol, že námietka zaujatosti je spoplatnená zákonom č.
71/1992 Zb. a v dovolacom konaní sa vyrubuje v dvojnásobnej výške.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol
uznesenie odvolacieho súdu pre zmätočnosť a nezákonnosť zrušiť. Namietal, že súdy nižších
stupňov mu svojim nesprávnym procesným postupom bránia v konaní. Mal za to, že
predmetné súdne konanie je podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené
od súdnych poplatkov a preto šetrenie jeho osobných a majetkových pomerov neprichádza
do úvahy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Treba dodať, že i keď žalobca, ktorý nemá
právnické vzdelanie, nie je v konaní o jeho dovolaní zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), povaha napadnutého rozhodnutia vylučuje, aby v prípade tohto dovolania bol
nedostatok podmienky povinného zastúpenia považovaný za dôvod pre zastavenie konania.
Za situácie, kedy predmetom dovolacieho prieskumu je okrem iného aj rozhodnutie súdu
o nevyhovení žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, trvanie
na podmienke povinného zastúpenia by popieralo cieľ, ktorý sledoval účastník konania.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.
v znení do 15. októbra 2008). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré
je napadnuté dovolaním, nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno
prípustnosť dovolania žalobcu vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o nedostatok
návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia vo výpočte
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť
aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Podľa § 237 písm. e/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.
Vadu podľa tohto ustanovenia predstavuje okolnosť, ktorá patrí k tzv. podmienkam
konania, ku ktorým je súd povinný prihliadnuť aj z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu
konania.
Podľa § 138 ods. 1, prvá veta O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom
alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak
nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Konanie súdu o oslobodení od súdneho poplatku podľa § 138 O.s.p. teda predpodkladá
návrh účastníka konania; bez návrhu súd nemôže rozhodnúť, či účastníka oslobodí alebo
neoslobodí od súdnych poplatkov. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania.
Z rozhodnutí súdov nižších stupňov vyplýva, že súdy mali za to, že žalobca požiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov za dovolania podané proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 2. decembra 2002 sp.zn. 4 Nc 59/2002 , v spojení s jeho opravným uznesením
z 9. apríla 2003 sp.zn. 4 Nc 59/2002, a uzneseniu z 10. júla 2007 sp.zn. 5 NcC 20/2007. Súd
prvého stupňa v svojom uznesením výslovne uviedol, že žalobca tak urobil v podaní, ktoré
bolo súdu doručené 3. februára 2003. Záver súdov, že žalobca požiadal o oslobodenie
od súdneho poplatku za dovolania ale nemá oporu v spise súdu. V predmetnom podaní, ktoré
bolo súdu doručené 3. februára 2003 (č.l. 107 spisu), žalobca, reagujúc na výzvu súdu
na odstránenie nedostatkov jeho dovolania spočívajúcich aj v nedostatku jeho povinného
zastúpenia advokátom, v bode 5. podania požiadal iba o ustanovenie právneho zástupcu
z radov advokátov („Preto žiadam súd, aby mi na právne zastupovanie v tomto dovolaní určil
advokáta ,ex offo´ pretože si myslím, že v zmysle príslušných ustanovení OSP spĺňam na to
podmienky“). Ani z ďalšieho obsahu spisu súdu prvého stupňa nevyplýva, že by žalobca
požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p.
Ak za tohto stavu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 138 ods. 1 O.s.p. o tom, že
žalobcovi nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov, hoci ten nepodal návrh na začatie
konania o oslobodenie od súdnych poplatkov, zaťažil svoje konanie a rozhodnutie vadou
podľa § 237 písm. e/ O.s.p. Túto vadu konania odvolací súd neodstránil a preto i jeho konanie
a rozhodnutie je ňou postihnuté.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd zrušil podľa § 243b ods. 2 O.s.p. dovolaním
žalobcu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. Pre rovnakú vadu konania zrušil podľa § 243b ods. 3 O.s.p. i uznesenie súdu
prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobcovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Žalobca napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu i v časti, ktorou bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu na ustanovenie zástupcu
z radov advokátov. V tejto časti ale nie je jeho dovolanie prípustné podľa ustanovení
Ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním
napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra
2008). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky. Keďže dovolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
v časti, ktorou bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu
na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení,
nemožno prípustnosť dovolania žalobcu v tejto časti vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2
Podľa dovolacieho súdu prípustnosť dovolania žalobcu v tejto časti nie je možné
vyvodiť ani zo žiadneho z ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., pretože konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti nie sú postihnuté predmetnými vadami.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Dovolací súd považuje za potrebné na záver poznamenať, že z podania žalobcu
z 1. februára 2003, ktoré bolo súdu doručené 3. februára 2003, v spojení s výzvou súdu
v uznesení z 22. januára 2003 č.k. 4 C 263/95-105, nepochybne vyplýva, že žiadosť žalobcu
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. sa týkala iba konania o jeho
dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 2. decembra 2002 sp.zn. 4 Nc 59/02
a potom aj dovolania proti uzneseniu označeného súdu z 10. júla 2007 sp.zn. 5 NcC 20/2007,
ktorými uzneseniami neboli sudcovia súdu prvého stupňa vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. O týchto dovolaniach ale Najvyšší súd Slovenskej republiky konal
a rozhodol (pod sp.zn. 5 Cdo 175/2009 a 5 Cdo 176/2009) bez toho, že by rigorózne trval
na tom, aby žalobca bol v konaní o týchto dovolaniach zastúpený advokátom; konanie
o týchto dovolaniach zastavil nie z dôvodu nedostatku zastúpenia žalobcu, ale z dôvodu
nedostatku funkčnej príslušnosti súdov na rozhodovanie o dovolaní proti rozhodnutiu
krajského súdu o tom, či sudca okresného je alebo nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci. Vzhľadom na uvedené skúmanie, či rozhodnutiami súdov
o neustanovení zástupcu pre dovolacie konanie sa žalobcovi neodňala možnosť konať
pred (dovolacím) súdom, sa stalo nadbytočným.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. novembra 2009
JUDr. Ladislav Górász , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková