Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/160/2008

Najvyšší súd

Slovenská republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej, a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa Ľ. S., bývajúceho v H., proti odporkyni

Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.29.augusta č.8, o výšku úrazovej renty, o odvolaní

odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27.novembra 2007, č.k. -

35, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27.novembra

2007, č.k. – 35 v spojení s opravným uznesením zo 7. júla 2007, č.k.

-50, p o t v r d z u j e .

Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27.novembra 2007, č.k. – 35, zrušil

rozhodnutie odporkyne z 15. augusta 2006 číslo 22-3444/2006-2573 rozhodnutie odporkyne

z 15. augusta 2006 číslo 22-3445/2006-2573 a rozhodnutie odporkyne z 15. augusta 2006

číslo 22-3446/2006-2573 a vec jej vrátil na ďalšie konanie, pričom navrhovateľovi náhradu

trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že uvedeným I. rozhodnutím odporkyňa

s účinnosťou od 1.januára 2005 zvýšila úrazovú rentu navrhovateľa o 7, 54%, teda o 242 Sk

mesačne podľa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), II. rozhodnutím s účinnosťou od 1. júna

2005 zvýšila úrazovú rentu navrhovateľa o 10, 2%, teda o 267 Sk mesačne a III. rozhodnutím

s účinnosťou od 1.júla 2006 zvýšila úrazovú rentu navrhovateľa o 5,95 %, teda o 283 Sk

mesačne s odôvodnením, že odporkyňa nepostupovala v súlade so zákonom, keď základ pre

zvýšenie úrazovej renty vypočítala sama.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie odporkyňa, ktorá tvrdila, že

nárok navrhovateľa na výplatu razovej renty prevzala vo výške, v akej mal navrhovateľ na ňu

nárok, ale namietala, že o výške renty nerozhodla. Z uvedených dôvodov žiadala, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

Podľa § 272 ods.3 prvej vety zákona o sociálnom poistení náhrada za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej

invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na

ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to

v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľovi bola k 31.decembru 2003 vyplácaná náhrada za

stratu na zárobku a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni (viď. aj obsah vyjadrenia

odporkyne k odvolaniu ).

Ustanovenie § 272 ods.3 zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že vtedy, ak

k 31.decembru 2003 trvá nárok na výplatu náhrady za stratu na zárobku a tento nárok trvá aj

po tomto dni, úrazová renta sa vypláca v sume, v akej patrila k 31.decembru 2003. Pokiaľ

ustanovenie § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení obsahuje formuláciu, „v sume, v akej

patrila do 31.decembra 2003“, je v danom prípade potrebné za túto sumu považovať sumu

v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná, lebo výška náhrady k 31.decembru 2003

nebola medzi navrhovateľom a jeho zamestnávateľom sporná.

Odporkyňa preto nebola oprávnená pre navrhovateľa záväzným spôsobom

prepočítavať výšku vyplácanej úrazovej renty, ale mala povinnosť túto výplatu prevziať

vo výške, v akej bola vyplácaná k 31.decembru 2003.

Odporkyňa nemohla svojím jednostranným úkonom po vykonaní prepočtu, ktorý

považovala za správny, meniť výrok právoplatného rozsudku súdu o výške náhrady alebo

meniť dohodu účastníkov o výške náhrady. Znova posudzovať nárok na náhradu alebo meniť

jej výšku by mohla len v prípade zmeny pomerov, ku ktorej došlo po účinnosti zákona

o sociálnom poistení a ani v tomto prípade nemohla výrok právoplatného rozsudku súdu alebo

obsah dohody meniť svojvoľne, ale musela sa s ich obsahom vysporiadať.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení totiž odporkyni nevyplýva

oprávnenie prepočítavať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.decembru 2003

(t.j. za obdobie pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení) a úrazovú rentu vyplácať

od 1.januára 2004 v nižšej sume ako bola vyplácaná aj bez sporu medzi navrhovateľom

a zamestnávateľom k 31.decembru 2003. Prepočítanie, ktoré vykonala odporkyňa je

v skutočnosti rozhodovaním o výške dávky pred 1.januárom 2004 a na takéto rozhodovanie

odporkyňa nie je oprávnená.

Treba pripomenúť, že záväzným právnym podkladom pre odporkyňu pri prevzatí

výplaty náhrady za stratu na zárobku (považovanej po 1. januári 2004 za rentu) môže byť

právoplatný rozsudok súdu v prípade, ak už o výške náhrady rozhodol súd, alebo dohoda

medzi zamestnávateľom a zamestnancom (ktorá môže byť písomná, ale aj ústna, prípadne

urobená mlčky).

Pre odporkyňu je rovnako záväzný výrok rozsudku, ako pre účastníkov konania, a ako

aj pre všetky orgány štátu, alebo pre osoby, ktorým štát zveril rozhodovanie na úseku verejnej

správy (odporkyňa je pritom osobou, ktorej štát rozhodovanie na úseku verejnej správy zveril

zákonom). Len zrušenie výroku rozsudku súdu spôsobom, uvedeným v procesných

predpisoch je možné výrok právoplatného rozsudku súdu zrušiť alebo zmeniť.

Rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok má aj dohoda účastníkov, ktorá je pre nich

tiež záväzná (ak zákon nepredpisuje iné náležitosti) od okamihu, kedy sa jej účastníci zhodli

na jej obsahu.

V konkrétnej veci odporkyňa nepreukázala, že by právne významným spôsobom došlo

k zrušeniu dohody alebo rozhodnutia o výške náhrady za stratu na zárobku.

Nedovolený je preto postup odporkyne, ak ako orgán verejnej správy

(právnická osoba na ktorú štát preniesol výkon štátnej správy) svojím konaním nerešpektuje

dohodu účastníkov alebo právoplatné rozhodnutie súdu, ak bolo o náhrade prípadne

rozhodnuté. Takýmto konaním odporkyňa vytvára podmienky pre vykonanie kontrolných

opatrení zo strany štátu s dôsledkami, ktoré kontrolné opatrenia môžu mať za následok.

Odporkyňa 1. januára 2004 vstúpila do práv a povinností zamestnávateľa

navrhovateľa, ktorý zodpovedal za pracovný úraz, nemohla preto jednostranným právnym

úkonom meniť obsah zmluvy o odškodnení pracovného úrazu. Ak sa domnievala, že dohoda

medzi zamestnávateľom a pracovníkom o odškodnení pracovného úrazu (alebo choroby

z povolania) nezodpovedala zákonu, mohla sa s návrhom na vyslovenie neplatnosti takejto

zmluvy obrátiť na súd, ktorý je oprávnený o jej neplatnosti rozhodovať. Len súdnym

rozhodnutím mohla dosiahnuť iné odškodnenie pracovného úrazu, než je to, na ktorom sa

účastníci dohodli.

Takýto dôkaz (súdne rozhodnutie o neplatnosti dohody o výške náhrady za stratu na

zárobku) o nesprávnej výške poskytovanej náhrady však odporkyňa nepredložila, preto

nemožno zistiť, na základe akej právne významnej skutočnosti nevychádzala z výšky

náhrady, na ktorú mal navrhovateľ k 31. decembru 2003 nárok.

Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že aktívne legitimovaná na podanie návrhu na

vyslovenie neplatnosti dohody o výške náhrady je len odporkyňa, lebo len ona môže mať

právny záujem na vyslovení neplatnosti takejto dohody. Navrhovateľ by žalobou o jej

neplatnosť nemohol dosiahnuť ochranu svojich práv, ale práve naopak, výrokom súdu o jej

neplatnosti by mohol byť len ukrátený. Nemôže mať preto právny záujem na podaní žaloby

a nie je preto osobou, ktorá je oprávnená domáhať sa v konaní o vyslovenie neplatnosti

dohody o poskytovanej náhrade súdnej ochrany .

Prepočítaním výšky náhrady len faktickým postupom teda odporkyňa odníma

účastníkovi právo na súdnu ochranu, pričom odporkyni právo na nové prepočítanie výšky

náhrady nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Postup odporkyne, ktorým

v skutočnosti dohodu účastníkov, alebo výrok právoplatného rozsudku nerešpektuje,

sa prieči , podľa ktorého každý má nárok na súdnu

ochranu.

Podľa § 293b zákona o sociálnom poistení úrazová renta a pozostalostná úrazová renta

vyplácané pred 1. januárom 2005 sa zvyšujú od 1. januára 2005 o 7,54% sumy úrazovej renty

alebo pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu zvýšenia.

Výška náhrady za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru 2003 je rozhodujúca pre

určenie základu pre zvýšenie úrazovej renty od 1.januára 2005 podľa § 293b zákona

o sociálnom poistení.

Obdobný postup platí aj pri jej zvyšovaní v nasledujúcich rokoch.

Vzhľadom na skutočnosť, že z predloženého administratívneho spisu odporkyne nie

je zrejmé, v akej výške bola náhrada za stratu na zárobku navrhovateľovi vyplácaná

k 31.decembru 2003, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia o zvýšení úrazovej renty

od 1.júla 2006 nezodpovedá obsahu spisu a vykonanému dokazovaniu.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si dostatok podkladov

pre zistenie výšky, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná k 31.decembru

2003, v tejto výške ju od 1. januára 2004 považovať v zmysle § 272 ods.3 zákona o sociálnom

poistení za úrazovú rentu a aj ju vyplácať. O zvýšení úrazovej renty podľa § 293b zákona

o sociálnom poistení od 1. januára 2005 rozhodne znovu, pričom všetky ďalšie zvýšenia

o príslušné percentá odvodí od sumy, v akej bola náhrada za stratu na zárobku vyplácaná

k 31.decembru 2003 ( nie až po tomto dni).

Skutočnosť, že navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu o výške

renty (a ani ho podať nemohol, lebo odporkyňa o výške renty nerozhodla, len ju fakticky

vyplácala v nižšej sume, ako patrila), ktorú mu odporkyňa po prevzatí výplaty náhrady za

stratu na zárobku vyplácala , nemôže mať za následok zánik nároku navrhovateľa na plnenie,

ktoré mu patrí podľa právoplatného rozsudku súdu (alebo podľa obsahu dohody medzi

účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého nárok na náhradu vznikol). Právny názor

odporkyne, podľa ktorého nebol súd oprávnený skúmať základ, ku ktorému zvýšenie patrí,

nezodpovedá zákonu, lebo predmetom konania by podľa jej záverov bola len časť rozhodnutia

a nie rozhodnutie v celom rozsahu.

Odvolací súd preto podľa rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo odporkyňa nebola

v konaní úspešná a navrhovateľovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. novembra 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová