Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/250/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. S., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. D. Š., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému 1/ Slovenskej

republike, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v B., žalovanému 2/

Slovenskej republike, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v B.,

žalovanému 3/ Národnej banke Slovenska, so sídlom v B., o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn.

, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. júla

2008, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. marca 2007, č.k. -106

zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala voči žalovaným 1/, 2/, 3/ zaplatenia istiny

188 126,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená

nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov Slovenskej republiky podľa § 18 zákona

ods. 1 a 2 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pre vznik nároku na náhradu škody musia byť kumulatívne

splnené tri podmienky a to nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobkyne

a príčinná súvislosť medzi uvedenými podmienkami, ktoré žalobkyňa v konaní nepreukázala.

Mal zato, že žalobkyňa uzavrela so spoločnosťami B. I. s.r.o. a H. S. a.s. zmluvy o pôžičke

v zmysle príslušných ustanovení , ktoré vznikli ako výsledok

vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, prejavenej určite a zrozumiteľne,

čím došlo k vzniku súkromnoprávneho vzťahu. Poukázal na ustanovenie článku 2 ods. 2

, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe

, v jej medziach a v rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uviedol, že žiadna

právna norma nedáva štátu právomoc zasahovať do zmluvy platne uzavretej medzi dvoma

súkromnými subjektmi, teda nemohlo prísť k nesprávnemu úradnému postupu. V závere

poukázal na skutočnosť, že návrh na začatie konania je predčasne podaný z dôvodu, že

konkurzné konanie voči uvedeným spoločnostiam nie je doposiaľ ukončené, t.j. nie je známe

v akej výške môže byť v konkurznom konaní uspokojený návrh žalobkyne. O trovách konania

rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal plný úspech, súd

prizná náhradu účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a úspešní žalovaní nepožiadali o ich náhradu, preto im ich

náhradu súd nepriznal.

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júla 2008 sp.zn.

, rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny, s poukazom na ustanovenie

, potvrdil. Žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V celom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci,

nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátu, resp. jeho orgánov, ani žalovaného 3/, ako

jedna zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného

ustanovenia , spočívajúci v tom, že tieto orgány včas, v rámci

plnenia si prevenčnej povinnosti nezasiahli voči činnosti nebankových subjektov. Rovnako

v súlade so záverom súdu prvého stupňa mal zato, že žalobkyňa v danom prípade slobodne,

z vlastnej vôle, v rámci zmluvnej autonómie vstúpila do záväzkového vzťahu s uvedenými

obchodnými spoločnosťami, resp. s družstvom s ktorými uzavrela zmluvy, ktoré neodporovali

v tom čase platným právnym predpisom. Musela si byť vedomá tak práv ako aj povinností

vyplývajúcich z tohto záväzkového vzťahu, vrátane rizika a posúdenia schopností druhej

strany splniť riadne a včas záväzky. Ustálil, že štát nemal možnosť a ani právo

prostredníctvom svojich orgánov zasiahnuť do tohto právneho vzťahu a do zmluvnej

autonómie subjektov súkromného práva, nakoľko by to odporovalo článku 2 ods. 2

Slovenskej republiky. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle

ustanovenia a . V konaní plne úspešným žalovaným 1/, /, /

ich náhradu nepriznal, keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. ich náhrady sa

nedomáhali riadnym návrhom v zmysle ustanovenia .

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa a navrhla, aby dovolací súd

rozsudkom v zmysle ustanovenia b/ ods. 2 rozsudok odvolacieho súdu ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila tým, že v zmysle ustanovenia

o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky, ministerstvá pri plnení svojich úloh úzko spolupracujú, vymieňajú si potrebné

informácie a podklady a prerokúvajú s inými ministerstvami opatrenia, ktoré sa ich dotýkajú.

Uviedla, že žalovaní 1/, 2/, 3/ mali dostatok možností aspoň na to, aby zamedzili reklame,

ktorá činnosť nebankových subjektov odporúčala. Mala za to, že štátne orgány zabezpečujú

ústavné práva, medziiným ochranu majetku, preto reklama, ktorá propaguje činnosť

nebankových subjektov je nezákonná a nebankové subjekty disponujú aj oprávneniami na túto

činnosť. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzuje

z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ a to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Žalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Žalovaný 2/ navrhol, aby dovolací súd v predmetnom konaní v zmysle § 243b ods. 1

dovolanie zamietol. Mal za to, že podané dovolanie nie je prípustné v zmysle

ustanovenia a . Uviedol, že dovolateľka vo svojich tvrdeniach neuviedla

žiadne nové skutočnosti a zároveň svoje tvrdenia nepodložila nijakými relevantnými dôkazmi,

ktoré by preukazovali nesprávny úradný postup žalovaných 1/, 2/, 3/ v príčinnej súvislosti

so vznikom škody.

Žalovaný 3/ navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol, nakoľko rozhodnutie súdu

prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a uvedené rozhodnutia

nemajú žiadne vady. Mal za to, že tvrdenia žalobkyne v jej dovolaní neuvádzajú žiadne

skutočnosti, ide o opakované subjektívne právne nepodložené tvrdenia, ktoré nijako

nepreukazujú zodpovednosť žalovaných za škodu vzniknutú žalobkyni, ani zodpovednosť

podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ani zodpovednosť podľa ustanovení § 415,

, a a . Uviedol, že dovolanie nie je prípustné,

lebo nie je splnená ani jedna zo zákonom predpísaných podmienok a predpokladov

pre prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ustanovení § 236, § 237

a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle až f/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným 1/, 2/, 3/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo

v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. novembra 2009

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková