Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/72/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členov Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Petra Dukesa v právnej veci

žalobcu: S., a. s., C., X., IČO: X., proti žalovanej: JUDr. I.S., H., K., správca konkurznej

podstaty úpadcu C., a. s., N., X. K., IČO: X., zast. advokátom JUDr. Š.T., K., X. K.,

o určenie pravosti pohľadávky vo výške 162,059.809,-- Sk, na prednostné uspokojenie

proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cbi

27/2006-133 zo dňa 31. marca 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-133 zo dňa 31. marca 2008 p o t v r d z u j e .

Žalovanej trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom č. k. -133 zo dňa

31. marca 2008 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy

konania na účet právneho zástupcu vo výške 4.504,– Sk, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa

15. 08. 2006 žalobca navrhol, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 162.059.809,– Sk

je určená čo do právneho dôvodu vzniku, poradia a výšky nesporná a žalobca má nárok na jej

prednostné uspokojenie ako pohľadávky proti podstate podľa

Uviedol, že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu C., a. s., N., K., si Daňové

riaditeľstvo SR - Daňový úrad K., uplatnil u žalovanej daňovú pohľadávku vo výške

823.004,– Sk so zaradením do l. triedy a na základe

výkazu nedoplatkov DPH a dani z príjmov právnických osôb č. /Poto zo dňa

18. 11. 2002 pohľadávku proti podstate vo výške 163.172.927,– Sk. Ide o súhrn

pohľadávok, ktoré vznikli na základe Protokolu z komplexnej kontroly úpadcu č.

/Fed, Zage,Mar, zo dňa 10. 06. 2002 vo výške ,– Sk

a nedoplatkov DPH vo výške 1.646.774,– Sk. Uvedená pohľadávka bola Zmluvou

o postúpení pohľadávok č. 7/2004, zo dňa 09. 12. 2004 postúpená vo výške 162.883.907,– Sk

spoločnosti S., a. s. a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1/2005 bola postúpená ďalšia

pohľadávka vo výške 315.837,- Sk. Správkyňa konkurznej podstaty oficiálne neoznámila

popretie časti vykonateľných pohľadávok proti podstate. Žalobca uviedol, že dôvod, pre ktorý

pohľadávky proti podstate boli žalovanou popreté, sa nezakladá na pravde, pretože všetky

pohľadávky boli u správcu konkurznej podstaty prihlásené ešte

v r. 2002, o čom je možné predložiť doručenky. Žalovaná poprela pohľadávky, ktoré boli

prihlásené v súlade s právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami, preto je postup

súdu o určení lehoty žalobcovi na prípadné podanie incidenčnej žaloby neobvyklý

a pravdepodobne nie je ani podľa ZKV.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na majetok úpadcu C., a. s., N., K., bol

uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 12. 04. 2001,

č. k. -11 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená

žalovaná. Prieskumné pojednávanie sa konalo dňa 29. 06. 2001.

Celková výška postúpených pohľadávok činí 163,198.649,– Sk (315.837,– Sk +

,– Sk) a žalobca v tomto konaní navrhol uznať oprávnenosť pohľadávok

vo výške 162.059.809,– Sk. Zvyšná časť postúpených pohľadávok nie je predmetom tohto

konania.

Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie oprávnenosti jeho pohľadávky

vo výške 162.059.809,– Sk, ako pohľadávky proti podstate. Z uvedeného dôvodu súd

neposudzoval oprávnenosť pohľadávky žalobcu podľa § 23 ZKV, ktorý upravuje pohľadávky

konkurzných veriteľov vzniknuté pred vyhlásením konkurzu a uplatnené najneskôr

do konania prieskumného pojednávania. Ak žalobca uplatňuje pohľadávku proti podstate, tak

podmienkou jej dôvodnosti je, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení

konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu.

V zmysle ods. l, 2 v znení platnom do 31. 08. 2007,

v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať daňové konanie,

týkajúce sa daňových pohľadávok, vzniknutých pred vyhlásením konkurzu a tieto konania

možno začať alebo v nich pokračovať len na základe výzvy súdu.

Z predložených dôkazov súd zistil, že na základe vykonanej kontroly Daňový úrad K.,

vydal dňa 2l. 03. 2000 rozhodnutie č. 698/320/1015/21131/2000/Sep, ktorým nepriznal úpadcovi

nadmerný odpočet vo výške 5,540.937,– Sk a určil mu vlastnú daňovú povinnosť

v sume 494.907,– Sk, ktoré bolo potvrdené ÚDR SR dňa 15. 06. 2000 a následne bolo

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 03. 2001 zrušené a vrátené

na ďalšie konanie. Na základe toho bola nariadená opakovaná daňová kontrola, ktorá bola

vykonaná v dňoch 10. 05. 2001 až 08. 10. 200l a záver z nej je uvedený v Protokole zo dňa

10. 06. 2002.

V prejednávanej veci sa jednalo o opakovanú daňovú kontrolu, vykonávanú v dňoch

10. 05. 2001 až 08. 10. 2001, t. j. po začatí konkurzného konania, pričom žalobca neuviedol,

že táto by sa konala na základe výzvy súdu. Keďže sa jednalo o daňovú kontrolu začatú

po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ako daňového dlžníka, túto nebolo možné začať.

I keby súd mal za to, že sa jedná o daňovú kontrolu začatú pred vyhlásením konkurzu, ani

v tom prípade v nej nebolo možné pokračovať bez výzvy súdu. Preto, ak príslušný daňový

orgán takúto kontrolu začal, resp. v nej pokračoval bez výzvy súdu, jedná sa o kontrolu, ktorá

nebola vykonaná v súlade so zákonnou úpravou, a preto jej výsledky nezakladajú nároky

žalobcu uplatnené na jej základe. Uvedený záver zaujalo aj Daňové riaditeľstvo SR -

pracovisko K. v rozhodnutí číslo: VI/2500/1015/4462/2002 zo dňa 23. 08. 2002 (č. l. 77).

Podľa uvedených ustanovení za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením

konkurzu, sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom

alebo vyrubená správcom dane. Takáto pohľadávka však musela byť prihlásená

do konkurzného konania najneskôr do konania prieskumného pojednávania. Iné daňové

pohľadávky sa podľa považujú za pohľadávky vzniknuté

po vyhlásení konkurzu.

Keďže pohľadávky vo výške 162.059.809,– Sk neboli uplatnené do prieskumného

pojednávania, podľa § 22 ZKV, nemožno na ne prihliadať, i keby sa týkali obdobia pred

vyhlásením konkurzu. Ak by sa malo jednať o daňové pohľadávky vzniknuté po vyhlásení

konkurzu, potom podľa vyššie uvedeného právnemu predchodcovi žalobcu právo na tieto

pohľadávky nevzniklo, keďže podľa platnej právnej úpravy, daňové konania týkajúce sa

daňových pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu, nemožno bez výzvy súdu

začať, pričom takáto výzva na vykonanie predmetnej kontroly, nebola daná. Správca dane

začal daňové konanie v rozpore so zákonnou úpravou, a preto v rozpore so zákonom, je

aj ním vydaný výkaz nedoplatkov.

Na základe uvedeného prvostupňový súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku

rozsudku a o trovách konania rozhodol podľa v prospech úspešnej

žalovanej.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,

v ktorom uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil daňový úrad žalobcovi

pohľadávky v celkovej výške 162.883.907,– Sk a z tejto čiastky bola u žalovanej prihlásená

suma ,– Sk viacerými prihláškami v roku 2002. Žalovaná poprela prihlásenú

pohľadávku z dôvodu, že Daňové riaditeľstvo SR pohľadávku neprihlásilo a prihlášku podal

len žalobca. Súd nepožiadal žalobcu o predloženie dôkazu o doručení prihlášky zo dňa

30. 09. 2002 žalovanej. Na základe dvoch výziev súdu predložil žalobca súdu výkazy

nedoplatkov a všetky prihlášky do konkurzného konania. Krajský súd vykonal dokazovanie

len listinnými dôkazmi, na pojednávaní dňa 31. 03. 2008, sa zúčastnila len žalovaná, a teda sa

vykonalo dokazovanie vypočutím účastníka konania a bola tým porušená zásada rovnosti

účastníkov konania. Sudca si v konaní nesplnil zákonom stanovenú povinnosť vyplývajúcu

z Krajský súd sa oboznámil s obsahom uznesenia NS SR zo dňa

28. 03. 2001, ktorý rozhodol ešte pred vyhlásením konkurzu, vec bola vrátená daňovým

orgánom na ďalšie konanie. Po doručení tohto uznesenia daňový orgán vykonal daňovú

kontrolu a z tejto kontroly bol vyhotovený protokol zo dňa 10. 06. 2002. Prvostupňový súd

spochybnil výkon opakovanej daňovej kontroly a výrok rozhodnutia najvyššieho súdu,

nepovažuje za výzvu súdu v zmysle Súd sa nevysporiadal

správne so skutočnosťou, že dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky proti podstate

je nedoručenie prihlášky konkurzným veriteľom. V stanovisku k žalobe žalovaná uviedla,

že prihlášku pohľadávky daňový orgán nedoručil a pohľadávku prihlásil až žalobca. Toto

tvrdenie sa nezakladá na pravde. Na dôkaz prikladá žalobca k odvolaniu fotokópiu doručenky.

Žalovaná mala po doručení výkazov daňových nedoplatkov podať odvolanie alebo

postupovať podľa ZKV. Rozhodnutie prvostupňového súdu je aj v rozpore s

Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo postupovať podľa § 220.

Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2)

v rozsahu podľa v spojení s a zistil, že odvolaniu nie je

možné vyhovieť.

Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého

prvostupňového rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov

konania. Predmetom konania je nárok žalobcu na určenie oprávnenosti jeho pohľadávky

vo výške 162.059.809,– Sk, ako pohľadávky proti podstate. Prvostupňový súd správne vec

neposudzoval podľa § 23 ZKV, ktorý sa vzťahuje na pohľadávky prihlásené najneskôr

do prieskumného pojednávania. Nakoľko žalobca si nárok uplatnil proti podstate,

prvostupňový súd správne vyslovil, že podmienkou dôvodnosti takejto pohľadávky je, že ide

o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu (§ 31 ods. 3 ZKV).

Žalobca svoj nárok odvodzuje z vykonanej opakovanej daňovej kontroly vykonanej

v dňoch 10. 05. 2001 až 08. 10. 2001, teda už v čase, keď bolo začaté konkurzné konanie,

pričom nebolo žalobcom uvedené ani preukázané, že by sa uvedená kontrola konala

na základe výzvy súdu (, v znení platnom

do 31. 08. 2007). V tejto súvislosti prvostupňový súd vyslovil, že i keby išlo o daňovú

kontrolu začatú pred vyhlásením konkurzu, nebolo by v nej možné pokračovať bez výzvy

súdu. S takto vysloveným právnym názorom a odôvodnením prvostupňovým súdom,

sa odvolací súd stotožnil.

Taktiež nebol spochybnený záver prvostupňového súdu, že predmetná pohľadávka

nebola uplatnená do prieskumného pojednávania tak, ako to predpokladá ust. § 22 ZKV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku i konanie

ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto

ho podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich úspešnej žalovanej nepriznal,

pretože jej žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 23. novembra 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková