Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/233/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R. K., bývajúceho

v B., proti odporcovi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v B.,

o zaplatenie 72,79 € (2 193,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III

pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 10.3.2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 8.3.2007, č.k. -42 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody v sume 2 193,- Sk

so 17,6 % úrokom z omeškania od 6.4.2006 do zaplatenia, ktorá mu mala vzniknúť tým, že

tento mu v rozpore s Čl. 40 neposkytuje zdravotnú starostlivosť

bezplatne, keď dňa 6.4.2006 a 20.4.2006 si kúpil v lekárni liek Wobenzyn 200 v celkovej

cene 2 193,- Sk, ktorý mu bol doporučený ošetrujúcim lekárom a ktorý liek bol podľa

Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR dňom 15.2.1999 zaradený do N kategórie, čo

znamená, že pri ambulantnom podávaní liečivo poisťovňa neuhrádza a revízny lekár nemôže

dať súhlas na jeho úhradu, pričom za vzniknutú škodu zodpovedá podľa § 420 Občianskeho

zákonníka odporca, ktorý vydal Vestník Ministerstva zdravotníctva SR. V dôvodoch svojho

rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal pasívnu legitimáciu odporcu,

ktorá by svedčila jeho povinnosti nahradiť navrhovateľovi sumu za zakúpenie lieku

Wobenzyn dňa 6.4.2006 a 20.4.2006 a navrhovateľ ani nepoukázal na právny predpis, ktorý

by takúto povinnosť Ministerstvu zdravotníctva SR ukladal. Uviedol ďalej, že liek Wobenzyn

bol zaradený do kategórie N ako liek, ktorý sa nehradí zo zdravotného poistenia, nie

na základe Vestníka Ministerstva zdravotníctva SR, ako to tvrdil navrhovateľ, ale na základe

, ktorý zákon nevydáva Ministerstvo zdravotníctva SR, ale ho

schvaľuje Národná rada SR. Z týchto dôvodov posúdil ako bezpredmetný aj návrh

navrhovateľa na skúmanie ústavnosti liečebného poriadku tak, ako žiadal vo svojom návrhu

na prerušenie konania a predloženie zákona o liečebnom poriadku na rozhodnutie Ústavnému

súdu SR, pretože podľa jeho názoru je v rozpore s Čl. 40 SR. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 10.3.2009 sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2

potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že

v prejednávanej veci na základe dostatočne vykonaného dokazovania nebola preukázaná

pasívna legitimácia odporcu a tiež so záverom, že práve vzhľadom na nedostatok pasívnej

legitimácie odporcu, nie je v tomto konaní dôvod na prerušenie konania za účelom podania

návrhu Ústavnému súdu SR o záväzné stanovisko, či všeobecne záväzný právny predpis je

v rozpore s SR. V tomto smere námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní

posúdil odvolací súd ako bezdôvodné. Zdôraznil, že odporca v zmysle

Z.z. a č. nepochybne nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,

neposkytuje ani služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a to aj napriek

skutočnosti, že ako ústredný orgán štátnej správy určuje a riadi liekovú politiku aj tým, že

vydáva zoznam liekov uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa a

Rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním. Namietal, že ešte pred

nariadením ústneho pojednávania vzniesol voči senátu odvolacieho súdu námietku zaujatosti,

avšak tento vec nepredložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na prejednanie

a rozhodnutie, napriek tomu vo veci samej rozhodol, čím došlo k vade konania v zmysle

ustanovenia Odvolaciemu súdu tiež vytkol, že vo veci nenariadil ústne

pojednávanie, hoci o to žiadal. Žiadal preto napadnuté rozsudky súdov oboch stupňov zrušiť

a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), pred tým,

než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania navrhovateľa a než by sa napadnutým

rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či navrhovateľ podal

dovolanie v zákonom určenej lehote.

Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania navrhovateľa vychádzal

predovšetkým z ustanovenia , podľa ktorého účastník môže podať

dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý

rozhodoval v prvom stupni, rovnako vychádzal z ustanovenia , v zmysle

ktorého zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa

dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

Ako vyplýva zo spisu, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. marca 2009 sp.zn.

bol obom procesným stranám doručovaný poštou. Z doručeniek, ktoré sú

pripojené k pokynu na doručenie tohto rozsudku (č.l. 63) vyplýva, že navrhovateľ (osobne)

prevzal doručované rozhodnutie 22. apríla 2009 a že v ten istý deň ho prevzal aj odporca.

Doručením rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľovi a odporcovi, nadobudlo toto

rozhodnutie právoplatnosť ( ). V nadväznosti na vyššie uvedené

ustanovenia treba vychádzať z toho, že jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie

dovolania ( ) začala v danom prípade plynúť dňa 22. apríla 2009, kedy

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť a uplynula 22. mája 2009

(piatok, ktorý nebol sviatkom).

Pokiaľ navrhovateľ, ako to vyplýva z podacej pečiatky na obálke zásielky (č.l. 67),

odovzdal dovolanie pošte na prepravu až dňa 27. mája 2009, urobil tak oneskorene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie

navrhovateľa odmietol podľa v spojení s

So zreteľom na uvedené, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

existenciou namietanej procesnej vady uvedenej v , ale ani otázkou

vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd však napriek tomu úspešnému odporcovi

náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 13. novembra 2009

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková