Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/36/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S., s miestom

podnikania P.Ž., IČO: X., právne zastúpenej JUDr. V.J., advokátom, so sídlom M.Ž. proti

odporcovi P.Ž., so sídlom V.Ž., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. I.M., advokátom,

so sídlom H.Ž., o zaplatenie sumy 82,87 Eur (2 496,50 Sk)

s príslušenstvom, na dovolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

zo 4. februára 2009, č. k. -81, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Žiline rozsudkom z 8.8.2007, č. k. -52 žalobu zamietol.

Konštatoval, že v konaní nebolo zistené, že by medzi účastníkmi neexistovala dohoda

o potrebe výmeny vadného čapu riadenia. Nepreukázaná však zostala skutočnosť, či medzi

účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, teda či navrhovateľka akceptovala skutočnosť,

že vada bude vykonaná s úhradou alebo naopak, či navrhovateľka s vykonaním opravy

súhlasila s tým, že sa bude jednať o bezplatnú záručnú opravu. Preto sa súd v konaní zaoberal

tiež ďalšou súvisiacou otázkou, a to prípadným preukázaním vzniku bezdôvodného

obohatenia na strane odporcu v prípade, ak navrhovateľka síce s výmenou čapu súhlasila,

avšak predpokladala alebo žiadala bezplatnú výmenu v rámci záruky. Ako už bolo vyššie

preukázané, v tomto prípade súd zistil, že záručná doba na vozidlo skončila pred uplatnením

tejto vady, a teda táto oprava nemohla byť posudzovaná a uskutočnená ako bezplatná záručná

oprava. Ak však medzi účastníkmi nedošlo k dohode o vykonaní diela, ktoré by predstavovalo

opravu vadného čapu riadenia a k dohode o cene, nedošlo by medzi účastníkmi ani

k uzavretiu zmluvy o dielo. Preto by v tomto prípade prichádzalo do úvahy vyporiadanie

účastníkov podľa zásad upravujúcich bezdôvodné obohatenie. Navrhovateľka tvrdí,

že bezdôvodné obohatenie na strane odporcu vzniklo vo výške 2 496,50 Sk, čo predstavuje

celú cenu opravy, vrátane materiálu a práce. V tomto prípade by výška bezdôvodného

obohatenia na strane odporcu predstavovala rozdiel medzi plnením, ktoré odporca

od navrhovateľky prevzal a plnením, ktoré navrhovateľke výmenou čapu poskytol. Vzhľadom

k tomu, že medzi účastníkmi nebol preukázaný právny vzťah zo zmluvy o dielo, nemožno

v tomto prípade akceptovať vyporiadanie zmluvného vzťahu tým spôsobom, že by

navrhovateľka uhradila odporcovi celú cenu opravy podľa cenníkových cien prác a materiálu.

V tomto prípade by podľa zásad vyporiadania bezdôvodného obohatenia mohol odporca

požadovať len to, o čo sa zhodnotilo vozidlo navrhovateľky. Vadný čap riadenia sa totiž

spracovaním stal súčasťou vozidla a bez tohto čapu by vozidlo bolo nepojazdné, a teda

nefunkčné. Navrhovateľka by teda mohla v konaní uplatňovať len rozdiel medzi tým,

čo odporcovi uhradila a tým, o čo sa bezdôvodným obohatením prijatým vo forme vykonanej

opravy a zhodnotenia vozidla sama obohatila. Na preukázanie týchto skutočností však

navrhovateľka súdu žiadne dôkazy nepreukázala a takéto skutkové tvrdenie v konaní

ani nevzniesla. Dôkazné bremeno ohľadom preukazovania výšky bezdôvodného obohatenia

pritom zaťažuje navrhovateľku, ktorá je povinná súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie

takých dôkazov, z ktorých bude možné výšku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu

zistiť. Žiadne takéto dôkazy však navrhovateľka v konaní neprodukovala, a teda výšku

bezdôvodného obohatenia, ktorú požaduje, nijakým spôsobom nepreukázala. V súvislosti

s vyjadreniami navrhovateľky, respektíve jej právneho zástupcu treba tiež upozorniť

na rozpor, ktorý je v týchto vyjadreniach obsiahnutý. Navrhovateľka na jednej strane tvrdí,

že si voči odporcovi uplatnila ústnu reklamáciu vady - vadného čapu riadenia a žiadala

uskutočnenie bezplatnej opravy a na druhej strane tvrdí, že o vade nevedela, s výmenou

nesúhlasila a o výmene sa dozvedela až pri preberaní vozidla. Tieto dve skutkové tvrdenia

navrhovateľky sú v príkrom rozpore a navzájom sa vylučujú.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky

je v celom rozsahu skutkovo a právne nedôvodný. Navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia

nepreukázala. Nebolo zistené, že by odporca bol povinný vadu odstrániť bezplatne a nebolo

ani zistené, že na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v navrhovateľkou tvrdenej

výške. Preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom zo 4.2.2009, č. k.

81 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Na odôvodnenie rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vo veci

vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil dostatočné a správne skutkové zistenia,

na ktoré aplikoval správne právne predpisy a dospel k vecne správnemu právnemu záveru.

Keďže odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

v celom rozsahu, vrátane tej časti, ktorá sa týkala odôvodnenia nepreukázania vzniku nároku

navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu a jeho výšky, odvolací súd

sa podľa obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti dôvodov

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a v odôvodnení svojho rozsudku na ne odkázal.

Odvolací súd v odôvodnení poukázal na to, že výmenu čapu riadenia navrhovateľka

nenamietala, teda táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, pričom relevantným bolo

posúdenie otázky, či táto oprava - výmena čapu riadenia bola alebo nebola opravou záručnou.

V posudzovanom prípade navrhovateľka nepreukázala, že išlo o záručnú opravu. Súd prvého

stupňa správne vyhodnotil, že 2-ročná zmluvná záruka začala plynúť dňa 14. októbra 2004

a mala uplynúť dňa 14. októbra 2006, avšak k jej predčasnému skončeniu došlo už dňa

30. mája 2005, ako vyplynulo z dôkazov založených na č. l. spisu 43 a 45.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala navrhovateľka prostredníctvom právneho

zástupcu v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom uviedla, že jej ako účastníkovi konania bola

postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a tiež, že konanie je postihnuté aj inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ustanovenia § 241 ods. 2

písm. b)

Podľa navrhovateľky nesprávne posúdenie veci odvolacím súdom,

ale aj prvostupňovým súdom, spočíva v tom, že súdy sa nezaoberali jej prednesmi

a argumentáciou v celom ich prezentovanom rozsahu, pričom opomenutie sa týkalo takých

skutočností, ktoré boli a sú pre rozhodnutie súdov podstatné. Poukázala na to, že zo znenia

odseku 3 Záručných podmienok C. vyplýva, že zánik práv zo záruky pri nedodržaní

predpísaných intervalov servisných prehliadok nastáva iba v prípade, ak vo veci je

preukázaná vzniknutá porucha, nedodržiavanie predpísaného intervalu servisných prehliadok,

ako aj príčinná súvislosť medzi nedodržiavaním predpísaného intervalu servisných prehliadok

a vznikom poruchy. Teda povedané inak, že porucha vznikla iba preto, že neboli dodržané

predpísané intervaly servisných prehliadok. Odvolací súd sa však v napadnutom rozhodnutí

touto podstatnou skutočnosťou podaného odvolania vôbec nezaoberal, iba konštatoval,

že sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu. Takýto postup súdov podľa dovolateľky

urobil z odseku 3 Záručných podmienok C. opomenutý dôkaz.

Navrhovateľka v dovolaní ďalej uviedla, že „z predpísaných postupov pri úsilí

o dosiahnutie práva v súdnom konaní (zásadám spravodlivého procesu), vyplývajúcich

z Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) treba zrejme rozumieť tak, že v spojení

s musí byt’ daná účastníkovi nielen možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov a vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom a nielen povinnosť súdu účastníka vypočuť, ale tiež povinnosť

súdu, pokiaľ na ne neprihliada, vo svojom rozhodnutí vyložiť, z akých dôvodov (s poukazom

na hmotnoprávne predpisy, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým na skutkovom

základe dospel) neprihliadol na poukázanú hmotnoprávnu úpravu prezentovanú účastníkom.

Ak to súd neurobí, je jeho rozhodnutie zaťažené vadami, ktoré musia byt’ kvalifikované

nielen ako porušenie všeobecných procesných predpisov , ale sú tiež v rozpore

s ustanovením čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ústavného práva účastníka

na spravodlivý súdny proces“. Podľa názoru navrhovateľky odvolací súd sa v napadnutom

rozhodnutí stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorým sa prvostupňový súd

ani nezaoberal. Týmto postupom jej súdy odňali možnosť konať pred súdom a neumožnili jej

prezentovať vlastný pohľad a hodnotenie tohto dôkazu. Na základe vyššie uvedených

skutočností navrhovateľka navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu

a priznal jej právo na náhradu trov konania.

Odporca vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že navrhovateľka prípustnosť

dovolania odôvodňuje ustanovením a tým, že postupom súdu jej bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že od samého začatia súdneho konania

v predmetnej právnej veci bola navrhovateľka zastúpená právnym zástupcom, ktorý spísal

návrh na začatie konania a zúčastňoval sa všetkých pojednávaní, tak na Okresnom súde

v Žiline, ako aj na Krajskom súde v Žiline. Navrhovateľka ako účastník konania bola

v konaní riadne zastúpená a neobstojí preto jej tvrdenie, že jej bola postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že k právnym záverom v napadnutom rozhodnutí

dospel Krajský súd v Žiline, ale aj Okresný súd v Žiline na základe vykonaného rozsiahleho

dokazovania vo veci a po dôkladnom oboznámení sa a vyhodnotení vykonaných dôkazov.

Nesúhlasil preto s tým, že navrhovateľke bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky zamietol,

keďže nie sú dané dôvody na podanie dovolania podľa ust. a nasl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená advokátom (§ 240 ods. 1 a § 241

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá aj právna úprava

jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu

len v prípadoch, v ktorých to zákon pripúšťa ( ).

Prípustnosť dovolania proti tomuto rozhodnutiu v zmysle nie je daná.

Vzhľadom na uvedené dovolanie navrhovateľky môže byť prípustné iba vtedy, ak by

konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Uvedené ustanovenie totiž stanovuje, že dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo

napadnuté rozhodnutie vydané, postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom

ustanovení. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva

pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

ust. , ale so zreteľom na obsah dovolania sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. Citované ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Podľa navrhovateľky je dôvodom prípustnosti jej dovolania vada spočívajúca v odňatí

možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia Naplnenie znakov tejto

vady vidí v tom, že súdy sa nezaoberali jej prednesmi a argumentáciou v celom ich

prezentovanom rozsahu, pričom opomenutie sa týkalo takých skutočností, ktoré boli

pre rozhodnutie súdov podstatné. Týmto postupom jej súdy neumožnili prezentovať vlastný

pohľad a vlastné hodnotenie dôkazu a odňali jej možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľkou vymedzené dôvody dovolania nenapĺňajú pojmové znaky vady

konania podľa ustanovenia , pretože pod odňatím možnosti konať pred

súdom v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým

sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa ust. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

O vyššie uvedený prípad podľa ust. v prejednávanej veci nejde

z dôvodu, že všeobecný súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade

s právnymi predpismi a navrhovateľke neznemožnil uplatniť procesné práva priznané jej

právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov. Súčasťou obsahu

práva na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia (obsiahnutého v základnom práve

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd) nie je povinnosť súdu reagovať na každý argument účastníka konania. Povinnosťou

súdu je dať v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odpovede na právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka

na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že odvolací súd v rámci odvolacieho konania

v predmetnej právnej veci si neosvojil právne posúdenie výsledkov dokazovania z pohľadu

dovolateľky, nemôže viesť k záveru o porušení dovolateľkou označených základných práv

zaručených v ústave a dohovore.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového

stavu veci, keďže sa v konaní vyskytol podľa jej názoru „opomenutý dôkaz“ v súvislosti

s odsekom 3 Záručných podmienok C., treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 dôvodom dovolania nemôže byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie.

Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných vád (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/

) a vád hmotnoprávnych ( ). I z týchto dôvodov je možné

dovolanie podať iba v prípade, keď je prípustné.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania navrhovateľky nemožno vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s dovolanie odmietol, pretože

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní navrhovateľka nebola úspešná, preto právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo odporcovi ( v spojení s

a ). Dovolací súd však odporcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, keďže v tomto konaní si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil (§ 243b ods. 4

v spojení s a ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2009

JUDr. Beata Miničová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.