Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ndz/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci žalobcu: Ľ.K., bytom H., zastúpeného advokátom Mgr. M., Advokátska kancelária Č.,

proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Žiline, Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti

vedľajšieho účastníka v konaní: Ing. M., bytom L., zastúpeného advokátom JUDr. R.,

Advokátska kancelária P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

2009/00004/Kod zo dňa 12.1.2009, vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline

pod sp.zn. , o námietke zaujatosti vznesenej vedľajším účastníkom konania, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. E. a JUDr. J. sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e:

V predmetnej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline vzniesol vedľajší

účastník (namietateľ) námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. E. a sudcovi JUDr. J. z dôvodu

existencie skutočností, na základe ktorých možno pochybovať o ich nezaujatosti.

Namietateľ poukázal na to, že JUDr. M. bol predsedom senátu vo veci vedenej pod sp.

zn. , v ktorej bola predmetom preskúmania zákonnosť rozhodnutia žalovaného,

ktorým bolo udelené jeho otcovi (vedľajšiemu účastníkovi v konaní) stavebné povolenie na

stavbu, ktorá je predmetom aj tohto konania. Po ukončení predmetného konania sa otec

namietateľa Ing. P. obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky, ku ktorej sa

ako vtedajší predseda senátu JUDr. M. vyjadril listom zo dňa 30.3.2006 Spr. 193/2006. Na

viacerých miestach svojho listu uvádzal vyjadrenia zafarbené negatívnou emóciou a z jeho

obsahu vyplýva, že sa nad prípustnú mieru stotožnil s potrebou chrániť jedného účastníka

pred namietanými zásahmi do práv vedľajšieho účastníka. Celkový tón jeho vyjadrenia ako aj

jednotlivé obsahové prvky vyvolávajú dojem, akoby ho nepredložil nestranný súd, ale priam

advokát jednej z procesných strán.

O jeho zaujatosti voči vedľajšiemu účastníkovi svedčí aj to, že predmetnú

nehnuteľnosť nazýva „monštrom“, „panelákom“, alebo uvádza, že žalobca ani nemal inú

možnosť, ako predložiť krajskému súdu dôkaz, ktorý tento súd nesmel vykonať. Nasvedčujú

tomu aj ďalšie vyjadrenia, napríklad „... je smiešne a ide o výsostne účelové tvrdenie...“,

„...absurdný právny názor sťažovateľov a ich advokáta...‘‘, „...správal sa doslova vulgárne

a arogantne...‘‘, „...hrubo na ňu vystupoval a osočoval ju požiadavkou...“, „Sám sťažovateľ

tomu určite neverí, keď sa pozrie na to „monštrum“, ktoré za pomoci stavebných orgánov

dostaval“, „...veď sa s nim žiaden úradník ani len nemal ochotu baviť..“, „Zavádzajú Ústavný

súd, tak ako sa to snažili i na Krajskom súde..“, a pod.

JUDr. M. tiež vyčítal, že sa bol s ostatnými členmi senátu vo voľnom čase pozrieť na

predmetnú stavbu z vlastnej iniciatívy, aby „videli ono monštrum a dospeli k zhodnému

názoru, že vyzerá ako panelák.“

Dôvodom pre vylúčenie JUDr. Č. z rozhodovania vo veci je podľa namietateľa obsah

jej vyjadrenia k ústavnej sťažnosti, ktorú podal na ústavnom súde (v ktorej namietal

porušenie svojho základného práva podľa a dohovoru), ktoré

podľa namietateľa nasvedčujú jej zaujatosti voči nemu ako stavebníkovi a je z neho zrejmé,

že k nemu neprechováva neutrálny postoj. Poukázal najmä na záver jej vyjadrenia (str. 9), kde

uvádza, že :“chcem zdôrazniť, že sťažovateľ vidí, že jeho ústavné práva boli porušené, ale už

nevidí a nechce vidieť, že stavba, ktorá je postavená 2 roky, čo nespochybnil ani sťažovateľ,

užívaná, ale nevidí, že predmetnú stavbu zrealizoval na základe stavebných povolení, ktoré

(...) boli ako nezákonné zrušené“, ako aj „ (...) na druhej strane je otázka, ktorú verím, že si

položí aj Ústavný súd SR a mal by si ju položiť aj sám sťažovateľ, či sťažovateľ postupoval

zákonne, keď postavil stavbu do takého stavu ako je (..)“, alebo tiež „nedá mi podotknúť že

celý charakter podania sťažovateľa, charakter celej kauzy, listiny. ktoré bude mať k dispozícii

Ústavný súd SR (..) nabádajú k otázke, ktorej odpoveď nie je jasná a jednoznačná, ani keď

toho času daná, „kto kričí chyťte zlodeja je to ten spravodlivý alebo ten druhý“.

Podľa názoru namietateľa, hoci sa JUDr. Č. snaží vo vyjadrení vyvolať dojem, že

členovia jej senátu ešte otázku, kto je „ten spravodlivý“ a kto „ten druhý“ považujú za

otvorenú, už sám fakt, že ju takto kladie naznačuje, že jej je známe, kto je tým oným

„zlodejom“, ktorý kričí na žalobcu a síce, že je ním vedľajší účastník ako stavebník. Jej

emotívne vyjadrenia napr. tým, že označuje vedľajšieho účastníka ako osobu, ktorá „nevidí

a nechce vidieť“, či sugeruje, že on je „zlodejom, ktorý kričí chyťte zlodeja“, vyvolávajú

objektívne zdanie, že JUDr. Č. je vo veci zaujatá.

Z uvedených dôvodov, by podľa jeho názoru namietateľa mali byť menovaní

sudcovia vylúčení z prejednania a rozhodovania v tejto právnej veci, pretože inak by bol

narušený princíp objektívnej nestrannosti tohto súdu tak, ako ho vymedzuje čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a príslušná judikatúra Európskeho

súdu pre ľudské práva. Nebolo by tak možné naplniť požiadavku, ktorú na nich kladie tak

, ako aj dohovor na tzv. „apparance“, čiže na to, nakoľko

„kvalifikovaným“ sa vzťah medzi osobou sudcu a inou osobou alebo predmetnom sporu môže

javiť navonok. Vedľajšiemu účastníkovi sa z priebehu doterajšieho konania javilo ako zrejmé,

že prinajmenšom pokiaľ ide o zdanie, spravodlivosti pred krajským súdom by nebolo

zadosťučinené spôsobom, ktorý by objektívne vylúčil pochybnosti týkajúce sa menovaných

sudcov.

JUDr. Č. sa k námietke zaujatosti vyjadrila písomne dňa 26.10.2009 tak, že sa vo veci

necíti byť zaujatá, pretože nemá pomer k veci ani k účastníkom konania. Uviedla, že vo

svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti neporušila zásadu nestrannosti sudcu v konaní a citácie,

ktoré vedľajší účastník použil v námietke zaujatosti, boli vytrhnuté z kontextu.

JUDr. M. vo svojom písomnom vyjadrení k námietke zaujatosti z toho istého dňa

uviedol, že predsedal senátu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. ,

v ktorom sa preskúmavalo rozhodnutie žalovaného o potvrdení stavebného povolenia

vydaného stavebným úradom otcovi vedľajšieho účastníka. Svoje tvrdenia zo základného

konania označil za dôvodné a vychádzajúce výsostne zo skutkových tvrdení, ktoré súd zistil

z prieskumného konania a pripomenul, že ako v odvolacom konaní pred Najvyšším súdom

Slovenskej republiky tak i v konaní o sťažnosti právneho predchodcu vedľajšieho účastníka

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky bol právny predchodca namietateľa neúspešný.

Uviedol, že vo veci sa necíti byť zaujatý, no nemá výhrady, aby bol vylúčený ako člen senátu

z rozhodovacej činnosti v predmetnej veci.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti (ods. 1).

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ods. 3).

Požiadavka nestrannosti súdu (sudcu) vyplýva z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1

ako aj z dohovoru a . Nestrannosť sa obyčajne definuje

ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a strannosti.

Zo subjektívneho hľadiska je nestranný taký sudca, ktorý je podľa svojho vedomia

a svedomia nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom

zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie,

teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal

vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda predpoklad,

že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Treba však pripomenúť,

že pre vyslovenie záveru o neexistencii dôvodu pre vylúčenie sudcu nestačí, že sudca

sa subjektívne necíti byť zaujatý vo vzťahu k účastníkom konania (k ich zástupcom),

či k veci, ale z objektívneho hľadiska musia byť vylúčené aj oprávnené pochybnosti o jeho

nestrannosti, pričom už len zdanie v tomto smere, spochybňujúce jeho nestrannosť, môže mať

význam pre rozhodnutie. Nemožno tiež vylúčiť, že sudca môže subjektívne rozhodovať

absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným

pochybnostiam so zreteľom na iné okolnosti majúce k nemu relevantný vzťah.

Z obsahu spisu vyplýva, že JUDr. M. ako predseda senátu vo veci vedenej pod sp. zn.

, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo udelené

vedľajšiemu účastníkovi (otcovi a právnemu predchodcovi vedľajšieho účastníka, v tomto

konaní – namietateľa) stavebné povolenie na stavbu, ktorá je predmetom tohto konania, zaslal

ústavnému súdu vyjadrenie (Spr 193/2006 z 30.3.2006) na sťažnosť vedľajšieho účastníka,

obsahom ktorej boli aj namietateľom vytýkané pasáže. Nespochybnil, že je členom senátu,

ktorý v predmetnej veci sp. zn. preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.

k. 2009/00004/Kod z 12.1.2009 o povolení stavby pre stavebníka (namietateľa). Predsedníčka

tohto senátu JUDr. Č. podala pre potreby ústavného súdu vyjadrenie (Spr 504/2009

z 21.9.2009) k ústavnej sťažnosti vedľajšieho účastníka (namietateľa), ktorej obsahom sú aj

v námietke uvádzané časti.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodujúceho o námietke

zaujatosti voči menovaným sudcom, označené pasáže ich vyjadrení k ústavným sťažnostiam

namietateľa a jeho právneho predchodcu obsahujúce emotívne podfarbené formulácie

a prívlastky ako aj hodnotiace úsudky presahujúce rámec oficiálne vecného popisu

a hodnotenia faktov vyplývajúcich z predchádzajúceho konania v kontexte s obsahom

vyjadrení, objektívne boli spôsobilé u namietateľa vyvolať dojem o názorovej inklinácii

dotknutých sudcov k niektorej z procesných strán a na základe toho aj o tom,

že k prejednávanej veci majú vytvorený názor. Na tomto závere nemení nič ani skutočnosť,

že samotní dotknutí sudcovia sa podľa svojich vyjadrení necítia byť zaujatí, pretože,

ako už bolo uvedené, aj keď to tak sudca nemusí pociťovať a subjektívne sa cítiť zaujatý,

objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa

objektívnych znakov. Pri posudzovaní objektívneho testu nestrannosti sudcu má význam aj

púhe zdanie, že sudca môže byť zaujatý (rozsudky ESĽP vo veci Chmelíř v. Česká republika

zo 7.6.2005 a Ferantelli v. Taliansko zo 7.8.1996). V zmysle tzv. teórie zdania nestačí,

že sudca sa subjektívne cíti nestranný, ale musí sa taký javiť aj v očiach strán.

Vzhľadom na to, že v danom prípade tomu tak nebolo, Najvyšší súd Slovenskej

republiky v záujme odstránenia vzniknutých pochybností a zachovania dôvery v nestranné

a nezaujaté rozhodovanie súdu v predmetnej veci, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 19. novembra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová