Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
04f/369355.28078a.pdf
PDF · 100.99 KB
No categories available
5Cdo/250/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 250/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. S., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. D. Š., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému 1/ Slovenskej
republike, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v B., žalovanému 2/
Slovenskej republike, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v B.,
žalovanému 3/ Národnej banke Slovenska, so sídlom v B., o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn.
22 C 154/2005, na dovolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. júla
2008, sp.zn. 8 Co 246/2007 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 15. marca 2007, č.k. 22 C 154/2005-106
zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala voči žalovaným 1/, 2/, 3/ zaplatenia istiny
188 126,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom štátnych orgánov Slovenskej republiky podľa § 18 zákona
ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pre vznik nároku na náhradu škody musia byť kumulatívne
splnené tri podmienky a to nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobkyne
a príčinná súvislosť medzi uvedenými podmienkami, ktoré žalobkyňa v konaní nepreukázala.
Mal zato, že žalobkyňa uzavrela so spoločnosťami B. I. s.r.o. a H. S. a.s. zmluvy o pôžičke
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré vznikli ako výsledok
vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, prejavenej určite a zrozumiteľne,
čím došlo k vzniku súkromnoprávneho vzťahu. Poukázal na ustanovenie článku 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uviedol, že žiadna
právna norma nedáva štátu právomoc zasahovať do zmluvy platne uzavretej medzi dvoma
súkromnými subjektmi, teda nemohlo prísť k nesprávnemu úradnému postupu. V závere
poukázal na skutočnosť, že návrh na začatie konania je predčasne podaný z dôvodu, že
konkurzné konanie voči uvedeným spoločnostiam nie je doposiaľ ukončené, t.j. nie je známe
v akej výške môže byť v konkurznom konaní uspokojený návrh žalobkyne. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal plný úspech, súd
prizná náhradu účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a úspešní žalovaní nepožiadali o ich náhradu, preto im ich
náhradu súd nepriznal.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júla 2008 sp.zn.
8 Co 246/2007, rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny, s poukazom na ustanovenie
§ 219 O.s.p., potvrdil. Žalovaným 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V celom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci,
nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátu, resp. jeho orgánov, ani žalovaného 3/, ako
jedna zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného
ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb., spočívajúci v tom, že tieto orgány včas, v rámci
plnenia si prevenčnej povinnosti nezasiahli voči činnosti nebankových subjektov. Rovnako
v súlade so záverom súdu prvého stupňa mal zato, že žalobkyňa v danom prípade slobodne,
z vlastnej vôle, v rámci zmluvnej autonómie vstúpila do záväzkového vzťahu s uvedenými
obchodnými spoločnosťami, resp. s družstvom s ktorými uzavrela zmluvy, ktoré neodporovali
v tom čase platným právnym predpisom. Musela si byť vedomá tak práv ako aj povinností
vyplývajúcich z tohto záväzkového vzťahu, vrátane rizika a posúdenia schopností druhej
strany splniť riadne a včas záväzky. Ustálil, že štát nemal možnosť a ani právo
prostredníctvom svojich orgánov zasiahnuť do tohto právneho vzťahu a do zmluvnej
autonómie subjektov súkromného práva, nakoľko by to odporovalo článku 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní plne úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/
ich náhradu nepriznal, keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. ich náhrady sa
nedomáhali riadnym návrhom v zmysle ustanovenia § 151 O.s.p..
Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa a navrhla, aby dovolací súd
rozsudkom v zmysle ustanovenia § 243 b/ ods. 2 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu ako aj
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dovolanie odôvodnila tým, že v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 347/1990 Zb.
o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky, ministerstvá pri plnení svojich úloh úzko spolupracujú, vymieňajú si potrebné
informácie a podklady a prerokúvajú s inými ministerstvami opatrenia, ktoré sa ich dotýkajú.
Uviedla, že žalovaní 1/, 2/, 3/ mali dostatok možností aspoň na to, aby zamedzili reklame,
ktorá činnosť nebankových subjektov odporúčala. Mala za to, že štátne orgány zabezpečujú
ústavné práva, medziiným ochranu majetku, preto reklama, ktorá propaguje činnosť
nebankových subjektov je nezákonná a nebankové subjekty disponujú aj oprávneniami na túto
činnosť. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzuje
z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ a to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Žalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Žalovaný 2/ navrhol, aby dovolací súd v predmetnom konaní v zmysle § 243b ods. 1
O.s.p. dovolanie zamietol. Mal za to, že podané dovolanie nie je prípustné v zmysle
ustanovenia § 236 ods. 1 a 2 O.s.p.. Uviedol, že dovolateľka vo svojich tvrdeniach neuviedla
žiadne nové skutočnosti a zároveň svoje tvrdenia nepodložila nijakými relevantnými dôkazmi,
ktoré by preukazovali nesprávny úradný postup žalovaných 1/, 2/, 3/ v príčinnej súvislosti
so vznikom škody.
Žalovaný 3/ navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol, nakoľko rozhodnutie súdu
prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a uvedené rozhodnutia
nemajú žiadne vady. Mal za to, že tvrdenia žalobkyne v jej dovolaní neuvádzajú žiadne
skutočnosti, ide o opakované subjektívne právne nepodložené tvrdenia, ktoré nijako
nepreukazujú zodpovednosť žalovaných za škodu vzniknutú žalobkyni, ani zodpovednosť
podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ani zodpovednosť podľa ustanovení § 415,
§ 417, § 420 a § 438 a § 450 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dovolanie nie je prípustné,
lebo nie je splnená ani jedna zo zákonom predpísaných podmienok a predpokladov
pre prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ustanovení § 236, § 237
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne
nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania
ale v dovolacom konaní neboli zistené.
Žalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až f/ O.s.p.
netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), žalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie
dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovaným 1/, 2/, 3/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo
v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. novembra 2009
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková